Ischemická choroba srdca: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
incorrect ref fix
 
Riadok 42:
== Akútne formy ischemickej choroby srdca<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Task Force for the Management of Acute Coronary Syndromes in Patients Presenting without Persistent ST-Segment Elevation of the European Society of Cardiology (ESC)|meno=|titul=2015 ESC Guidelines for the management of acute coronary syndromes in patients presenting without persistent ST-segment elevation|periodikum=European Heart Journal|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=2016 (37)|číslo=|strany=267–315|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> ==
[[Súbor:AnteriorMI.jpg|náhľad|Elektrokardiografický obraz akútneho infarktu. Zeleno je vyznačený predpokladaný tvar kriviek na normálnom EKG]]
Označujú sa tiež ako akútny koronárny syndróm. Sú následkom akútne zhoršeného alebo novovzniknuténovovzniknutého<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=The Task Force on Myocardial Revascularization of the European Society of Cardiology (ESC) and the European Association for Cardio-Thoracic Surgery (EACTS)|meno=|titul=2014 ESC/EACTS Guidelines on myocardial revascularization.|periodikum=European Heart Journal|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=2014 (35)|číslo=|strany=2541–2619|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref>ho zúženia alebo uzáveru koronárnej tepny, ku ktorému najčastejšie dochádza v dôsledku  tvorby nového trombu v koronárnej tepne, často na podklade rozpadu nestabilného aterosklerotického plátu a/alebo jej kŕčovitého stiahnutia (vazospasmu). Jedná sa o situácie, vyžadujúce neodkladnú liečbu.
[[Súbor:Infarkt prednej steny, hrotu LK a IVS.gif|náhľad|Echokardiografický obraz infarktu prednej steny a hrotu ľavej sdrcovej komory a medzikomorovej prepážky. Červeným bodom je označená stena komory, nepohyblivá v dôsledku ischémie, zeleným pohyblivá zadná stena komory.]]
Nestabilná angina pectoris je novovzniknutá alebo zhoršená [[#angina pectoris|angina pectoris]], ktorá vzniká v pokoji alebo po minimálnej námahe, obyčajne trvá viac, ako 10 minút, alebo jej záchvaty sa stali častejšie, dlhšie alebo intenzívnejšie, ako boli predtým. Je charakteristické, že často vzniká v noci, keď je pacient v úplnom pokoji. Prvou pomocou je aplikácia nitroglycerínu, ktorí pacienti s anginou pectoris väčšinou majú vo forme tabletiek, ktoré sa vkladajú pod jazyk a nechajú rozpustiť, alebo spreja na inhaláciu. Podanie kyseliny acetylsalicylovej. ako pri infarkte, nie je chybou. Prvým krokom lekárov u takéhoto pacienta je vylúčenie možnosti, že sa jedná o akútny infarkt myokardu na základe zhodnotenia elektrokardiogramu a vyšetrením hladiny indikátorových enzýmov v krvi, dnes najčastejšie hladiny troponínu,  ktorý sa uvoľňuje z poškodeného myokardu a je pre poškodenie srdcového svalu špecifický. Je vhodné aj echokardiografické vyšetrenie, ktorým sa posúdi funkcia ľavej srdcovej komory a prípadne vylúči iné ochorenie s podobnými príznakmi (napríklad disekcia - roztrhnutie aorty). Ďalšia neodkladná liečba spočíva v podaní liekov, ktoré zabraňujú zhlukovaniu krvných doštičiek a tým narastaniu trombu (antitrombotická liečba): kyseliny acetylsalicylovej a niektorého zo skupiny P2Y12 inhibítorov - clopidogrel, prasugrel, ticagrelor. Dosiaľ sa zvykne používať aj niektorý liek zo skupiny heparínov. Ďalším krokom je u rizikových pacientov zváženie [[Perkutánna koronárna intervencia|perkutánnej koronárnej intervencie]] (PKI). U všetkých pacientov je potrebné skoré vykonanie kompletnej diagnostiky ischemickej choroby srdca. Liečba liekom zo skupiny statínov, prípadne ďalšími podľa aktuálneho stavu (nitroglycerín, betablokátory) sa zahajuje okamžite. Tiež treba prehodnotiť a prípadne doplniť liečbu ochorení, ktoré sú rizikovými faktormi, najmä vysokého krvného tlaku a cukrovky.