Elefsina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pridaná šablóna. |
aktualizácia |
||
Riadok 1:
{{Geo|38_2_39.74_N_23_32_29.29_E_region:GR|38° 02′ 39.74″ s.š., 23° 32′ 29.29″ v.d.}}
[[Súbor:Eleusis.JPG|thumb|Staroveké vykopávky]]
[[Súbor:Elefsina from Eleusis.jpg|náhľad|Spodná časť mesta smerom od archelogickej lokality Eleusis]]
'''Elefsina''', ([[Grécke jazyky|gr.]] Ελευσίνα
== Dejiny ==
Mesto v staroveku obývali [[Ióni]] a v klasickom období sa tu konali tzv. [[Eleusínske mystériá]], tajomné náboženské obrady, ktoré nám dodnes nie sú celkom známe. Boli venované bohyni [[Démétér]] a po zasvätení dávali človeku nádej na posmrtný život. Na týchto mystériách sa zúčastnili mnohí antickí [[Gréci]] a neskôr aj [[Staroveký Rím|Rimania]]. Po nástupe kresťanstva mystériá v 4. storočí prestali, a tak zároveň upadol význam mesta. Asi v 15. stor. sa tu usadili [[Arvaniti]], ktorí tu tvorili väčšinu až do 19. stor. Po oslobodení Grécka v roku 1827 malo mesto iba 250 obyvateľov, všetci boli Arvaniti. Koncom 19. stor. sa v meste usadili tisícky Grékov z rôznych končín a v roku 1923 sem po Grécko-tureckej výmene obyvateľov prišlo 2 000 Grékov z [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Z Elefsiny pochádza viacero významných osobností, ako napr. staroveký spisovateľ [[Aischylos]], režisér [[Orestis Laskos]] a politik [[Theodoros Pangalos (mladší)]].
== Súčasnosť ==
Elefsina je dnes významné priemyselné mesto Grécka a periféria Atén. Spracúva sa tu hlavne [[olivový olej]] a vedie tadeto [[Diaľnica A8 (Grécko)|diaľnica A8]].
Mesto sa v roku [[2021]] stalo [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskym hlavným mestom kultúry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sustainability of local communities | url = https://www.titan.gr/en/sustainability/sustainability-of-local-communities?item=1171 | vydavateľ = titan.gr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
| |||