Psychóza: Rozdiel medzi revíziami

Halucinácie môžu postihnúť ktorýkoľvek zmyslový orgán – zrak, čuch, hmat, chuť, ale najčastejšie sa objavujú v sluchovej forme, keď pacient počuje '''„hlasy“'''. Niektorí ľudia, najmä spočiatku, od týchto hlasov očakávajú niečo pozitívne, sú niečím, čo nie je strašlivé. Niektorí psychotici majú s halucináciami ľudí priateľské vzťahy, platonické zamilované vzťahy, ale aj naopak extrémne nepriateľské a dramatické zážitky. U niektorých sa vyskytujú hlasy, ktoré hovoria niečo hrozné a negatívne veci, alebo niečo prikazujú. Hlasy k chorému niekedy hovoria priamo, alebo hovoria o ňom v tretej osobe, či komentujú jeho konanie. Inokedy človek počuje '''jednoduché zvuky''' – zvonenie, tikanie, škrabanie. Falošné zvukové vnemy môže chorý vnímať sluchom alebo ich „počuje“ ako ozvučené myšlienky v hlave. Tieto vnemy sú väčšinou intenzívnejšie než skutočnosť a chorí často so svojimi halucináciami komunikujú a pod vplyvom tohto vnútorného sveta konajú.

Pre psychotika, ktorý intenzívne vníma extrémne predstavy situácii s veľmi napätým dejom sa časom stáva apatický nielen voči takýmto

 

Veľmi časté sú tiež '''intrapsychické halucinácie'''. Pri nich majú chorí pocit, akoby im niekto myšlienky odnímal alebo naopak myšlienky vnucoval. Chorý môže nadobudnúť tiež pocit, že jeho myšlienky sú ozvučované, zverejňované alebo súčasne niekým iným komentované. Niekedy pacienti popisujú pocit, akoby vlastné myšlienky počuli opakovať nahlas.