Marilyn Monroe: Rozdiel medzi revíziami

'''Marilyn Monroe''', vlastným menom '''Norma Jeane MortensonováMortenson''' (* [[1. jún]] [[1926]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[4. august]] [[1962]], [[Los Angeles]]), bola americká [[film]]ová [[herec|herečka]], modelka a speváčka. Preslávila sa ako vzor a jeden z najznámejších [[Sexuálny symbol|sexuálnych symbolovsexsymbolov]] [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]]. Napriek tomu, že jej skutočná kariéra trvala len jednu dekádu, jej filmy vo svojej dobe mali zisk 200 miliónov dolárov. Ekvivalentom(v tejtoprepočte sumyna súrok 2017, po zohľadnení inflačných trendovinflácie, v prepočte na rok 2017 dve miliardy dolárov).<ref>{{cite news|url=http://www.latimes.com/local/obituaries/archives/la-me-marilyn-monroe-19620806-story.html|title=Marilyn Monroe Dies; Pills Blamed|work=[[Los Angeles Times]]|publisher=[[Tribune Publishing]]|date=August 6, 1962|accessdate=September 23, 2015|first1=Howard|last1=Hertel|first2=Don|last2=Heff}}</ref> Aj po viac ako po 50 rokoch od konca kariéry je Marilyn Monroe stále považovaná za jednu z najdôležitejších ikônikon [[Populárna kultúra|populárnej kultúry]].{{sfn|Chapman|2001|542 – 543}}{{sfn|Hall|2006|468}}

Marilyn Monroe sa narodila a vyrastala v [[Los Angeles]]. Väčšinu svojho detstva strávila v pestúnskej starostlivosti a v sirotinci. Ako šestnásťročnápäťnásťročná sa v roku 1942 prvýkrát vydala. V roku 1944, v období, keď pracovala v leteckej továrni [[Radioplane Company|Radioplane Factory,]] sa zoznámila s fotografom z [[First Motion Picture Unit]]. Táto spoločnosť sa zaoberalavenovala výrobouvýrobe propagandistických materiálov pre armáduamerickú USAarmádu, ktorá bojovala v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. V tomto čase mala úspešnú kariéru modelky v štýle [[Pinpin-up girl]]. Táto práca ju doviedla k podpísaniu krátkodobých zmlúv s [[20th Century Fox|Twentieth Century-Fox]] (1946 – 1947) a s [[Columbia Pictures]] (1948).

Po sérii účinkovaníepizodických vpostáv epizódnych postaváchv niekoľkých filmov,filmoch Marilyn v roku 1951 podpísala s Century Fox novú zmluvu. V nasledujúcich dvoch rokoch dosiahla úspech úlohami v niekoľkých komédiách: ''[[As Young as You Feel]]'' a ''[[Monkey Business (1952 film)|Monkey Business]]'', či v drámach ''[[V osídlach noci]]'' a ''[[Don't Bother to Knock]]''. Súčasne okolo jej osoby prepukol škandál s niektorými fotografiami, na ktorých bola nahá. Tieto snímky, ktoré vznikli ešte predtým, ako začala nakrúcať filmy, neohrozili jej kariéru, ale naopak zvýšili všeobecný záujem o jej osobu a jej filmy. V roku 1953 bola z Marilyn Monroe najpredávanejšia [[hollywood]]ska hviezda. Mala za sebou hlavnú úlohu vo filme ''[[Niagara (film)|Niagara]]''. Snímka, patriaca kzo žánru [[film noir]], zdôraznila jej [[sexepíl|sexappeal]] a komédie ''[[Páni majú radšej blondínky]]'' a ''[[Ako si vziať milionára]]'', jej pridali [[imidž]] [[Stereotyp o blondínkach|naivnej blondínky]]. Napriek tomu, že jej postavenie vo filmovom priemysle malo v tejto dobe veľký význam, mala Marilyn Monroe problém s typológiou hraných postáv a nesúhlasila ani s tým, ako bývala v tomto čase filmovým štúdiom finančne podhodnotená. V roku 1954, potom ako odmietla účinkovanie v jednom filmovom projekte, jej spoločnosť pozastavila kariéru, no skoro potom sa znovu v roku 1955 stala hviezdou po účinkovaní v jednom z jej najväčších kasových trhákov, ''[[Slamený vdovec]]''.

Keď sa spoločnosť zdráhala zmeniť jej kontrakt, rozhodla sa postaviť na vlastné nohy a koncom roka 1954 založila vlastnú produkčnú značku, ktorú nazvala Marilyn Monroe Productions (MMP). V roku 1955 sa začala venovať budovaniu tejto filmovej spoločnosti a štúdiu herectva v [[New York (mesto)|newyorskej]] divadelnej škole [[Actors Studio]]. Koncom roka 1955 s ňou v Century Fox podpísali novú zmluvu, ktorá jej dala väčšiu kontrolu nad tvorbou a bol jej ponúknutý aj vyšší honorár. Nasledovala jej kritikou pozitívne hodnotená filmová snímka ''[[Autobusová zastávka]]'' (1956) a prvé dielo z nezávislej produkcie MMP, ''[[Princ a tanečnica]]'' (1957). Pozitívnu spätnú väzbu od kritiky a [[Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon (komédia/muzikál)|Zlatý Glóbus ako najlepšia herečka]] získala Monroe za svoju postavu vo filme ''[[Niekto to rád horúce]]'' (1959). Jej posledným kompletným filmom bola v roku 1961 dráma ''[[Mustangy (film)|Mustangy]]''.

Dňa 5. augusta 1962 bola Marilyn Monroe nájdená mŕtva vo svojom dome v Los Angeles. Za oficiálnu príčinu jej smrti bolo vyhlásené predávkovanie [[barbiturát]]mi. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa o jej smrti sa vyskytlo viacero konšpiračných teórií podložených výskumom novinárov aj spisovateľov, podľa ktorých Marilyn Monroe zavraždili.

[[Súbor:Marilyn monroe as an infant brightened.jpg|náhľad|Marilyn Monroe ako malé dieťa (asi rok 1927).]]

Marilyn sa narodila ako Norma Jeane Mortensen v Los Angeles dňa 1. júna 1926. Bola tretím dieťaťom Gladys Pearl Bakerovej (rod. Monroe, 1902 – 1984).{{sfn|Spoto|2001|3, 13 – 14}}{{sfn|Banner|2012|13}} Gladys bola dcérou dvoch chudobných prisťahovalcov z [[Midwest (USA)|amerického stredozápadu]].{{sfn|Spoto|2001|9 – 10}}{{sfn|Rollyson|2014|26 – 29}} Ako pätnásťročná sa vydala za o deväť rokov staršieho muža, Johna Newtona Bakera, s ktorým mala dve deti:, chlapca Roberta (1917 – 1933){{sfn|Miracle|1994|see family tree}} a dcéru Berniece (nar. 1919).{{sfn|Spoto|2001|7 – 9}}{{sfn|Banner|2012|19}} Po rozvode v roku 1921 Bakerovámatka zobrala deti a odsťahovala sa do svojho rodiska v [[Kentucky]].{{sfn|Spoto|2001|7 – 9}} Až do svojich dvanástich rokov MonroeováMonroe nevedela, že má sestru a prvýkrát sa s ňou stretla, až keď bola dospelá.{{sfn|Spoto|2001|88, for first meeting in 1944}}{{sfn|Banner|2012|72, for mother telling Monroe of sister in 1938}} Po rozvode sa Gladys zamestnala ako [[strih (film)|strihačka filmových negatívov]] vo firme [[Consolidated Film Industries]].{{sfn|Churchwell|2004|150, citing Spoto and Summers}}{{sfn|Banner|2012| 24 – 25}} V roku 1924 sa druhýkrát vydala. Jej manželom bol Edward Mortensen. Po pár mesiacoch sa rozišliodlúčili a v roku 1928 ich manželstvo skončilo rozvodom.{{sfn|Churchwell|2004|150, citing Spoto and Summers}}{{sfn|Banner|2012| 24 – 25}} Biologický otec Marilyn Monroe je oficiálne neznámy, no často používala priezvisko BakerováBaker.{{sfn|Spoto|2001|17, 57}} V rodnom liste za Marilyninho otca Marilyn označila Gladys Edwarda Mortensena,{{sfn|Churchwell|2004|150, citing Spoto, Summers and Guiles}}, no jeho otcovstvo, nakoľko sa s Mortensenom rozišla skôr, ako otehotnela, bolo nepravdepodobné.{{sfn|Churchwell|2004|149 – 152}}{{sfn|Banner|2012|26}}{{sfn|Spoto|2001|13}} Spisovatelia, životopisci Marilyn Monroe,Životopisec Fred Guiles a životopiskyňa [[Lois Banner|Lois Bannerová,]] sa držia verzie, že otcom by s najväčšou určitosťou mohol byť Charles Stanley Gifford. Bol to, kolega z práce, s ktorým mala Gladys pomer v roku 1925. [[Donald Spoto]] uvádza, že biologickým otcom by mohol byť aj iný, neznámy Gladysin kolega z práce.{{sfn|ChurchwellBanner|20042012|15226}}{{sfn|BannerSpoto|20122001|2613}}{{sfn|SpotoChurchwell|20012004|13152}}

Ranné detstvo mala Monroe ešte relatívne stabilné a šťastné.{{sfn|Spoto|2001|17 – 26}}{{sfn|Banner|2012|32 – 35}} Gladys bola mentálne a aj finančne neschopná postarať sa o ďalšie dieťa, preto skoro po narodení dala súhlas, aby bola Marilyn daná do pestúnskej starostlivosti manželskému páru, Albertovi a Ide Bolendrovcom, ktorí žili na vidieku v kalifornskom [[Hawthorn (kalifronia)|Hawthorne]].{{sfn|Spoto|2001|Churchwell|2004|164}}{{sfn|Banner|2012|22 – 32}} Marilyn u nich dostala výchovu založenú na [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálnych princípoch]].{{sfn|Spoto|2001|17 – 26}}{{sfn|Banner|2012|32 – 35}} Spočiatku žila aj Gladys u Bolenderovcov a dochádzala odtiaľ do práce do Los Angeles, až kým ju v roku 1927 predĺžené pracovné zmeny nedonútili zostať bývať v meste.{{sfn|Banner|2012|32 – 33}} Dcéru potom navštevovala počas víkendov, kedy ju brávala do kina, ale aj na výlety do Los Angeles.{{sfn|Spoto|2001|17 – 26}}{{sfn|Banner|2012|32 – 35}} Bolenderovci uvažovali, že si Marilyn adoptujú, no v lete 1933 sa Gladys cítila natoľko finančne stabilizovaná, že sa rozhodla, že si dieťa vezme do svojho malého domčeka, ktorý si kúpila v [[Hollywood]]e.{{sfn|Banner|2012|35}} Domček zdieľali spolu s nájomníkmi, ktorými boli herciherecký pár George a Maude Atkinsonovci a ich dcéra Nellie.{{sfn|Spoto|2001|26 – 28}}{{sfn|Banner|2012|35 – 39}} Niekoľko mesiacov po presťahovaní, v januári 1934, začala mať Gladys mentálne poruchy, ktoré boli diagnostikované ako [[paranoidná schizofrénia]]. {{sfn|Churchwell|2004|155 – 156}} Po niekoľkých mesiacoch v domácom ošetrení, bola hospitalizovaná v kalifornskej štátnej nemocnici.{{sfn|BannerChurchwell|20122004|39155 – 40156}}{{sfn|ChurchwellBanner|20042012|15539 – 15640}} Zvyšok života prežila na psychiatrickom oddelení a s Marilyn sa stretávala iba zriedkavo.{{sfn|Banner|2012|39 – 42, 45 – 47, 62, 72, 91, 205}}{{sfn|Spoto|2001|100 – 101, 106 – 107, 215 – 216}}

Zákonnou zástupkyňou, ktorá prevzala zodpovednosť za Marilyn Monroe a za záležitosti jej matky, sa potom stala Grace McKee GoddardováGoddard.{{sfn|Spoto|2001|40 – 49}}{{sfn|Churchwell|2004|165}}{{sfn|Banner|2012|40 – 62}} V nasledujúcich štyroch rokoch žila v niekoľkých pestúnskych rodinách a často pritom menila školy. Šestnásť mesiacov, počas ktorých žila u rodiny Atkinsonovcov, bola sexuálne zneužívaná.{{sfn|Spoto|2001|33 – 40}}{{sfn|Banner|2012|40 – 54}} Monroe o sexuálnom zneužívaní, ktoré sa dialo, keď mala osem rokov, hovorila: v rokurokoch 1953 – 541954 so životopiscom [[Ben Hecht|Benom Hechtom]] a v roku 1960 s [[Maurice Zolotow|Mauriceom Zolotowom]]. O zneužívaní sa zmienila aj v interview pre ''[[Paris Match]]'' a ''[[Cosmopolitan]]''.{{sfn|Banner|2012|48 – 49}} Aj keď Marilyn Monroe meno muža, ktorý ju zneužíval, nevyslovila, totožnosť GeorgeGeorgea Atkinsona neskôr vo svojej publikácii identifikovala spisovateľka [[Lois Bannerová|Lois Banner]].{{sfn|Banner|2012|40 – 59}} BannerováBanner na túto skutočnosť poukazuje preto, lebo je presvedčená, že toto zneužívanie bolo hlavnou príčinou problémov s herečkiným duševným zdravím. Dodáva, že táto téma bola pre americkú spoločnosť prvej polovici 20. storočia [[Tabu (náboženstvo)|tabu]] a nebolo bežné o nej hovoriť na verejnosti.{{sfn|Banner|2012|7, 40 – 59}} Donald Spoto sa o incidente nezmieňuje, ale uvádza, že Monroe bola pohlavne zneužitá manželom Grace McKee Goddardovej v roku 1937. Neskôr, keď v roku 1938 bývala u príbuzných, zneužíval ju aj jej bratranec.{{sfn|Spoto|2001|55}}{{sfn|Churchwell|2004|166 – 173}} O zneužívaní sa zmieňuje aj Barbara LeamingováLeaming, no skorší životopisci Fred Guiles, Anthony Summers a Carl Rollyson na základe nedostatku dôkazov o zneužívaní pochybujú.{{sfn|Churchwell|2004|166 – 173}} V tom čase bola Marilyn plaché utiahnuté dievča, u ktorého sa vyvinula zajakavosť.{{sfn|Banner|2012| 27, 54 – 73}} V lete roku 1935 Marilyn krátko prebývala s Grace a s jej manželom Erwinom "Doc" Goddardom a ďalšími dvoma rodinami,{{sfn|Banner|2012|47 – 48}} až kým ju Grace nedala v septembri 1935 do sirotinca Los Angeles Orphans Home v Hollywoode.{{sfn|Spoto|2001|44 – 45}}{{sfn|Churchwell|2004|165 – 166}}{{sfn|Banner|2012|62 – 63}} Monroe, potom ako sa ocitla v sirotinci, dospela k dojmu, „že všetko svedčí o tom, že ju nikto nechce“.{{sfn|Banner|2012|60 – 63}}

Po odporúčaní zo sirotinca, Grace v roku 1936 súhlasila s tým, že sa stane MarilynýmMarilyninou [[Zákonný zástupca|zákonnýmzákonnou zástupcomzástupkyňou]]. Zo sirotinca ju zobrala v lete 1937.{{sfn|Spoto|2001|49 – 50}}{{sfn|Banner|2012|62 – 63,455}} Druhý pobyt u Goddardovcov, po problémoch s jej sexuálnym zneužívaním Erwinom Goddardom, trval iba niekoľko mesiacov.{{sfn|Spoto|2001|49 – 50}}{{sfn|Banner|2012|62 – 63,455}} Po pobyte u niekoľkých príbuzných a u priateľov Graceovcov, či u príbuzných v Los Angeles a v Comptone,{{sfn|Banner|2012|62 – 64}} sa Monroe nadlhšie v septembri 1938 zabývala v Sawtelle u Graceinej tety, Any Atchinsonovej Lowerovej.{{sfn|Spoto|2001|51 – 67}}{{sfn|Banner|2012|62 – 86}} Počas pobytu u Lowerovej chodila na školu do [[Emerson Junior High School]].{{sfn|Spoto|2001|68 – 69}}{{sfn|Banner|2012|75 – 77}} V škole bola skôr priemernou žiačkou, no mala nadanie na písanie, a preto prispievala do miestnych študentských novín.{{sfn|Banner|2012|73 – 76}} Po čase sa začal zhoršovať Lowerovej zdravotný stav a, tak sa v rokoch 1940 – 1941 Marilyn presťahovala späť ku Goddardovcom, ktorí v tom čase žili vo Van Nuys neďaleko Los Angeles, kde prestúpila na miestnu školu.{{sfn|Spoto|2001|67 – 69}}

Začiatkom roku 1942 premiestnila spoločnosť zamestnávajúca Doca Goddarda na pracovisko v [[Západná Virgínia|Západnej Virgínii]].{{sfn|Spoto|2001|70 – 75}} Kalifornské zákony na ochranu detí bránili Goddardovcom, aby Monroe zobrali zo štátu a tak sa začalo rozhodovať o jej návrate do sirotinca.{{sfn|Banner|2012|86 – 90}} Aby tomu Marilyn zabránila, tesne po svojich 16 .narodeninách dňa, 199. júla 1942 ,uzavrela manželstvo so synom z rodiny zo susedstva, 21-ročným Jamesom "Jimom" Doughertym.{{sfn|Spoto|2001|70 – 75}} Monroe potom nechala štúdium na strednej škole a stala sa z nej žena v domácnosti. Neskôr túto situáciu komentovala slovami, že „toto manželstvo nebolo tragické, ale nebola v ňom šťastná. Spolu s manželom si nemali čo povedať, ale nebolo to preto, žeby mali niečo proti sebe, ale jednoducho nemali sa spolu o čom baviť. To manželstvo bola jedna smrteľná nuda.“{{sfn|Spoto|2001|70 – 78}} V roku 1943 sa Dougherty stal námorníkom a spolu s Marilyn sa presťahovali na [[Santa Catalina Island, California|kalifornský ostrov Catalinu]].{{sfn|Banner|2012|91 – 98}}

[[Súbor:Marilyn Monroe postcard.JPG|náhľad|Monroe na pohľadnici z jej modelingovej kariéry (pribl. v rcca. 1945).]]

Ako modelka, Marilyn Monroe niekedy používala meno Jean Norman.{{sfn|Spoto|2001|93 – 95}}{{sfn|Banner|2012|105 – 108}} Aby zvýšila svoju spoločenskú atraktivitu, žehlila si svoje tmavé kučeravé vlasy a odfarbovala si ich na blond.{{sfn|Spoto|2001|93 – 95}}{{sfn|Banner|2012|105 – 108}} Jej zaoblená postava bola predurčená skôr na modely [[pin-up]] fotografií, než na predvádzanie odevných modelov. Najčastejšie preto fotila pre reklamné plagáty a na obrázky v časopisoch pre mužov.{{sfn|Spoto|2001|95 – 107}} Majiteľka Blue Book Model Agency, Emmeline SnivelyováSnivelá, hovorievala, že Monroe bola jednou z najambicióznejších modeliek v agentúryagentúey. Na začiatku roku 1946 bola na obálkach 33 časopisov, medzi nimi napríklad ''Pageant'', ''U.S. Camera'', ''Laff'' a ''Peek''.{{sfn|Spoto|2001|95, for statement & covers}}{{sfn|Banner|2012|109, for Snively's statement}} V júni 1946 Emmeline SnivelyováSnivelá pomohla Marilyn Monroe získať zmluvu s agentúrou, ktorá sa zaoberalask najímanímstingovou hercovaagentúrov.{{sfn|Spoto|2001|110 – 111}} Po neúspešnom jednaníneúspešnomrokovaníí so spoločnosťou [[Paramount Pictures]] sa Marilyn zúčastnila kamerových skúšokskúšo[[Paramount Pictures|,]]<nowiki/>k ktoré jej u [[20th Century Fox|20th Century-Fox]] vybavil riaditeľ štúdia a herec [[Ben Lyon]]. Vedúci štúdia, [[Darryl F. Zanuck]],{{sfn|Spoto|2001|110 – 112}}{{sfn|Banner|2012|117 – 119}} výsledkom nebol nadšený, no aby zabránil tomu, žebyže by ju prebrala konkurencia, štúdio [[RKO Pictures]], podpísal s Marilyn štandardnú zmluvu na šesť mesiacov. [[Howard Hughes]], ktorý vlastnil RKO, prejavil o Monroe záujem potom, ako ju videl na titulke jedného časopisu.{{sfn|Banner|2012|119}} Marilynin kontrakt začal v auguste 1946 a spolu s Lyonom jej pre jej účinkovanie vybrali [[umelecké meno]] „Marilyn Monroe“.{{sfn|Spoto|2001|112 – 114}} Krstné meno jej našiel Lyon. Dal jej ho podľa hviezdy z Broadwaya, ktorá sa volala [[Marilyn Miller]]ová, priezvisko, Monroe bolo dievčenským menom MarilynejMarilyninej matky.{{sfn|Spoto|2001|114}} V septembri 1946 sa rozviedla s Jamesom Doughertym, ktorý namietal voči jej práci.{{sfn|Spoto|2001|109}}

Počas prvých mesiacov od podpisu zmluvy nemala Monroe filmové postavy a venovala sa štúdiu herectva, tanca a spevu.{{sfn|Spoto|2001|118 – 119}} Dúfala, že sa o filmovaní dozvie viac a upúta väčšiu pozornosť na svoju osobu, keď bude tráviť čas pri nakrúcaní v štúdiách.{{sfn|Spoto|2001|119 – 120}}{{sfn|Banner|2012|130 – 131}} Kontrakt jej obnovili vo februári 1947, kedy dostala svoje prvé dve malé príležitosti. Bolo to vo filmoch ''[[Dangerous Years]]'' (1947) a ''[[Scudda Hoo! Scudda Hay!]]'' (1948).{{sfn|Spoto|2001|120 – 121}} Filmové štúdio ju tiež zapísalo do [[Actors' Laboratory Theatre]], školy ktorá vychovávala hercov pre newyorskú [[Group Theatre]]. Neskôr tieto časy Marilyn označovala ako svoju prvú skúsenosť, pri ktorej pocítila, čo je to reálne divadlo a herectvo, a stala sa od nehonich závislou.{{sfn|Spoto|2001|122 – 126}} V auguste 1947 Monroe kontrakt neobnovili, vrátila sa preto k modelingu a do štúdií sa chodievala iba príležitostne.{{sfn|Spoto|2001|120 – 121, 126}}{{sfn|Banner|2012|133}}

Jej túžba stať sa herečkou ale neprestala, a preto popri zamestnaní pokračovala v štúdiu na Actors' Lab. V októbri 1947 krátko hrala postavu blonďatejblond ''[[femme fatale]]'' v divadle Bliss-Hayden Theater, no o tejto produkcii sa nezmienilo žiadne vtedajšie významné periodikum.{{sfn|Spoto|2001|122 – 129}}{{sfn|Banner|2012|133}} Prit omPritom stále na seba upozorňovala v kanceláriách filmových producentov, priatelila sa s bulvárnym novinárom [[Sidney Skolsky|Sidneyom Skolskym]] a robila spoločnosť vplyvným mužom, ktorí by jej mohli umožniť začať umeleckú kariéru v spoločnosti 20th Century-Fox.{{sfn|Spoto|2001|130 – 133}}{{sfn|Banner|2012|133 – 144}} Bola tiež priateľkou a neskôr aj milenkou producenta [[Joseph M. Schenck|Josepha M. Schencka]], ktorý presvedčil svojho kamaráta, jedného zo šéfov v Columbia Pictures [[Harry Cohn|Harryho Cohna]], aby s Marilyn podpísal v marci 1948 zmluvu.{{sfn|Churchwell|2004|204 – 216, citing Summers, Spoto and Guiles for Schenck}}{{sfn|Banner|2012|141 – 144}}{{sfn|Spoto|2001|133 – 134}}

Kým u spoločnosti Fox, bola Marilyn v pozícii „dievčaťa od vedľa“, v Columbii ju pozdvihli na úroveň herečky akou bola [[Rita Hayworth]].{{sfn|Banner|2012|139}} Nechala si narásť dlhšie vlasy a prefarbila si ich na platinový blond.{{sfn|Spoto|2001|133 – 134}} Začala ju viesť herečka [[Natasha Lytess]]ová, ktorá bola jej mentorkou až do roku 1955.{{sfn|Spoto|2001|133 – 134}} Jediný film, ktorý v tom čase v Columbia Pictures nakrútila, bol nízkorozpočtový muzikál ''[[Ladies of the Chorus]]'' (1948). Hrala v ňom svoju prvú hlavnú postavu zboristky, o ktorú sa začal zaujímať zámožný muž.{{sfn|Churchwell|2004|59}} Bola aj na kamerových skúškach na film ''[[Born Yesterday]]'' (1950), no v septembri 1948 jej filmové štúdiá neobnovili zmluvu.{{sfn|Banner|2012|148}} Film ''Ladies of the Chorus'', ktorý dostal do kín v nasledujúcom mesiaci, nebol úspešný.{{sfn|Summers|1985|43}}

Po odchode z Columbie sa Monroe stala chránenkyňou [[Johnny Hyde|Johnnyho Hydea]] viceprezidenta agentúry William Morris Agency. Vzťah s HydemHydemo sa čoskoro stal mileneckým, a niekedy ju prezentoval ako svoju nádejnú nastávajúcu manželku.{{sfn|Spoto|2001|145 – 146}}{{sfn|Banner|2012|149, 157}} Zaplatil jej silikónové implantáty do čeľustí, pravdepodobne aj [[Rinoplastika|estetickú operáciu nosa]] a vybavil účinkovanie v časti filmu ''[[Love Happy]]'', ktorý v roku 1950 realizovali [[Bratia Marxovci|Bbatia Marxovci]].{{sfn|Spoto|2001|146}}{{sfn|Banner|2012|148 – 149}} Zároveň Monroe pracovala ako modelka a v máji 1949 pózovala nahá pre fotografie, ktoré s ňou nafotil [[Tom Kelley]].{{sfn|Spoto|2001|151 – 153}} Napriek tomu, že Marilyn mala v snímke ''Love Happy'' iba epizódnu rolu, bola vybratá na prezentačné turné, ktoré sa v tom roku k filmu konalo v New Yorku.{{sfn|Banner|2012|149}}

[[Súbor:Marilyn Monroe Asphalt Jungle.jpg|náhľad|vľavo|Monroe ako gangsterská milenka Angela v [[John Huston|Hustonovom]] filme ''[[Asfaltová džungľa]]'' (1950), v jednej z prvých rolí, v ktorej ju registrovali kritici.]]

V roku 1950 hrala Marilyn Monroe drobné úlohy. Okrem ''Love Happy'', účinkovala aj vo filmoch ''[[A Ticket to Tomahawk]]'', ''[[Right Cross]]'' a ''[[The Fireball]]''. Vo vedľajších postavách hrala v kritikou uznaných snímkach:, [[Joseph Mankiewicz|Mankiewiczovej]] dráme ''[[Všetko o Eve]]'' a v [[John Huston|Hustonovej]] [[kriminálny film|kriminálke]] ''[[Asfaltová džungľa]]''.{{sfn|Churchwell|2004|59 – 60}} Napriek tomu, že na obraze bola len pár minút, zmienka o nej bola v časopise filmových fanúšikov ''Photoplay'' a podľa vyjadrenia Donalda SpotaSpot, sa Marilyn po týchto filmoch „zmenila z filmovej modelky na skutočnú herečku“.{{sfn|Spoto|2001|159 – 162}} V decembri 1950 Hyde zariadil, aby mohla Monroe rokovať o sedemročnom filmovom kontrakte so spoločnosťou 20th Century-Fox.{{sfn|Riese, Hitchens|1988|228}}{{sfn|Spoto|2001|182}} Len niekoľko dní potom Hyde náhle zomrel na srdcový infarkt, čo Marilyn Monroe znášala veľmi ťažko.{{sfn|Spoto|2001|175 – 177}}{{sfn|Banner|2012|157}}

Nová zmluva so spoločnosťou Fox priniesla pre Marilyn väčšiu publicitu. V marci 1951 moderovala [[Academy Awards|23. ročník udeľovania Oscarov]] a v septembri sa stal ''Collier's'', prvým obrázkovým časopisom, ktorý svoje stránky venoval úplnému profilu Marilyn Monroe.{{sfn|Spoto|2001|183, 191}} V tom istom roku hrala vedľajšie postavy v štyroch nízko-rozpočtovýchnízkorozpočtových filmoch: pre [[Metro-Goldwyn-Mayer|MGM]] to bola dráma ''[[Home Town Story]]'' a tri stredne úspešné komédie ''[[As Young as You Feel]]'', ''[[Love Nest]]'' a ''[[Let's Make It Legal]]'', ktoré vyšli v produkcii 20th Century-Fox.{{sfn|Churchwell|2004|60}} Podľa Spota vo filmoch bola „skôr sexi ozdobou“, no kritika ju aj tak hodnotila priaznivo:. [[Bosley Crowther]] z ''[[The New York Times]]'' ju vo filme ''As Young As You Feel'' hodnotil ako „úžasnú“ a Ezra Goodman z ''[[Los Angeles Daily News]]'' ju po filme ''Love Nest'' nazval „jednou z najjasnejších nastupujúcich (hereckých) hviezd“.{{sfn|Spoto|2001|179 – 187}} Jej popularita rástla aj v očiach verejnosti: – týždenne dostávala tisícky listov od fanúšikov a v časopise ''[[Stars and Stripes]]'', ktorý obľubovali vojaci vo [[Kórejská vojna|vojne v Kórei]], za rok 1951 získala titul „Miss [[pin-up|Cheesecake]]“.{{sfn|Spoto|2001|192}} V súkromnom živote sa stal jej partnerom režisér [[Elia Kazan]]. Krátko mala vzťahy aj s ďalšími mužmi, medzi nimi bol režisér [[Nicholas Ray]] a herci [[Yul Brynner]] a [[Peter Lawford]].{{sfn|Spoto|2001|180 – 181}}{{sfn|Banner|2012|163 – 167, 181 – 182 for Kazan and others}}

[[Súbor:Monroe in Don't Bother to Knock (1952).jpg|náhľad|Monroe ako duševne narušená opatrovateľka v thrilleri ''[[Don't Bother to Knock]]'' (1952).]]

V druhom roku od podpisu zmluvy sa Marilyn stala najžiadanejšou herečkou Hollywoodu. Bulvárna novinárka, [[Florabel Muir]]ová, ju označila za sex symbolsexsymbol, ktorý v jej brandži označujú aj ako „[[to dievča]]“ roku 1952 a [[Hedda Hopper]]ová ju opisuje ako „kráľovnú pin-up girl, ktorá sa stala kasovým trhákom“.<ref>{{cite news|url=http://archives.chicagotribune.com/1952/10/19/page/103/article/marilyn-monroe-tells|title=Marilyn Monroe Tells: How to Deal With Wolves|work=[[Chicago Tribune]]|publisher=Tribune Publishing|date=October 19, 1952|accessdate=October 18, 2015|first=Florabel|last=Muir}}</ref><ref>{{cite news|url=http://archives.chicagotribune.com/1952/05/04/page/103/article/they-call-her-the-blowtorch-blonde|title=They Call Her The Blowtorch Blonde|work=Chicago Tribune|publisher=Tribune Publishing|date=May 4, 1952|accessdate=October 18, 2015|first=Hedda|last=Hopper|authorlink=Hedda Hopper}}</ref> [[Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov]] ju vo februári označila za najvýznamnejšiu mladú osobnosť, ktorá priťahuje záujem o filmový priemysel.<ref name=gg>{{cite web|url=http://www.goldenglobes.com/articles/marilyn-globes-golden-girl|title=Marilyn: The Globes' Golden Girl|publisher=[[Hollywood Foreign Press Association]] (HFPA)|accessdate=September 11, 2015|first=Yoram|last=Kahana|date=January 30, 2014}}</ref> V tomto čase si získal publicitu aj Marilynin milostný vzťah s bývalým americkým [[bejzbal]]ovým hráčom [[Joe DiMaggio|Joeom DiMaggio]]m. DiMaggio patril k najpopulárnejším športovým osobnostiam svojej doby.{{sfn|Spoto|2001|201}}{{sfn|Banner|2012|192}}

V marci 1952 sa na verejnosť prevalil škandál po interview, v ktorom sa Marilyn priznala, že v roku 1949 pózovala nahá. Malo to byť pre fotografie, ktoré boli v tom čase publikované v kalendároch.{{sfn|Summers|1985|58}}{{sfn|Spoto|2001|210 – 213}} Štúdio 20th Century-Fox sa niekoľko týždňov vopred dozvedelo o pripravovanom uverejnení tohto kalendára a spoločne s Monroe sa rozhodlo, že bude lepšie sa k nim priznať. Komentovali to zložitou životnou situáciou, v ktorej sa v čase fotografovania Marilyn nachádzala.{{sfn|Spoto|2001|210 – 213}}{{sfn|Churchwell|2004|224 – 226}}{{sfn|Banner|2012|194 – 195}} Táto stratégia vyvolala u verejnosti súcit a zvýšený záujem o herečkine filmy. V nasledujúcom mesiaci sa Marilyn ocitla pod titulom „Rozprávanie o Hollywoode“ na obálke časopisu ''[[Life]]''.{{sfn|Spoto|2001|210 – 213}}{{sfn|Churchwell|2004|61 – 62, 224 – 226}}{{sfn|Banner|2012|194 – 195}} Reputáciu sex symbolusexsymbolu v tomto roku potvrdila aj na súťaži [[Miss America]], kde bulvárnemu novinárovi [[Earl Wilson|Earlovi Wilsonovi]] komentovala svoje úsporné oblečenie slovami o tom, že „pod ním nenosí žiadnežiadnu spodnéspodnú prádlobielizeň.“{{sfn|Spoto|2001|224 – 225}}

[[Súbor:Monroe and Andes in Clash By Night.jpg|náhľad|vľavo|[[Keith Andes]] a Monroe v roku 1952 vo filme ''[[V osídlach noci]]''. V tomto filme sa Marilyn výraznešievýraznejšie predviedla ako dramatická herečka.]]

Napriek svojmu imidžu populárneho sex symbolusexsymbolu si Monroe priala, aby ju ľudia brali hlavne ako herečku. V lete 1952 sa predstavila v dvoch komerčne úspešných drámach.{{sfn|Churchwell|2004|61 for being commercially successful}}{{sfn|Banner|2012|178 for wishes to not be solely a sex symbol}} Prvú, s názvom ''[[V osídlach noci]]'', nakrútil [[Fritz Lang]] a distribuovala ju spoločnosť [[RKO Pictures]]. Hrala v nej robotníčku v konzervárni na spracovanie rýb a v rámci prípravy strávila nejaký čas v továrni v kalifornskom [[Monterey (Kalifornia)|Monterey]].{{sfn|Spoto|2001|194 – 195}}{{sfn|Churchwell|2004|60 – 61}} Za svoj výkon mala pozitívne odozvy: v ''[[The Hollywood Reporter]]'' o nej písali, že „si za svoju excelentnú interpretáciu postavy zaslúži označenie star“hviezda“, vo ''Variety'' zas, že „táto jej postava potvrdila, že si svoju popularitu zaslúži.“{{sfn|Spoto|2001|194 – 195}}<ref>{{cite web|url=http://www.afi.com/members/catalog/DetailView.aspx?s=&Movie=50452|title=Clash By Night|publisher=[[American Film Institute]]|accessdate=August 8, 2015}}</ref> Druhým filmom bol triler ''[[Don't Bother to Knock]]''. Hrala v ňom duševne narušenú opatrovateľku detí. Filmový producent, [[Darryl Francis Zanuck]], využil možnosť otestovať jej schopnosti hrať ťažšie dramatické postavy.{{sfn|Spoto|2001|196 – 197}} Odozva na jej výkon bola zmiešaná: – [[Bosley Crowther]] si myslí, že na takúto ťažkú úlohu bola príliš neskúsená,<ref>{{cite news|url=https://www.nytimes.com/movie/review?res=9400E7DA153AE23BBC4152DFB1668389649EDE|title=Don't Bother to Knock|date=July 19, 1952|work=[[The New York Times]]|publisher=[[Arthur Ochs Sulzberger, Jr.]]|accessdate=August 8, 2015|first=Bosley|last=Crowther|authorlink=Bosley Crowther}}</ref> v časopise ''[[Variety]]'' neúspech filmu pripisovali komplikovanému scenáru.{{sfn|Churchwell|2004|61}}{{sfn|Banner|2012|180}}<ref>{{cite news|url=https://variety.com/1951/film/reviews/don-t-bother-to-knock-1200417267/|title=Review: Don't Bother to Knock|date=December 31, 1951|work=Variety|publisher=[[Penske Media Corporation]]|accessdate=August 8, 2015}}</ref>

Ďalšie tri filmy Marilyn Monroe z roku 1952 nadväzovali na jej typickú polohu komediálnej herečky so značným [[sexepíl]]om. V snímke ''We're Not Married!'' hrala postavu víťazky súťaže krásy. Podľa slov [[Nunnally Johnson|Nunnallyho Johnson]]a bol film nakrútený len preto, „aby Marilyn prezentoval v dvoch modeloch plaviek.“{{sfn|Spoto|2001|200}} Vo filme ''Monkey Business'', ktorý v roku 1952 nakrútil [[Howard Hawks]], hrá [[Cary Grant|Caryho Grant]]ovu sekretárku. Ide o „prihlúple, detinské nevinné blonďatéblonďavé stvorenie, neuvedomujúce si sexuálnu auru, ktorú okolo seba šíri“.{{sfn|Churchwell|2004|62}} Ako posledný bol v tomto roku film ''[[Vianočný darček]]'', kde si zahrala epizódnu postavu prostitútky.{{sfn|Churchwell|2004|62}}

V tomto období začala mať Marilyn povesť problémovej filmovej herečky. Problémy okolo jej osoby v priebehu nasledujúcej kariéry narastali. Na nakrúcanie často meškala, niekedy neprišla vôbec, nemala naučené texty a veľakrát si vyžadovala opakovanie záberov, lebo nebola so svojim výkonom spokojná.{{sfn|Churchwell|2004|238}} Okrem toho rozčuľovala režisérov svojou závislosťou naod svojich hereckých mentorochmentoriek. Na začiatku to bola Natasha LytessováLytess, neskôr [[Paula Strasberg]]ová.{{sfn|Spoto|2001|139, 195, 233 – 234, 241, 244, 372}} MyrilyneMarilynine problémy mali pôvod v prílišnom perfekcionizme, v nízkej sebaúcte, v [[tréma|tréme]] a bolazúfalo závislávyžadovala namať potrebe kontrolykontrolu nad jejsvojím výkonom. Bol to veľký rozdiel oproti tomu, ako spontánne sa prejavovala počas obdobia, keď pôsobila ako fotomodelka. Odvolávala sa na to, že pri fotografovaní sa nemusela venovať sledovaniu scenára.{{sfn|Spoto|2001|328 – 329}}{{sfn|Banner|2012|, 188 – 189; 211 – 214}}{{sfn|Churchwell|2004|51 – 56; 238}}<ref>{{cite web|url=https://www.pbs.org/wnet/americanmasters/marilyn-monroe-filmmaker-interview-gail-levin/63/|title=Filmmaker Interview – Gail Levin|publisher=[[PBS]]|date=July 19, 2006|accessdate=June 28, 2016}}</ref> Aby zmiernila svoje stavy úzkosti a chronickej nespavosti, žačalazačala užívať [[barbituráty]], a [[amfetamíny]], ktoré kombinovala s alkoholom. V konečnom dôsledku to len zhoršovalo jej situáciu, až kým sa v roku 1956 stala naod týchto látkachlátok závislou.{{sfn|Spoto|2001|328 – 329}}{{sfn|Banner|2012|211 – 214, 311}}{{sfn|Churchwell|2004|238}} Podľa [[Sarah Churchwell]]ovej nektoréniektoré prejavy správania Marilyn Monroe, špeciálne v neskoršom období jej kariéry, boli tiež reakciou na povýšenépovýšenecké správanie a sexizmus jej mužských kolegov a manažérov v rámci filmového priemyslu.{{sfn|Churchwell|2004| 257 – 264}} Podobne aj Lois Bannerová Banner uviedla, že Marilyn bývala cieľom obťažovania zo strany jej manažérov.{{sfn|Banner|2012| 189 – 190, 210 – 211}}

[[Súbor:Marilyn Monroe Niagara.png|náhľad|Monroe v postave ''femme fatale'' Rose Loomis, z filmu v štýle [[film noir]], ''[[Niagara (film)|Niagara]]'' (1953). Táto rola ešte viac zvýraznila jej sexepíl.]]

[[Súbor:Gentlemen Prefer Blondes Movie Trailer Screenshot (34).jpg|náhľad|Marilyn spieva džezovýjazzový song „[[Diamonds Are a Girl's Best Friend]]“ vo filme ''[[Páni majú radšej blondínky]]'' (1953).]]

V roku 1953 vyšli tri filmy s Marilyn Monroe v hlavnej úlohe, ktoré jej dali punc sex symbolusexsymbolu a jednej z najpozoruhodnejších z umelcov Hollywoodu.{{sfn|Spoto|2001|221}}{{sfn|Churchwell|2004|61 – 65}}{{sfn|Lev|2013|168}}<ref name="www.quigleypublishing.com Top10_lists">{{cite web |url=http://www.quigleypublishing.com/MPalmanac/Top10/Top10_lists.html |title=The 2006 Motion Picture Almanac, Top Ten Money Making Stars |publisher=Quigley Publishing Company |accessdate=August 25, 2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20141221063625/http://www.quigleypublishing.com/MPalmanac/Top10/Top10_lists.html |archivedate=December 21, 2014}}</ref> Prvý bol v žánri [[film noir]]: bola to– procesom [[Technicolor]] vyprodukovaná snímka režiséra [[Henry Hathaway|Henryho Hathawaya]], ''[[Niagara (1953 film)|Niagara]]''. V nej Marilyn v póze ''femme fatale'' plánovala zavraždiť svojho manžela (hral ho [[Joseph Cotten]]).{{sfn|Churchwell|2004|233}} V tomto filme vizážista [[Allan "Whitey" Snyder]] vymyslel mejkap, ktorý od tej doby až zostal dodnes spojený s vizualizáciou Marilyn Monroe: tmavé oblúkové obočie, bledá pokožka, „lesklé“lesklé červené pery a znamienko krásy na ľavom líci.{{sfn|Churchwell|2004|25, 62}} Sarah ChurchwellováChurchwell sa o filme vyjadruje, že bol jedným z najznámejších sexuálne zameraných filmov v kariére Marilyn Monroe. Sú v ňom scény, kde je zahalená len prikrývkou, či uterákom, čo bolo pre vtedajšie publikum šokujúce.{{sfn|Banner|2012|195, 196}} Najslávnejšou scénou z filmu je 30-sekundový záber. V ňom z rôznych uhlov kamera sníma jej koketnú chôdzu, pri ktorej provokačne vlní bokmi. Táto sekvencia bola intenzívne využívaná v marketingovej kampani tohto filmu.{{sfn|Banner|2012|195, 196}}

Po uvedení filmu ''Niagara'' v januári 1953 sa v Spojených štátoch zdvihla vlna protestov zo strany klubov, bojujúcich za zrovnoprávnenie postavenia žien. Poukazovali na to, aký je film nemorálny. Aj táto iniciatíva, a z nej vyplývajúca negatívna reklama, spôsobila zvýšenie pozornosti a podporu návštevnosti v kinách, kde zisk z jeho predaja dosiahol 6 miliónov dolárov.{{sfn|Spoto|2001|221}}{{sfn|Banner|2012|205}}{{sfn|Leaming|1998|75 on box office figure}} Týždenník ''Variety'' film opisoval ako „morbídne klišé“, ''The New York Times'' film komentoval slovami o tom, že „vodopády a Mrs. Monroe sú niečím, na čo sa oplatí ísť pozrieť...“, že napriek tomu, že Marilyn Monroe „v tomto filme nehrá naperfektnejšienajperfektnejšie, dokáže byť zvodná – stačí, keď v ňom chodí“.<ref>{{cite news|url=https://www.nytimes.com/movie/review?res=940DE0DF163FE53ABC4A51DFB7668388649EDE|title=Niagara Falls Vies With Marilyn Monroe|work=The New York Times|publisher=Arthur Ochs Sulzberger, Jr.|date=January 22, 1953|accessdate=October 18, 2015}}</ref><ref>{{cite news|url=https://variety.com/1952/film/reviews/niagara-1200417447/|title=Review: 'Niagara'|work=Variety|publisher=Penske Media Corporation|date=December 31, 1952|accessdate=October 18, 2015}}</ref> Na oficiálnych akciách Monroe naďalej pútala pozornosť verejnosti na svoju dobu úsporne zahaľujúcim oblečením. Medzi najznámejšie z nich patrili šaty na udeľovaní cien filmového magazínu ''Photoplay'' 1953, na ktorom získala cenu pre „Najrýchlejšie stúpajúcu hviezdu“.{{sfn|Spoto|2001|236 – 238}}{{sfn|Churchwell|2004|234}}{{sfn|Banner|2012|205 – 206}} Šaty, ktoré mala na sebe, boli priliehavé, vyrobené zo zlatým kovom pretkávanéhoz [[lamé]] pretkávaného zlatým kovom. Staršia kolegyňa herečky, [[Joan Crawford]]ová, sa o Marilyn a jej prezentácii na tejto akcii pre médiá vyjadrila, že je to „nevhodné ani pre herečku, tobôž nie pre dámu“.{{sfn|Spoto|2001|236 – 238}}{{sfn|Churchwell|2004|234}}{{sfn|Banner|2012|205 – 206}}

Kým film ''Niagara'' urobil z Marilyn Monroe sexsymbol a načrtol jej nastávajúci imidž, jej druhý film z roku 1953. Bola to, satirická hudobná komédia ''[[Páni majú radšej blondínky]]'', ktorá prezentovala o nej predstavu ako o „prihlúplej blondýnke“blondínke“.{{sfn|Spoto|2001|231}}{{sfn|Churchwell|2004|64}}{{sfn|Banner|2012|200}}{{sfn|Leaming|1998|75 – 76}} Film bol nakrútený podľa rovnomenného knižného bestselleru od [[Anita Loos|Anity Loosovej]] a hlavne podľa jeho muzikálovej verziiverzie, ktorá v tom čase slávila úspechy na newyorskejnewyorskom [[Broadway]]i. Jeho ústrednou témudvojicou sú dve [[Zlatokopka|zlatokopky]], showgirls Lorelei Lee a Dorothy ShawováShaw. Hrajú ich Marilyn Monroe a [[Jane Russellová|Jane Russell]]. Úlohu Lorelei mala pôvodne hrať [[Betty Grableová|Betty Grable]], ktorá bola v 40. rokoch 20. storočia najpopulárnejším vzorom pre „blonďaté„blonďavé naivky“, no v dobe nakrúcania ju zatienila svojou popularitou v kruhoch mužov (ale aj žien,) Marilyn Monroe.{{sfn|Spoto|2001|219 – 220}}{{sfn|Banner|2012|177}} V júni, pri príležitosti uvedenia tohto filmu, zanechali Marilyn Monroe a Jane RussellováRussell odtlačky svojich rúk v mokrom betóne pred vchodom do [[Grauman's Chinese Theatre]].{{sfn|Spoto|2001|242}}{{sfn|Banner|2012|208 – 209}} Krátko potom, ako sa film ''Páni majú radšej blondínky'' dostal do kín, zarobil 5,3 milióna dolárov, čo bol viac ako dvojnásobok jeho produkčných nákladov.{{sfn|Churchwell|2004|63}}{{sfn|Solomon|1988|89}} Crowther z ''The New York Times'' a William Brogdon z časopisu ''Variety'' sa zhodne pozitívne vyjadrovali na adresu Marilyn Monroe. Špeciálne vysoko hodnotili jej výkon v prezentácii piesne „[[Diamonds Are a Girl's Best Friend]]“. Vyzdvihovali to, ako vvo svojej prítomnosti v jednom obraze dokázala prezentovať sexualitu a samotnú pieseň v harmónii s vizuálnymi kvalitami predvedenia skladby.<ref>{{cite news|url=https://variety.com/1953/film/reviews/gentlemen-prefer-blondes-2-1200417560/|title=Páni majú radšej blondínky|work=Variety|publisher=Penske Media Corporation|date=July 1, 1953|accessdate=October 18, 2015|first=William|last=Brogdon}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.nytimes.com/movie/review?res=9B07E0DC173DE23BBC4E52DFB1668388649EDE|title=Páni majú radšej blondínky|work=The New York Times|publisher=Arthur Ochs Sulzberger, Jr.|date=July 16, 1953|accessdate=October 18, 2015|first=Bosley|last=Crowther}}</ref>

[[Súbor:Marilyn Monroe, Betty Grable and Lauren Bacall in How to Marry a Millionaire trailer.jpg|náhľad|vľavo|Marilyn Monroe, [[Betty Grable]] a [[Lauren Bacall]] vo filme ''[[Ako si vziať milionára]]'' (1953), ktorý bol jej najväčší komerčný úspech roka.]]

V septembri mala Marilyn svoju televíznu premiéru. Bolo to v epizóde „Honolulu Trip“ programu ''[[Jack Benny Show]]'', kde hrala vysnívanú Jackovu ženu.{{sfn|Spoto|2001|250}} Tretím projektom, v ktorom Marilyn Monroe účinkovala v roku 1953, bola rola, v ktorej spolu s ňou hrala Betty GrableováGrable a [[Lauren Bacall]]ová. Tento film s názvom ''[[Ako si vziať milionára]]'' sa dostal do kín v novembri. Jej postava naivnej dievčiny, ktorá sa spolu s kamarátkami snaží nájsť zámožného manžela, priamo nadväzovala na osvedčený vzor z predošlej snímky, ''Páni majú radšej blondínky''. Bol to celkovo druhý film v histórii kinematografie, ktorý vyšiel spracovaný v technológii [[CinemaScope]]. CinemaScope bol extrémne širokouhlý formát (pomer strán cca 1 : 2,35), od ktorého si firma 20th Century-Fox sľubovala, že nasmeruje publikum späť do kinosál. Bolo to preto, lebo rozmáhajúca sa televízia začala spôsobovať filmovým štúdiám straty.{{sfn|Spoto|2001|238}}{{sfn|Churchwell|2004|64 – 65}} Napriek tomu, že film mal rozpačité reakcie kritík, bol v tom čase, vďaka zisku 8 miliónov dolárov, najväčším komerčným úspechom filmovej kariéry Marilyn Monroe.{{sfn|Churchwell|2004|65}}{{sfn|Lev|2013|209}}{{sfn|Solomon|1988|89}}

V prieskumoch popularity umelcov, [[Top Ten Money Making Stars Poll]], sa Marilyn Monroe dostávala do hodnotiacich rebríčkov rokov 1953 a 1954.<ref name="www.quigleypublishing.com Top10_lists" /> Podľa historičky Aubrey Solomonovej, sa v tomto období spolu s technológiou CinemaScope stala najväčším prínosom štúdií 20th Century-Fox.{{sfn|Solomon|1988|89}} Pozíciu najväčšieho sex symbolusexsymbolu svojej doby pre Marilyn potvrdzuje aj to, že v decembri roku 1953 jej nahú fotografiu (z r. 1949) [[Hugh Hefner]] vybral na poster strednej dvojstrany premiérového prvého vydania časopisu ''[[Playboy]]''.{{sfn|Churchwell|2004|217}} Na obálke tohto čísla bola jej fotografia z voľby kráľovnej krásy v roku 1952.{{sfn|Churchwell|2004|217}}

=== 1954 – 1955: Konflikty s 20th Century-Fox a manželstvo s JoeJoeom DiMaggiom ===

[[Súbor:Monroe DiMaggio Wedding.jpg|náhľad|vľavo|Monroe a [[Joe DiMaggio]] potom, ako v [[San Francisco|San Francisco City Hall]] v januári 1954 uzavreli manželstvo.]]

Napriek tomu, že Marilyn Monroe bola jednou z najväčších hviezd 20th Century-Fox, jej zmluvu spoločnosť nezmenila od roku 1950. Vychádzalo to tak, že zarábala menej, ako mnohí jej kolegovia. Zároveň nemala možnosť výberu projektu, ani ľudí, s ktorými by chcela spolupracovať.{{sfn|Churchwell|2004|68}} Bola tiež znechutená z jej typového zaradenia a z toho, že jej snahy hrať v iných žánroch, ako boli komédie, riaditeľ štúdia, Darryl F. Zanuck, tvrdohlavo zamietal. Bol voči nej osobne zaujatý a bol presvedčený, že v drámach by nemala pre štúdiá porovnateľný komerčný úspech.{{sfn|Churchwell|2004|68, 208 – 209}} Potom, ako odmietla začať natáčať ďalšiu hudobnú komédiu, filmovú verziu divadelnej hry z Broadwaya, ''The Girl in Pink Tights'', v ktorej mal s ňou spoluúčinkovaťúčinkovať [[Frank Sinatra]], bola 4. januára 1954 zo štúdií 20th Century-Fox vylúčená.{{sfn|Summers|1985|92}}{{sfn|Spoto|2001|254 – 259}}

Toto vyhodenie sa stalo udalosťou hodnou titulných stránok mnohých printových médií. Monroe zároveň spustila okamžitú kampaň proti akejkoľvek negatívnej reakcii a za posilnenie jej pozície v tomto konflikte. Dňa 14. januára sa Marilyn a Joe DiMaggio, ktorých vzťah bol od roku 1952 pod drobnohľadom médií, rozhodli uzavrieť manželstvo. Sobáš sa v tento deň konal v [[San Francisco City Hall]].{{sfn|Spoto|2001|260}} Potom odcestovali do [[Japonsko|Japonska]], kde skombinovali svoje medové týždne so služobnou cestou mladomanžela.{{sfn|Spoto|2001|262 – 263}} Odtial Marilyn odcestovala do Kórey, kde počas štyroch dní vystúpila s piesňami z filmov pred viac ako 60 -tisíc vojakmi.{{sfn|Churchwell|2004|241}} Vo februári, po návrate do Hollywoodu, dostala od magazínu ''Photoplay'' cenu „Pre najpopulárnejšiu hviezdu medzi ženami“.{{sfn|Spoto|2001|267}} V marci dosiahla novú dohodu so štúdiom: – bol v nej zahrnutý nový zmluvný kontrakt, ktorý vzájomne uzavrú neskôr v tomtotom roku a dohoda o nakrúcaní filmovej verzie divadelnej hry ''[[Slamený vdovec]]'', na ktorú dostala ako bonus preddavok vo výške stotisíc dolárov.{{sfn|Spoto|2001|271}}

Ďalším filmom, ktorý prišiel s Marilyn Monroe do kín, bol [[western]] ''[[Rieka bez návratu]]''. Film, nakrútený ešte pred vyhodením z 20th Century-Fox, režíroval [[Otto Preminger]]. S Marilyn v ňom spoluúčinkuje herec [[Robert Mitchum]]. Monroe ho hodnotila ako projekt, ktorého úlohou nebola dráma, ale prezentácia amerických scenérií s využitím veľkorysého formátu, ktorý poskytovala technológia CinemaScope. Napriek tomu mal film úspešnú divácku odozvu od divákov.{{sfn|Churchwell|2004|66 – 67}} Prvý film, ktorý Marilyn vyrobila po návrate do štúdií 20th Century-Foxu, bol muzikál ''[[There's No Business Like Show Business]]''. Monroe sa dielo nepáčilo, no dostala túto rolu ako náhradu za odmietnutie projektu ''The Girl in Pink Tights''.{{sfn|Spoto|2001|271}} Muzikál bol neúspešný hneď po jeho premiére v decembri, kritici Marilynine výkony vo filme charakterizovali ako vulgárne.{{sfn|Spoto|2001|277}}{{sfn|Churchwell|2004|66}}{{sfn|Banner|2012|227}}

[[Súbor:Marilyn Monroe photo pose Seven Year Itch.jpg|náhľad|Slávny záber zo septembra 1954, ktorý vznikol pri pózovaní pre fotografov počas natáčania scény pred vchodom do metra pre film ''[[Slamený vdovec]].'']]

V septembri 1954 Marilyn Monroe začala nakrúcať komédiu [[Billy Wilder|Billyho Wildera]] ''[[Slamený vdovec]]''. Druhú hlavnú úlohu vo filme hral [[Tom Ewell]]. Hral ženatého muža a Marilyn pre neho predstavovala ženu zo susedstva, ktorá sa stala objektom jeho sexuálnych fantázií. Film sa z väčšej časti vyrábal v Hollywoode, no štúdio sa rozhodlo urobiť niekoľko snímok aj na [[Lexington Avenue]] v [[Manhattan]]e.{{sfn|Spoto|2001|283 – 284}} Záber, pri ktorom Marilyn stojí v bielych šatách vo vchode do metra a jej sukňu dvíha zo spoduzospodu prúdiaci vzduch, sa stal jednou z najslávnejších, doslova ikonických scén, ktoré Marilyn Monroe v svojej kariére vytvorila. V čase svojho vzniku upútal pozornosť asi dvoch tisícok divákov vrátane profesionálnych fotografov.{{sfn|Spoto|2001|283 – 284}}

Tento reklamný kúsok dostal Marilyn Monroe na titulné stránky mnohých časopisov nena celom svete, no bol aj znamením, ktoré vyprovokovalo koniec manželstva s DiMaggiom, ktorého táto fotografia rozzúrila.{{sfn|Spoto|2001|284 – 285}}{{sfn|Banner|2012|8 – 9}}{{sfn|Spoto|2001|208, 222 – 223; 262 – 267, 292}}{{sfn|Churchwell|2004|243 – 245}}{{sfn|Banner|2012|204; 219 – 221}} Žiarlivosť a nevraživé postoje DiMaggia spôsobili, že potompo tom, ako sa Monroe vrátila do Hollywoodu, najala si renomovaného právnika, [[Jerry Giesler|Jerryho Gieslera]], a v októbri 1954, iba deväť mesiacov od svadby, bolo ich manželstvo rozvedené.{{sfn|Summers|1985|103 – 105}}{{sfn|Spoto|2001|290 – 295}}{{sfn|Banner|2012|224 – 225}} ''Slamený vdovec'' prišiel do kín v júni nasledujúceho roka a na tržbe si zarobil 4,5 milióna dolárov. Bol to komerčne najúspešnejší film toho roka.{{sfn|Spoto|2001|331}}

[[Súbor:Monroe Actors Studio.jpg|náhľad|vľavo|Monroe v [[Actors Studio]], v ktorom v roku 1955 začala študovať herectvo.]]

Po dokončení filmovania ''Slameného vdovca,'' v novembri, Monroe začala nový boj o svoje práva v jej umeleckej kariére. Odišla z Hollywoodu na východné pobrežie, kde spolu s fotografom, [[Milton Greene|Miltonom Greenom]], založila spoločnosť, Marilyn Monroe Productions (MMP) –bola– bola to akcia, ktorú neskôr komentovala ako odpoveď na vtedajší úpadok štúdiového systému.{{sfn|Spoto|2001|295 – 298}}{{sfn|Churchwell|2004|246}} Monroe a Greene mali spolu krátky vzťah v roku 1949 a znovu sa stretli pri fotení pre časopis ''Look''. Vtedy sa zmienila o svojej nespokojnosti so štúdiom a Greene jej navrhol, aby spolu založili vlastnú produkčnú spoločnosť.{{sfn|Spoto|2001|158 – 159, 252 – 254}} Pri oficiálnom oznámení o vzniku spoločnosti na tlačovej konferencii v januári 1955, Marilyn Monroe poznamenala, že „už je unavená z neustálych sexistických postáv, chcela by využiť aj iný priestor, v ktorom by ukázala svoje kvality.“{{sfn|Spoto|2001|303}} Tvrdila, že už nie je zmluvne viazaná s 20th Century-Fox, pretože štúdio voči nej neplnilo svoje povinnosti. Ako príklad udala nezaplatenie prisľúbeného bonusu za ''Slameného vdovca''.{{sfn|Spoto|2001|302 – 303}} Vyhlásenie spustilo rok trvajúcu vojnu medzi ňou a štúdiom.{{sfn|Spoto|2001|301 – 302}} Tlač sa do veľkej miery za to Monroe vysmievala. [[George Axelrod]], ktorý bol autorom ''Slameného vdovca'', napísal na túto tému paródiu ''Will Success Spoil Rock Hunter?'' (1955), v ktorej v štýle Marilyn Monroe upravená [[Jayne Mansfieldová|Jayne Mansfielá]] hrá prihlúplu herečku zakladajúcu svoju vlastnú produkčnú spoločnosť.{{sfn|Spoto|2001|338}}

V roku 1955 sa Marilyn Monroe venovala zdokonaľovaniu vo svojej profesii. Presťahovala sa do Manhattanu a zapísala sa na hodiny u [[Constance Collier]]ovej a na štúdium herectva začala chodiť aj na [[Actors Studio]], ktoré viedol [[Lee Strasberg]].{{sfn|Spoto|2001|302}} Nechcela, aby spôsobovala rozruch okolo svojej osoby a tak na hodiny chodila súkromne priamo do rodiny Strasbergovcov, s ktorou sa čoskoro spriatelila.{{sfn|Spoto|2001|327}} Zrušila spoluprácu so svojou predošlou mentorkou, [[Natasha Lytess|Natashou Lytessovou]] a nahradila ju Strasbergovou manželkou, Paulou. Manželia Strasbergovci mali potom veľmi veľký vplyv na celý zvyšok Marilyninej kariéry.{{sfn|Spoto|2001|350}} Na ich odporúčanie začala Monroe navštevovať [[Psychoanalýza|psychoanalitikapsychoanalytika]]. Strasbergovci totiž zastávali názor, že herci by mali poznať a k svojej práci vedieť využívať svoje prekonané emocionálne traumy.{{sfn|Spoto|2001|310 – 313}} Monroe absolvovala psychoanalytické sedenia pravidelne od roku 1955 až do svojej smrti v roku 1962. Jej analytikmi boli psychiatripsychiatričky Margaret HohenbergováHohenberg (1955 – 57), [[Anna Freud]]ová (1957), [[ErnstMarianne Kris|Marianne Krisová]] (1957 – 61) a psychiater [[Ralph Greenson]] (1960 – 62).{{sfn|Spoto|2001|312 – 313, 375, 384 – 385, 421, 459 on years and names}}

Napriek prebiehajúcemu rozvodovému konaniu vo svojom súkromnom živote Marilyn pokračovala vo vzťahu s JoemJoeom DiMaggiom. Okrem neho mala vzťah s hercom, [[Marlon Brando|Marlonom BrandoomBrandom]] a s dramatikom [[Arthur Miller|Arthurom Millerom]].{{sfn|Spoto|2001|319 – 332}}{{sfn|Churchwell|2004|253, for Miller}}{{sfn|Banner|2012|285, for Brando}} S Millerom ju prvýkrát zoznámil ešte začiatkom 50. rokov, 20. storočia režisér [[Elia Kazan]].{{sfn|Spoto|2001|319 – 332}}{{sfn|Churchwell|2004|253, for Miller}}{{sfn|Banner|2012|285, for Brando}} Vážnym sa ich vzťah stal v roku 1955. Bolo to po rozvode Marilyn a DiMaggia a potompo tom, ako Miller odišiel od svojej manželky.{{sfn|Spoto|2001|337}}{{sfn|Meyers|2010|98}} V tom čase si začala o Marilyn robiť záznamy aj [[Federal Bureau of Investigation|FBI]].{{sfn|Spoto|2001|337}}{{sfn|Meyers|2010|98}} Štúdio sa vtedy začalo obávať, že herečka skončí na čiernej listine a vyzývalo ju, aby prestala so svojimi mileneckými aférami. BoloNasledovalo to potom,po akopredvolaní bol Miller predvolanýMillera pred [[Výbor pre neamerickú činnosť]] a vyšetrovanývyšetrovanie FBI popre obvineníobvinenia z [[Komunizmus|komunizmu]].{{sfn|Summers|1985|157}}{{sfn|Spoto|2001|318 – 320}}{{sfn|Churchwell|2004|253 – 254}}{{sfn|Spoto|2001|336 – 345}} Napriek ohrozeniu svojej kariéry, Monroe odmietla svoj vzťah ukončiť a neskôr predstavenstvo štúdií nazvala „rodenými zbabelcami“strachopudmi“.{{sfn|Churchwell|2004|253 – 254}}{{sfn|Summers|1985|157}}

=== 1956 – 1959: Uznanie kritikovod kritiky a manželstvo s Arthurom Millerom ===

[[Súbor:Monroe Miller Wedding.jpg|náhľad|[[Arthur Miller]] a Marilyn Monroe v deň ich svadby, 29. júna 1956 vo [[Westchester County]].]]

Rok 1956 začal pre Marilyn Monroe správami o jej víťazstve nad 20th Century-Fox. Noviny, ktoré sa jej predtým za jej snaženie posmievali ju zrazu za to isté začali ospevovať.{{sfn|Banner|2012|296 – 297}} Týždenník ''[[Time (týždenník)|Time]]'' ju nazval „mazanou„mprefíkanu podnikateľkou“ {{sfn|Spoto|2001|341}} a americký časopis ''Look'' predpovedal, že táto výhra bude „pre nasledujúce roky príkladom toho, ako môže jednotlivec prekonať zdanlivú presilu“.{{sfn|Banner|2012|296 – 297}} V marci si herečka aj úradne zmenila meno na Marilyn Monroe.{{sfn|Spoto|2001|345}} Jej vzťah s Millerom vyvolával negatívne odozvy zo strany médií. Napríklad americký bulvárny novinár a rozhlasový komentátor, [[Walter Winchell]], o nej poznamenal, že „najznámejšia filmová blondínka Ameriky, je teraz miláčikom ľavicového intelektuála“.{{sfn|Spoto|2001|343 – 345}} Civilný sobáš mali Monroe a Miller 29. júna 1956 vo Westchester County Court v meste [[White Plains (New York)|White Plains v štáte New York]], [[Sobáš v judaizme|židovská svadba]] sa konala v dome ich agenta vo [[Waccabuc]].{{sfn|Spoto|2001|364 – 365}}<ref>{{cite web|title=Marilyn Monroe’s Westchester Wedding; Plus, More County Questions And Answers|date=November 2014|first=Tom|last=Schreck|work=[[Westchester Magazine]]|url=http://www.westchestermagazine.com/Westchester-Magazine/November-2014/Marilyn-Monroes-Westchester-Wedding-Plus-More-County-Questions-And-Answers/}}</ref> Pri tomto sobáši Monroe [[Gijur|konvertovala na židovskú vieru]], čím vyprovokovala vládu v [[Egypt]]e ku zákazu premietania všetkých jej filmov.{{sfn|Meyers|2010|156 – 157}} Monroe vnímala Židov ako ľudí, ktorí prišli o svoju krajinu a chcela konvertovať, aby sa mohla stať súčasťou Millerovej rodiny.{{sfn|Banner|2012|256}} Viedol ju [[rabín]] Robert Goldberg a konvertovala dňa 1. júla 1956.{{sfn|Meyers|2010|156 – 157}} Jej záujem o judaizmus bol limitovaný a sama sa označovala za „židovskú ateistku“. Po rozvode s Millerom sa neprejavovala ako veriaca, len si ponechala niektoré židovské náboženské predmety.{{sfn|Meyers|2010|156 – 157}} Egypt po rozvode v roku 1961 svoj zákaz zasa zrušil.{{sfn|Meyers|2010|156 – 157}} Médiá mali voči manželstvu hviezdy označovanej za sexuálny symbol s intelektuálom výhrady. V časopise ''Variety'' vyšla k tejto téme titulná strana o tom, že sú iba úzko spojení a „pripomínajú vzťah medzi dvoma guľami presýpacích hodín.“{{sfn|Churchwell|2004|253 – 257}}{{sfn|Meyers|2010|155}}

[[Súbor:Monroe and Murray argument in Bus Stop.jpg|náhľad|vľavo|Dramatická úloha Marilyn Monroe vo filme ''[[Autobusová zastávka]]'' (1956).]]

Dráma ''[[Autobusová zastávka]]'', ktorá sa dostala do kín v auguste 1956, bol prvý film vyrobený podľa novej zmluvy s 20th Century-Fox. Hrá v ňom postavu krčmovej speváčky Chérie, ktorej sny o sláve komplikuje zamilovaný naivný kovboj. Úlohu nahovorila v južanskom akcente. Jej oblečenie a [[mejkap]] nezvýrazňujenezvýrazňujú jej pôvab tak, ako to bolo zvykom v jej predchádzajúcich filmoch a jej spev a tanec sú zámerne na priemernej úrovni.{{sfn|Spoto|2001|352 – 357}} Napriek určitým pochybám o jej hereckých kvalitách a tomu, že Marilyn mala povesť problémovej herečky a určitým pochybám o jej hereckých kvalitách, sa výroby filmu ujal režisér z divadiel na Broadwayi, [[Joshua Logan]].{{sfn|Spoto|2001|352 – 354}} Nakrúcanie sa uskutočnilo začiatkom roka 1956 v Idahu a v Arizone. Počas neho bola Marilyn Monroe ako vedúca MMP „technicky zodpovedná“ a príležitostne prijímala rozhodnutia o výrobe a Logan sa prispôsoboval jej chronickému meškaniu a prílišnému perfekcionizmu.{{sfn|Spoto|2001|354 – 358, for location and time}}{{sfn|Banner|2012|297, 310}}

Skúsenosť s Marilyniným herectvom zmenila Loganov názor natoľko, že ju neskôr za jej schopnosť kombinovať dramatickú polohu s komediálnym herectvom prirovnal k [[Charlie Chaplin|Charliemu Chaplinovi]].{{sfn|Banner|2012|254}} Film ''Autobusová zastávka'' dosiahol svojim ziskom 4,25 milióna dolárov komerčný úspech a bol priaznivo prijatý aj od kritikov.{{sfn|Spoto|2001|358 – 359}}{{sfn|Churchwell|2004|69}} Magazín ''The Saturday Review of Literature'' napísal, že v tomto filme Monroe porušila koncepciu, podľa ktorej mala predávať len svoj pôvab a americký kritik [[Bosley Crowther]] vyhlásil, že „aby všetci ľudia zostali vo svojich kreslách a pripravili sa na prekvapenie, lebo Marilyn Monroe sa nakoniec predsa len predstavila ako herečka.“{{sfn|Spoto|2001|358}} Za svoj herecký výkon vo filme získala Marilyn nomináciu na [[Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon (komédia/muzikál)|Zlatý glóbus]].<ref name=gg />

[[Súbor:Laurence Olivier and Marilyn Monroe Prince and the Showgirl 1957.jpg|náhľad|[[Laurence Olivier]] a Marilyn Monroe during na tlačovej konferencii pri ohlasovaní spoločného projektu, filmu ''[[Princ a tanečnica]]'' (1957).]]

V auguste 1956 Marilyn Monroe začala nakrúcať prvú nezávislú snímku uv jej spoločnosti MMP. Film ''[[Princ a tanečnica]]'' bol vyrábaný v anglických [[Pinewood Studios]].{{sfn|Spoto|2001|372}} Bol napísaný podľa motívu hry ''The Sleeping Prince''. Jej dej sa odohráva v období po roku 1910 medzi princom a tanečnicou. Na javisku tieto postavy hrali [[Laurence Olivier]] a [[Vivien Leigh]]. Hlavnú postavu hral Olivier aj vo filmovej verzii. Bol aj producentom a režisérom nakrúcania.{{sfn|Spoto|2001|341}} Výrobu komplikovali spory medzi ním a Marilyn Monroe.{{sfn|Churchwell|2004|258 – 261}} Rozhneval ju svojim povýšeneckým vyhlásením, že všetko, čo od nej očakáva, je to, aby bola sexy a aby sa čo najviac približovala interpretácii, akú mala Vivien Leigh.{{sfn|Spoto|2001|370 – 379}}{{sfn|Churchwell|2004|258 – 261}}{{sfn|Banner|2012|310 – 311}} Bol taktiež podráždený z neustálej prítomnosti a vedení od mentorky Pauly Strasbergovej.{{sfn|Spoto|2001|370 – 379}}

Odplatou za povýšenecké správanie Oliviera boli neskoré príchody Monroe na nakrúcanie a problémy s jej spoluprácou. Komentovala to neskôr slovami, že „ak [[Laurence Olivier|Laurence]] nerešpektuje svojich umelcov, ani on nemôže čakať že s ním oni budú ideálne spolupracovať.“{{sfn|Churchwell|2004|258 – 261}} V tomto období začalozsa ačalo u nej stupňovať užívanie návykových látok. Počas nakrúcania otehotnela a následne aj potratila.{{sfn|Spoto|2001|368 – 376}}{{sfn|Banner|2012|310 – 314}} Začala mať spory aj s Greeneom., ktlré Boliboi o tom ,ako má spoločnosť MMP fungovať a či sa má stať ich spoločníkom aj Miller.{{sfn|Spoto|2001|368 – 376}}{{sfn|Banner|2012|310 – 314}} Napriek ťažkostiam sa podarilo film podľa plánu do konca roka dokončiť.{{sfn|Churchwell|2004|69}}{{sfn|Banner|2012|314, for being on time}} Jeho uvedenie sa stretlo so zmiešanými reakciami kritikov, u amerického publika si film obľubu nezískal.{{sfn|Churchwell|2004|69}} Európa ho prijala priaznivejšie, v Taliansku získala [[Donatellov Dávid|Donatellovho Dávida]], vo Francúzsku [[César]]a a v Spojenom kráľovstve mal nomináciu na cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]].{{sfn|Banner|2012|346}}

Po návrate do Štátov na východné pobrežie, si Monroe vybrala 18-mesačnú pauzu od práce a viac sa sústredila na svoj manželský život. Striedavo s Millerom žili v apartmáne, ktorý mali na Manhattane a na farme z 18. storočia, ktorú si kúpili pri meste [[Roxbury (Connecticut)|Roxbury]] v štáte Connecticut. Leto trávili na Long Islande v meste Amagansett.{{sfn|Spoto|2001|381 – 382}} V polovici roka 1957 Marilyn otehotnela, no šlo o [[mimomaternicové tehotenstvo]], ktoré muselo byť prerušené.{{sfn|Spoto|2001|392 – 393}} O rok neskôr spotánnespontánne potratila.{{sfn|Spoto|2001|406 – 407}} Jej gynekologické problémy boli zväčša spôsobované [[Endometrióza|endometriózou]], ochorením, ktoré utrpela počas svojho dospelého života.{{sfn|Churchwell|2004|274 – 277}} Spôsobovalo jej aj veľké menštruačné bolesti. Absolvovala preto niekoľko operácií a z dôvodu týchto bolestí si zmluvne vyžadovala počas dní, keď mala periódumenštruáciu, pauzy v nakrúcaní.{{sfn|Churchwell|2004|274 – 277}} BoliVyskytovali sa aj špekulácie, že Monroe už v minulosti prekonala niekoľko umelých potratov a že nebezpečné potraty vykonané osobami bez riadneho lekárskeho vzdelania prispeli k jej neschopnosti udržať plod.{{sfn|Churchwell|2004|271 – 274}}{{sfn|Banner|2012|222, 226, 329 – 30, 335, 362}} Chýry o týchtotakýchto potratoch šírilavznikaliina základe vyjadrení la Amy GreeneováGreenejová, manželkamanžylka Miltona GreenehoGreenea. Tieto tvrdenia neboli oficiálne potvrdené.{{sfn|Churchwell|2004|271 – 274}} Navyše ani správa z pitvy Marilyn Monroe nezaznamenáva žiadny dôkaz následkov po potratoch.{{sfn|Churchwell|2004|271 – 274}} Nakrátko bola Marilyn hospitalizovaná aj po predávkovaní barbiturátmi.{{sfn|Banner|2012|321}} Počas prestávkyprestáky, kúpila Greeneov podiel v MMP. Vylúčila ho tým z podielnictva na firme. Riešila tým ich vzájomné spory a podozrenia z manipulácie, respektíve zo sprenevery peňazí spoločnosti.{{sfn|Spoto|2001|389 – 391}}

[[Súbor:Some like it hot film poster.jpg|náhľad|vľavo|[[Tony Curtis]], [[Jack Lemmon]] a Marilyn Monroe vo [[Billy Wilder|Wilderovom]] filme ''[[Niekto to rád horúce]]'' (1959), za ktorý získala [[Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon (komédia/muzikál)|Zlatý glóbus]].]]

V júli 1958 sa Marilyn Monroe vrátila do Hollywoodu, aby si s [[Jack Lemmon|Jackom Lemmonom]] a [[Tony Curtis|Tonym Curtisom]] zahrala vo Wilderovej komédii ''[[Niekto to rád horúce]]''.{{sfn|Banner|2012|325 on it being a comedy on gender}} Napriek tomu, že Marilyn považovala filmovú úlohu Sugar Kane za ďalšiu „prihlúplu blondínku“, prijala ju kvôli Millerovmu povzbudeniu a po ponuke, že okrem svojej štandardnej odmeny získa aj desať percent výnosov z filmu.{{sfn|Banner|2012|325}} Ťažkosti, ktoré boli počas nakrúcania filmu prítomné, sa stali „legendárnymi“.{{sfn|Churchwell|2004|626}} Monroe si žiadala desiatky opakovaných záberov, nevedela si spomenúť na svoje texty a nesprávala sa podľa pokynov režiséra – Curtis to komentoval, že po toľkých opakovaniach mával v sebe takú nenávisť, že keď ju v nakrúcanom zábere bozkával, mal pocit, ako keby sa bozkával s [[Hitler]]om.{{sfn|Spoto|2001|399 – 407}}{{sfn|Churchwell|2004|262}} Monroe v súkromí prirovnávala produkciu k potápajúcej sa lodi a opisovala svoje spoluúčinkujúce hviezdy a režiséra slovami „[ale], prečo by som sa mala obávať, nemám žiadny falický symbol, ktorý by som stratila“mohla stratť“.{{sfn|Banner|2012|327 on "sinking ship" and "phallic symbol"}}{{sfn|Rose|2014|100 for full quote}} Mnohé z problémov vyplynuli z konfliktu medzi ňou a Wilderom, ktorého ťažká povaha bola tiež povestná. Týkali sa hlavne toho, ako by mala hrať svoju postavu.{{sfn|Churchwell|2004|262 – 266}}{{sfn|Banner|2012|325 – 327}} Monroe rozhnevala Wildera tým, že ho žiadala o zmeny viacerých záberov, čím podľa neho zhoršila ich výsledný efekt. Hovoril, že mu vnucovaním svojich nápadov zámerne zničila mnohé jeho vopred pripravené scény.{{sfn|Churchwell|2004|262 – 266}}{{sfn|Banner|2012|325 – 327}}

Nakoniec bol Wilder aj tak s Monroe spokojný a vyhlásil: „Ktokoľvek si môže zapamätať texty, no potrebujete skutočného umelca, aby prišiel na nakrúcanie, nepoznal texty a napriek tomu poskytol výkon, aký urobila Marilyn!“{{sfn|Spoto|2001|406}} V marci 1959, potom, ako sa dostal film ''Niekto to rád horúce'' do kín, aj napriek produkčným problémom dosiahol veľký komerčný úspech a uznanie kritikov.{{sfn|Banner|2012|346|1a1=Spoto|2001|406}} Za herecký výkon vo filme získala Myrilyn Monroe Zlatý glóbus pre najlepšiu herečku a v časopise ''Variety'' ju nazvali „komediálnou herečkou, ktorá svoje umenie kombinuje so sexepílom a časovaním, ktoré sa jednoducho nedá poraziť“.{{sfn|Banner|2012|346}}<ref>{{cite news|url=https://variety.com/1959/film/reviews/some-like-it-hot-2-1200419454/|title=Review: 'Some Like It Hot'|work=Variety|publisher=Penske Media Corporation|date=February 24, 1959|accessdate=October 21, 2015}}</ref> Medzi najlepšie filmy všetkých čias snímku ''Niekto to rád horúce'' zaradili vo svojich hlasovania v [[BBC]],<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.com/culture/story/20170821-the-100-greatest-comedies-of-all-time|title=The 100 greatest comedies of all time|publisher=BBC|date=August 22, 2017|access-date=January 21, 2018}}</ref> ale aj [[Americký filmový inštitút]],<ref>{{cite web|url=http://www.afi.com/members/catalog/DetailView.aspx?s=&Movie=53017|title=Some Like It Hot|publisher=American Film Institute|accessdate=September 5, 2015}}</ref> či britský filmový mesačník, ''Sight & Sound''.<ref>{{cite web|url=http://www.bfi.org.uk/news/50-greatest-films-all-time|title=The top 50 Greatest Films of All Time|publisher=[[British Film Institute]]|date=September 2012|accessdate=September 5, 2015|first=Ian|last=Christie|authorlink=Ian Christie (film scholar)}}</ref>

[[Súbor:Monroe Montand Let's Make Love.jpg|náhľad|[[Yves Montand]] a Marilyn Monroe v hudobnej komédii ''[[Poď, budeme sa milovať!]]'' (1960), s ktorou súhlasila len preto, lebo potrebovala plniť zmluvu s 20th Century Fox.]]

Po nakrúcaní ''Niekto to rád horúce'' si Marilyn Monroe do konca roka 1959 dala pracovnú pauzu. Po nej sa vrátila do Hollywoodu, aby nakrútila hudobnú komédiu ''[[Poď, budeme sa milovať!]]''. Komédia bola o herečke a o milionárovi, ktorý sa potom, ako ju videl účinkovať v satirickej veselohre do nej zamiloval.{{sfn|Churchwell|2004|71}} Jeho výrobu režíroval [[George Cukor]]. Miller k filmu prepísal pôvodný scenár, ktorý Marilyn považovala za príliš slabý. S nakrúcaním herečka súhlasila na základe potreby plnenia zmluvy, v ktorej sa zaviazala, že pre 20th Century Fox urobí štyri samostatné filmy.{{sfn|Spoto|2001|410 – 415}} Produkcia snímky ''Poď, budeme sa milovať!'' mala zdržanie, lebo Marilyn často absentovala na nakrúcaní.{{sfn|Churchwell|2004|71}} Počas kampane k filmu sa tlačové médiá zmienili aj o ľúbostnej afére, ktorú mala Marilyn so svojim hereckým partnerom, francúzskym hercom a spevákom, [[Yves Montand|Yvesom Montandom]]. Film ''Poď, budeme sa milovať!'' po svojom uvedení do kín v septembri 1960 nebol úspešný.{{sfn|Riese, Hitchens|1988|270}}{{sfn|Churchwell|2004|266}}{{sfn|Solomon|1988|139}} Bosley Crowther o Monroe napísal, že „jej herecký prejav bol nešikovný a chýbala jej dynamika, jej predošlých výkonov.“<ref>{{cite news|url=https://www.nytimes.com/movie/review?res=9A01E1DA1F3EEF3ABC4153DFBF66838B679EDE|title=Movie Review: Let's Make Love (1960)|work=The New York Times|publisher=Arthur Ochs Sulzberger, Jr.|date=September 9, 1960|accessdate=October 18, 2015|first=Bosley|last=Crowther}}</ref> Herečka a bulvárna novinárka, Hedda Hopperová,Hoppero o filme napísala, že „bol najneotesanejším dielom, aký Marilyn dovtedy nakrútila“.<ref>{{cite news|url=http://archives.chicagotribune.com/1960/08/25/page/138/article/hedda-finds-marilyns-new-film-most-vulgar|title=Hedda Finds Marilyn's Film 'Most Vulgar'|work=Chicago Tribune|publisher=Tribune Publishing|date=August 25, 1960|accessdate=October 18, 2015|first=Hedda|last=Hopper}}</ref> Americký spisovateľ, herec a novinár, [[Truman Capote]], loboval za to, aby Marilyn Monroe hrala Holly Golightlyovú v jeho filmovej adaptácii románu ''[[Raňajky u Tiffanyho]]'', no po obavách producentov z možných problémov pri nakrúcaní, zahrala túto postavu [[Audrey Hepburnová|Audrey Hepburno]].{{sfn|Banner|2012|335}}

Posledným kompletným filmom, ktorý Marilyn Monroe nakrútila, bola snímka ''[[Mustangy (film)|Mustangy]]''. Režíroval ju John Huston. Scenár k filmu napísal Arthur Miller. Chcel týmto svojim dielom zvýrazniť herečkine kvality v hraní dramatických postáv.{{sfn|Churchwell|2004|266}} Hrala v ňom čerstvo rozvedenú ženu, Roslyn, ktorá sa spriatelila s tromi staršími kovbojmi. V rolách kovbojov sa predstavili: [[Clark Gable]], [[Eli Wallach]] a [[Montgomery Clift]]. Filmovanie na púšti v Nevade medzi júlom až novembrom 1960 bolo znovu veľmi náročné.{{sfn|Spoto|2001|429 – 430}} MarilynineMarilynino štvorročné manželstvo s Millerom bolo v tomto období už v koncoch a spisovateľ mal nový pomer s fotografkou [[Inge Morathová|Inge Morathovou]].{{sfn|Churchwell|2004|266}} Monroe sa nepozdávalo, že jej postava mala inšpiráciu v jej skutočnom živote a mala tiež pocit, že je vykreslená na nižšej úrovni, ako bolo bežné pre hlavné mužské herecké úlohy. Mala výhrady aj k tomu, že Miller často prepisoval scenár počas noci pred nakrúcaním.{{sfn|Spoto|2001|431 – 435}}{{sfn|Churchwell|2004|266 – 267}}{{sfn|Banner|2012|352}} Jej zdravotný stav sa tiež zhoršoval. Mala bolesti zo [[Žlčové kamene|žlčových kameňov]] a jej závislosť naod psychotropných látkachlátok bola tak zjavná, že jej tvár museli upravovať mejkapom. Zároveň bývala malátna od užívania barbiturátov.{{sfn|Spoto|2001|435 – 445}}{{sfn|Banner|2012|353 – 356}} V auguste museli pozastaviť nakrúcanie, aby sa mohla podrobiť drogovej detoxikácii na klinike v Los Angeles.{{sfn|Spoto|2001|435 – 445}}{{sfn|Banner|2012|353 – 356}} Napriek problémom Huston poznamenal, že „keď Monroe hrala Roslyn, emócie nepredstierala. Tie boli reálne. Dokázala ich zo svojho vnútra vydolovať a priviesť ich do svojho vedomia.“{{sfn|Tracy|2010|109}}

Krátko po filmovaní, v januári 1961, sa konal rýchly mexický rozvod, ktorým sa ukončilo manželstvo Marilyn Monroe a Arthura Millera..{{sfn|Spoto|2001|450 – 455}} ''Mustangy'', ktoré sa do kín dostali v nasledujúcom mesiaci, nezaznamenali výraznejší komerčný úspech.{{sfn|Spoto|2001|456}}{{sfn|Banner|2012|361}} Rozpačitá bola aj odozva filmovej kritiky.{{sfn|Spoto|2001|456}}{{sfn|Banner|2012|361}} Vo ''Variety'' poukazovali na nevyvážené charaktery jeho postáv,<ref>{{cite web|url=https://variety.com/1960/film/reviews/the-misfits-1200419862/|title=The Misfits|work=Variety|date=December 31, 1960|accessdate=November 16, 2016}}</ref> Filmový kritik z ''[[The New York Times]]'', Bosley Crowther, Marilynin výkon označil ako „prázdny a nedôveryhodný“ a dodal, že „bohužiaľ pre štruktúru filmu, bolo všetko stavané na Marilyn“.<ref>{{cite news|url=https://www.nytimes.com/movie/review?res=9C06E0D71739EE32A25751C0A9649C946091D6CF|title=Movie Review: The Misfits (1961)|work=The New York Times|publisher=Arthur Ochs Sulzberger, Jr.|date=February 2, 1961|accessdate=October 18, 2015|first=Bosley|last=Crowther}}</ref> Neskôr sa ukázalo, že snímka bola posledným dielom, kde si zahrali dva americké sexsymboly: Clark Gable a Marilyn Monroe. Napriek neúspechu v období vzniku, film mal priaznivejšie hodnotenia kritík a filmových škôl v 21. storočí. [[Geoff Andrew]] z Britského filmového inštitútu ho označuje za klasiku,<ref>{{cite web|url=http://www.bfi.org.uk/news-opinion/news-bfi/features/film-fate-helped-make-classic-misfits|title=A Film That Fate Helped Make a Classic: The Misfits|publisher=British Film Institute|date=June 17, 2015|accessdate=September 10, 2015|first=Geoff|last=Andrew|authorlink=Geoff Andrew}}</ref> Hustonov žiak, Tony Tracy, opisuje herecký výkon Marilyn Monroe v tomto filme ako „najvyspelejšiu interpretáciu postavy v jej kariére“,{{sfn|Tracy|2010|96}} a Geoffrey McNab z ''[[The Independent]]'' ju chváli za to, ako „mimoriadne“ predviedla Roslyninu „silu empatie.“<ref>{{cite web|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/reviews/the-misfits-film-review-marilyn-monroe-gives-an-extraordinary-performance-10314475.html|title=The Misfits, film review: Marilyn Monroe gives an extraordinary performance|first=Geoffrey|last=McNab|work=The Independent|date=June 12, 2015|accessdate=November 16, 2016}}</ref> V auguste 2018 bola zverejnená nepoužitá nahá scéna z filmu ''Mustangy'', v ktorej účinkujú Marilyn Monroe a Clark Gable.<ref>{{cite journal |url=https://www.vanityfair.com/hollywood/2018/08/marilyn-monroe-nude-scene-the-misfits |title=A Lost Marilyn Monroe Nude Scene Has Been Found. What Happens Now? |last=Desta |first=Yohana |date=13 August 2018 |access-date=14 August 2018 |magazine=[[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]] |publisher=[[Condé Nast]]}}</ref><ref>{{cite news |url=https://www.telegraph.co.uk/films/2018/08/13/marilyn-monroes-lost-nude-scene-misfits-resurfaces/ |title=Marilyn Monroe's lost nude scene from The Misfits resurfaces |date=13 August 2018 |access-date=14 August 2018 |newspaper=[[Telegraph (newspaper)|Telegraph]] |publisher=[[Telegraph Media Group Limited]]}}</ref>

[[Súbor:Cropped version of Monroe on the set of Something's Got to Give.jpg|náhľad|Monroe počas nakrúcania ''[[Something's Got to Give]]''. Často zo zdravotných dôvodov pri jeho výrobe absentovala. V júni 1962 ju preto producenti z 2020th Century -Fox vyhodili. Bolo to dva mesiace pred jej smrťou.]]

Monroe mala byť aj hviezdou televíznej adaptácie na stanici [[NBC]]. Plánovali v nej realizovať [[William Somerset Maugham|Maughamovu]] poviedku ''Rain'', no projekt sa nakoniec nekonal, lebo v televízii sa nevedeli prispôsobiť jej požiadavke, aby ju režíroval Lee Strasberg.{{sfn|Spoto|2001|453 – 454}} Namiesto práce, Marilyn strávila prvý polrok 1961 riešením svojich zdravotných problémov. Prekonala chirurgický zákrok na endometriózu, [[Cholecystektómia|vyoperovali jej žlčník]], štyri týždne bola v nemocničnej starostlivosti, vrátane krátkej prestávky na [[Psychiatrická nemocnica|psychiatrii]], kde riešili jej depresie.{{sfn|Spoto|2001|453, for a new role, 466 – 467 for operations, 456 – 464 for psychiatric hospital stays}} Prvýkrát sa prihlásila na psychiatrickú kliniku Payne Whitney v New Yorku po návrhu psychiatričky Marianne Krisovej.{{sfn|Spoto|2001|456 – 459}} KrisováKris neskôr uviedla, že tento výber nemocnice bol chybou, lebo Monroe umiestnili na oddelenie určené pre ťažko duševne chorých ľudí s psychózami. Bola tam zamknutá v čalúnenej bunke, nemala možnosť pohybovať sa na vhodnejšom oddelení alebo dostať vychádzku.{{sfn|Spoto|2001|456 – 459}} Po troch dňoch a po intervencii DiMaggia, ju z nemocnicinemocnice prepustili a premiestnili do Columbia University Medical Center, kde strávila ďalších 23 dní.{{sfn|Spoto|2001|456 – 459}} V tomto období ju aj naďalej podporoval bývalý manžel, Joe DiMaggio, s ktorým sa obnovilo ich vzájomné priateľstvo.{{sfn|Spoto|2001|464 – 465, 483, 594 – 596}}{{sfn|Churchwell|2004|291}} Po šiestich rokoch života na východnom pobreží sa Marilyn Monroe na jar 1961 presťahovala späť do Kalifornie.{{sfn|Spoto|2001|465 – 470, 484 – 485}} Niekoľko mesiacov mala vzťah s [[Frank Sinatra|Frankom Sinatrom]] a začiatkom roka 1962 si kúpila dom v Brentwoode v západnej časti Los Angeles.{{sfn|Spoto|2001|465 – 470, 484 – 485}}

Pred publikum sa Marilyn Monroe vrátila na jar 1962. Prevzala si Zlatý glóbus za „World Film Favorite“ a začala robiť kamerové skúšky na re-make filmu ''[[My Favorite Wife]]'' (1940), ktorý mala pod názvom ''[[Something's Got to Give]]'' nakrútiť pre spoločnosť 20th Century Fox.

{{sfn|Spoto|2001|495 – 496}}{{sfn|Churchwell|2004|74 – 75}} Na produkcii spolupracovala spoločnosť MMP. Režisérom bol George Cukor a s Marilyn v ňom účinkovala [[Cyd Charisse]] a [[Dean Martin]].{{sfn|Churchwell|2004|258, for the involvement of MMP}} Niekoľko dní pred plánovaným nakrúcaním Marilyn dostala [[Sinusitída|zápal prinosových dutín]]. Napriek lekárskym odporúčaniam na odloženie výrobyvýrob, v spoločnosti Fox trvali na tom, aby výroba začala na konci apríla.{{sfn|Spoto|2001|524 – 525}}{{sfn|Banner|2012|391 – 392}}{{sfn|Rollyson|2014|264 – 272}} Monroe bola počas nasledujúcich šiestich týždňov príliš chorá na tot,o aby vedela pracovať. Napriek tomu, že jej stav potvrdili viacerí lekári, štúdio na ňu vyvíjalo verejný tlak a tvrdilo, že chorobu iba predstiera.{{sfn|Spoto|2001|524 – 525}}{{sfn|Banner|2012|391 – 392}}{{sfn|Rollyson|2014|264 – 272}} Počas prestávky v nakrúcaní, dňa 19. mája na oslavách narodenín prezidenta [[John F. Kennedy|Johna F. Kennedy]]ho v newyorskej [[Madison Square Garden|Madison Square Garde,n]] zaspievala oslávencovi pieseň „[[Happy Birthday to You|Happy Birthday]]“.{{sfn|Spoto|2001|520 – 521}}{{sfn|Churchwell|2004|284 – 285}} Na tomto vystúpení, ktoré patrí tiež medzi legendárne, upútala pozornosť publika aj svojimi béžovými šatami. Šaty, ktoré mala pokryté ligotavými kamienkami, boli tak priliehavé, že nebolo potrebné mať veľa fantázie na to, aby si ju diváci vedeli predstaviť nahú.{{sfn|Spoto|2001|520 – 521}}{{sfn|Churchwell|2004|284 – 285}} Monroe a Kennedy mali spoločných priateľov, ktorí ich spolu zoznámili. Hoci niekedy padli medzi nimi príležitostné sexuálne narážky, neexistujú nijaké dôkazy, že by mali spolu pomer.{{sfn|Churchwell|2004|291 – 294}}{{sfn|Rollyson|2014|17}}{{sfn|Spoto|2001|488 – 493}} Cesta Monroe do [[New York (mesto)|New Yorku]] ešte viac zvýšila averziu 20th Century Fox voči jej osobe. Štúdio sa snažilo túto cestu zrušiť.{{sfn|Banner|2012|398}}

V nasledujúce nakrúcanej scéne v snímke ''Something's Got to Give'' Marilyn plávala nahá v bazéne.{{sfn|Spoto|2001|523}} Aby zvýšili filmu atraktivitu u verejnosti, filmári pozvali na nakrúcanie scény fotografov. Snímky boli potom publikované v magazíne ''Life''. Bolo to prvýkrát, čo taká veľká hviezda pózovala na vrchole svojej slávy nahá.{{sfn|Churchwell|2004|74}} PotomPo tom, ako bolo znovu z dôvodu ochorenia Marilyn odložené na niekoľko dní nakrúcanie, v 20th Century Fox sa rozhodli, že si už nemôžu dovoliť zvyšovať náklady na tento film. Mali v tom čase starosti s narastajúcimi financiami a stratou kapitálu spoločnosti, ktorý vo veľkej miere vkladali do iného megaprojektu, filmu ''[[Kleopatra (1963)|Kleopatra]]'' (1963).{{sfn|Spoto|2001|535}} Dňa 7. júna štúdio vyhodilo Marilyn Monroe a zažalovalo ju za škodu 750 -tisíc dolárov.{{sfn|Churchwell|2004|75}} Na nakrúcaní ju mala nahradiť [[Lee Remicková|Lee Remick]], ale potom, čo Dean Martin odmietol natočiť film s niekým iným ako s Monroe, Fox žalovali aj jeho a zastavil výrobu filmu.{{sfn|Spoto|2001|535 – 536}} Štúdio následne obvinilo Monroe zazo zničeniezničenia výroby filmu, začalo o nej šíriť negatívnu reklamu, dokonca tvrdilo, že je mentálne narušená.{{sfn|Churchwell|2004|75}}

Netrvalo dlho, a v 20th Century -Fox svoje rozhodnutia prehodnotili a v júni s herečkou obnovili rokovania o novom kontrakte. Počítali v ňom s opätovným spustením nakrúcania ''Something's Got to Give'' a s Marilyninou hlavnou úlohou v naplánovanej čiernej komédii ''[[What a Way to Go!]]'' (1964). Zmluvu podpísali ešte v tom lete.{{sfn|Banner|2012|402}}{{sfn|Spoto|2001|537, 545 – 549|1a1=Rollyson|2014|273 – 274; 279}} Aby sasi napravila jej verejnú reputáciu, Monroe sa zúčastnila viacerých reklamných akcií, vrátane rozhovorov pre časopisy ''Life'' a ''[[Cosmopolitan]]'' a prvýkrát sa dostala na titulku časopisu ''[[Vogue]]''.{{sfn|Churchwell|2004|285}}{{sfn|Spoto|2001|538 – 543}} Pre časopis ''Vogue'' Marilyn s fotografom [[Bert Stern|Bertom Sternom]] nafotili dva sety fotografií: jeden štndardnýštandardný módny editoriál a druhý, v ktorom pózovala nahá. Vzniknuté akty vyšli po herečkinej smrti v knihe s titulom ''[[The Last Sitting]]''.{{sfn|Banner|2012|401}} V posledných týždňoch svojho života Marilyn mala ešte naplánované, že bude nakrúcať biografický film o [[Jean Harlow]].{{sfn|Banner|2012|401 – 402}}{{sfn|Spoto|2001| 537, 545 – 549}}{{sfn|Summers|1985|301}}

Text, v ktorom sa tu píše o jej smrti, vychádza z oficiálnej správy polície, ale z kníh viacerých investigatívnych novinárov a spisovateľov (najmä v posledných 15 rokoch) vyplýva, že Marilyn Monroe neskoro večer toho 4. augusta 1962 zavraždili. Slovenský čitateľ sa o tom môže dozvedieť veľmi veľa v knihe "Krátky nešťastný život Marilyn Monroe" (divadelný triler M. Richtera). --- Počas posledných mesiacov svojho života žila Monroe na adrese 12305 Fifth Helena Drive v štvrti Brentwood v Los Angeles. Dňa 4. augusta 1962 sa jej domáca, Eunice MurrayováMurray, rozhodla, že v dome zostane na noc.{{sfn|Spoto|2001|574 – 577}}{{sfn|Banner|2012|410 – 411}} Murrayová sa nadNad ránom 5. augusta sa však prebudila s pocitom, že v dome niečo nie je v poriadku. Aj keďHoci videla svetlo pod dverami spálnispálne Marilyn Monroe, dvere boli zamknuté a herečka jej na klopanie neodpovedala. Zavolala preto jej psychiatrovi, [[Ralph Greenson|Dr. Ralphovi Greensonovi]], ktorý prišiel do domu krátko po zavolaní a do spálne vnikol oknom. V izbe našiel Marilyn Monroe mŕtvu ležať v posteli.{{sfn|Spoto|2001|574 – 577}}{{sfn|Banner|2012|410 – 411}} Okolo 3:50 hodiny ráno prišiel lekár, Dr. Hyman Engelberg, ktorý oficiálne potvrdil jej úmrtie.{{sfn|Spoto|2001|574 – 577}}{{sfn|Banner|2012|410 – 411}} O 04:25 jej smrť oznámili losangelskejlosangeleskej polícii.{{sfn|Spoto|2001|574 – 577}}{{sfn|Banner|2012|410 – 411}}

Marilyn Monroe zomrela dňa 4. augusta 1962 niekedy medzi 20:30 – 22:30 hod.{{sfn|Banner|2012|411}} [[Toxikológia|Toxikologickým]] vyšetrením sa potvrdila ako príčina smrti otrava barbiturátmi. V jej krvi bolo 8 [[miligram]]ov na 100 [[Liter|mililitrov]] (mg%) [[chloralhydrát]]u, 4,5 mg% [[pentobarbital]]u (Nembutal) a 13 mg% pentobarbitalu mala v pečeni.{{sfn|Spoto|2001|580 – 583}}{{sfn|Banner|2012|411 – 412}}{{sfn|Churchwell|2004|302}} Vedľa postele mala prázdne nádoby od liekov.{{sfn|Spoto|2001|580 – 583}}{{sfn|Banner|2012|411 – 412}} Možnosť, že sa Marilyn Monroe náhodne predávkovala, bola vylúčená, pretože dávky, ktoré sa nachádzali v jej tele, boli niekoľkokrát väčšie, ako je smrteľná dávka.<ref name=tribunecoroner>{{cite web|url=http://archives.chicagotribune.com/1962/08/18/page/1/article/marilyn-monroe-ruled-probable-suicide-victim|title=Marilyn Monroe Ruled 'Probable Suicide' Victim|work=Chicago Tribune|publisher=Tribune Publishing|date=August 18, 1962|accessdate=October 21, 2015|first=Seymour|last=Kormam}}</ref>

Na vyšetrovaní sa zúčastnil spolu s losangelskýmlosangeleským koronerom aj tím, ktorý sa na expertnej úrovni zaoberal prevenciou samovrážd.{{sfn|Spoto|2001|580 – 583}}{{sfn|Banner|2012|411 – 412}} Osobný lekár Marilyn Monroe poznamenal, že herečka „mávala záchvaty strachu a časté depresie“ spolu s „nepredvídateľne náhlymi zmenami nálad“. Okrem toho sa v minulosti veľmi pravdepodobne úmyselne niekoľkokrát predávkovala liekmi.<ref name=tribunecoroner />{{sfn|Banner|2012|411 – 413}} Zástupca koronera, [[Thomas Noguchi]], na základe týchto faktov a toho, že neboli zistené žiadne iné podozrivé skutočnosti, skonštatoval, že smrť bola veľmi pravdepodobným dôsledkom pokusu o samovraždu.{{sfn|Spoto|2001|580 – 583}}{{sfn|Banner|2012|411 – 413}}

Marilyn Monroe bola medzinárodne známou populárnou hviezdou, a tak správa o jej náhlom úmrtí zaplnila titulné stránky novín v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] i v [[Európa|Európe]].{{sfn|Banner|2012|427}} Lois BannerováBanner píše, že mesiac po tejto udalosti sa v Los Angeles zdvojnásobil počet samovrážd. Zároveň sa pridávaním nových správ zvyšoval záujem a vďaka tomu prudko stúpala predajnosť novín v regióne.{{sfn|Banner|2012|427}} V novinách ''[[Chicago Tribune]]'' písali o stvokáchstovkách telefonátov od čitateľov, ktorí sa domáhali informácií o podrobnostiach ku smrti Marilyn Monroe.<ref>{{cite web|url=http://archives.chicagotribune.com/1962/08/06/page/1/article/marilyn-monroe-is-dead|title=Pill Death Secret Goes With Marilyn|work=Chicago Tribune|publisher=Tribune Publishing|date=August 6, 1962|accessdate=September 23, 2015|first=Hedda|last=Hopper}}</ref>

Francúzsky básnik, grafik a filmár, [[Jean Cocteau]], uviedol že Marilynina smrť „by mala byť strašidelnou lekciou pre všetkých, ktorých hlavné povolanie spočíva v špehovaní a trápení filmových hviezd“. Bývalý spoluúčinkojúci vo filme a ďalšia svetová hviezda, Laurence Olivier, herečku označil za „obeť prílišnej pozornosti a snahy o zháňaní senzácií“. Režisér filmu ''Autobusová zastávka'', Joshua Logan, dodal, že Marilyn „nebola pripravená pre tento svet“.<ref>{{cite web|url=https://www.nytimes.com/books/98/11/22/specials/monroe-obit2.html|title=Brilliant Stardom and Personal Tragedy Punctuated the Life of Marilyn Monroe|work=The New York Times|publisher=Arthur Ochs Sulzberger, Jr.|date=August 6, 1962|accessdate=September 23, 2015}}</ref> Pohreb Marilyn Monroe sa konal len v kruhu najbližších známych dňa 8. augusta na cintoríne [[Westwood Village Memorial Park Cemetery]].{{sfn|Spoto|2001|594 – 597}}{{sfn|Banner|2012|427 – 428}} Rozlúčku zariadil jej bývalý manžel, Joe DiMaggio, a obchodná manažérka, Inez MelsonováMelson.{{sfn|Spoto|2001|594 – 597}}{{sfn|Banner|2012|427 – 428}} Na uliciach okolo cintorína boli v tomto čase stovky prizerajúcich ľudí.{{sfn|Spoto|2001|594 – 597}}{{sfn|Banner|2012|427 – 428}} Pozostatky Marilyn Monroe boli neskôr uložené do krypty č. 24 na Corridor of Memories.<ref>{{cite web|url=http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,1919236_1919237_1919221,00.html|title=Top 10 Celebrity Grave Sites: Marilyn Monroe|work=[[Time (magazine)|Time]]|publisher=[[Time Inc.]]|accessdate=October 15, 2015}}</ref>

Nasledujúce dekády po smrti Marilyn Monroe priniesli na túto tému rôzne [[Konšpiračná teória|konšpiračné teórie]]. Medziiným popierali samovraždu, tvrdili, že šlo o náhodné predávkovanie, či dokonca o vraždu predávkovaním liekmi.{{sfn|Churchwell|2004|297 – 318, for different theories proposed by Spoto, Summers, Brown & Barham, and Donald Wolfe}} Do centra pozornosti sa dojmy o vražde dostali hlavne v roku 1973, kedy vyšla [[Norman Mailer|Mailerova]] životopisná kniha, ''[[Marilyn: A Biography]]''. Tvrdenia v knihe získali takú váhu, že došlo k obnovenému detailnému vyšetrovaniu prípadu, ktoré viedol [[John Van de Kamp]].{{sfn|Spoto|2001|605 – 606}}{{sfn|Churchwell|2004|88, 300}} Výsledkom pátrania bolo, že neboli zistené žiadne dôkazy o chybe vo vyšetrovaní z roku 1962.{{sfn|Spoto|2001|606}} Napriek tomuto vyšetrovaniu konšpirácie pretrvávajú do súčasnosti a niektoré skupiny ľudí stále predpokladajú, že šlo o vraždu. V slovenskom umeleckom prostredí sa téme jej smrti venuje divadelná hra Milana Richtera ''Krátky nešťastný život Marilyn Monroe''.

:„Nikdy som nechápala, čo to znamená ten sex symbolsexsymbol. Vždy som si myslela, že symboly sú veci, s ktorými sa dá napríklad aj štrngať. Problém je, že keď ste symbol, tak ste vlastne vec. Neznášam pocit, že by som mala byť vecou. Ak mám byť symbol niečoho, to by som radšej ten sex mala, než mať nejaké veci, symboly, ktoré ho majú prezentovať.“ <small>Marilyn Monroe, interview pre časopis ''Life'' (1962)</small>

[[Súbor:Gentlemen Prefer Blondes Movie Trailer Screenshot (16).jpg|náhľad|Film ''[[Páni majú radšej blondínky]]'' (1953), je jedným z príkladov, v ktorom Marilyn hrá sexuálne atraktívnu, naivnú blondínku.]]

Spoločnosť 20th Century-Fox, začala budovať hviezdny obraz o Marilyn Monroe so zámerom nahradiť ňou zapadajúcu hviezdu, Betty GrableovúGrableovej, ktorá bola považovaná za model blondínky 40. rokov 20. storočia.{{sfn|Banner|2012|124, 177}} V 40. rokoch boli v popredí záujmu herečky, ktoré boli tvrdé a múdre typy žien, napríklad ako [[Katharine Hepburnová|Katharine Hepburn]], či [[Barbara Stanwycková|Barbara Stanwyck]]. Boli to filmové hviezdy, aké oslovovali v prevažne ťažkých vojnových časoch ženské publikum, ktoré dominovalo v návštevnosti kinosál. Monroe bola pre filmové štúdiá typom ženy, ktorá mala potenciál v novej dekáde prilákať do kín aj mužské publikum.{{sfn|Banner|2012|124, 177}} Od začiatku svojej kariéry zohrávala významnú úlohu pri vytváraní tohto jej verejného obrazu a ku koncu svojej kariéry ho mala takmer úplne pod kontrolou.{{sfn|Banner|2012|172 – 174}}{{sfn|Hall|2006|489}}<ref>{{cite web|url=http://www.smithsonianmag.com/arts-culture/model-arrangement-36654928/?no-ist|title=Model Arrangement|publisher=[[Smithsonian Institution]]|date=May 2008|accessdate=September 11, 2015|first=Michelle|last=Stacey}}</ref> Monroe bola tou, kto vymyslel veľa z jej reklamných stratégií. Rada spolu s bulvárnymi novinármi, ako boli napríklad [[Sidney Skolsky]] a [[Louella Parsonsová|Louella Parsons]], udržiavala a rozvíjala priateľstvá a živila klebety, ktoré podporovali a obohacovali jej verejný imidž.{{sfn|Spoto|2001|172 – 174, 210 – 215, 566}}{{sfn|Banner|2012|172 – 174}}{{sfn|Churchwell|2004|9}} Okrem Grableovej ju často porovnávali s inou kultovou blondínkoublondínou, filmovou hviezdou z tridsiatych rokov [[Jean Harlow]]ovou.{{sfn|Banner|2012|238}} Toto porovnanie vyvolala čiastočne Marilyn Monroe, ktorá označila Harlowovú za svoj idol z detstva. Chcela o nej nakrútiť životopisný film, dokonca si Harlowovej kaderníčku si najala, aby sa starala o jej vlasy.{{sfn|Banner|2012|38, 175, 343}}

Prezentácia hereckého typu Marilyn Monroe bola zameraná na to, aby mala blond vlasy a spĺňala stereotypy spojené s týmto výzorom: k stereotypom– patrí k nim istá dávka hlúposti, naivita, sexuálna dostupnosť a neprirodzené, štylizované prejavy správania.{{sfn|Churchwell|2004|21 – 26, 181 – 185}} Vo svojich filmoch často hovorila dychtivým detinským hlasom, v dialógoch vyvolávala dojem, že je „od prírody nevinná a nevypočítateľná“, rada sa parodovala [[Dvojzmysly|dvojzmyslami]], ktoré dostali prezývku „monroeizmy“.{{sfn|Dyer|1986|33 – 34}}{{sfn|Banner|2012|3p=185}}{{sfn|Hall|2006|489}} Napríklad keď sa jej pýtal niektorýistý novinár, že čo mala v roku 1949 na sebe, keď fotila akty, odpovedala, že si „zapla rádio“.{{sfn|Banner|2012|194}} Marilyn Monroe začínala svoju kariéru ako modelka fotografií v štýle [[pin-up]]. Medzi charakteristické znaky týchto modeliek, a teda aj Marilyn, patrila postava s výraznými bokmi, ideálne formovaná v tvare presýpacích hodín.{{sfn|Dyer|1986|19 – 20}} Filmový znalec, [[Richard Dyer]], písal, že pózy Marilyn Monroe boli často v uhloch záberov zámerne umiestnené tak, aby bola zobrazená silueta jej oblej postavy a že jej zábery často vyzerali podobne ako výstrižky z reklamných časopisov.{{sfn|Dyer|1986|19 – 20}} Pozornosť na svoju postavu pútala pri chôdzi aj svojim výrazným vlnením bokov, vďaka ktorému si vyslúžila prezývku „dievča s horizontálnou chôdzou“.{{sfn|Churchwell|2004|62}}

Oblečenie bolo tiež dôležitým faktorom, ktorý tvoril imidž Marilyn Monroe. Často to boli biele šaty zvýrazňujúce jej svetlý účes a pozornosť pútali aj tým, že odhaľovali maximum jej tela.{{sfn|Churchwell|2004|25}}{{sfn|Banner|2012|246 – 250}} Jej verejná prezentácia bola často nastavená na pútanie pozornosti predvedením šiat, ktoré odhaľovali jej telo, niekedy aj úmyselnými chybami v strihu, či v kvalite prevedenia, ktoré odhalili aj to, čo malo zostať pred očami verejnosti skryté.{{sfn|Spoto|2001|224 – 225, 342 – 343}}{{sfn|Churchwell|2004|234}} Príkladom môže byť, keď sa jej na jednej tlačovej konferencii roztrholroztrhlo jedenjedno z ramienkov,ramienko ktorýktorýédržal držal naona pleci jej šaty.{{sfn|Spoto|2001|224 – 225, 342 – 343}}{{sfn|Churchwell|2004|234}} V novinových príbehoch bola Marilyn opisovaná ako zosobnenie [[Americký sen|amerického sna]], t. j. dievčaťa, ktoré sa z biedy v detstve prepracovala na hollywoodsku hviezdu.{{sfn|Dyer|1986|45}}{{sfn|Banner|2012|44 – 45, 184 – 185}}{{sfn|Harris|1991|40 – 44}} V štúdiových biografiách boli príbehy o čase, ktorý strávila v pestúnskej starostlivosti a v sirotincoch, preháňané a niekedy dopĺňané fiktívnymi udalosťami.{{sfn|Banner|2012|44 – 45}}

[[Súbor:Marilyn Monroe at Ciro's.jpg|náhľad|vľavo|Marilyn Monroe pri príchode na oslavu narodenín spisovateľky a novinárky, Louely Parsonsovej, ktoré sa konali v nočnom klube Ciro v máji 1953.]]

Napriek tomu, že Marilynin filmový profil prihlúplej, sexuálne atraktívnej blondínky bol len starostlivo vytvorenou a živenou verejnou rolou, diváci a filmoví kritici verili, že je to skutočne ona a že ju v komédiách nehrala. Stalo sa to prekážkou v jej neskoršej kariére, keď chcela zmeniť svoj verejný imidž a presadzovať iné druhy úloh, alebo byť rešpektovaná aj ako podnikateľka.{{sfn|Banner|2012|273 – 276}} Akademička [[Sarah Churchwellová|Sarah Churchwell]], ktorá pre jednu svoju knihu študovala príbehy o Marilyn Monroe, uviedla:

:''„Najväčší mýtus o nej je, že bola hlúpa. Druhým mýtom je, že bola krehká. Tretím bolo, že nevedalnevedela hrať. Od hlúpej osoby mala ďaleko. Nemala síce dosiahnuté formálne vzdelanie a bola na to veľmi citlivá, no v skutočnosti bola veľmi inteligentná – a veľmi tvrdá. Tieto obe vlastnosti potrebovala, aby vedela bojovať so štúdiovým systémom Hollywoodu 50. rokov 20. storočia. Hlúpa blondína bola jej rola. Bola predsa herečkou. Takou dobrou herečkou, ktorú teraz nikto nepovažuje za nič iné, ako za to, čo nám na plátne predvádza.“''<ref>{{cite web|url=http://www.csmonitor.com/Books/chapter-and-verse/2012/0803/Marilyn-Monroe-Anything-but-a-dumb-blonde|title=Marilyn Monroe: Anything but a dumb blonde|work=[[The Christian Science Monitor]]|last=Dotinga|first=Randy|date=August 3, 2012|accessdate=June 16, 2016}}</ref>

Lois BannerováBanner napísala, že Marilyn Monroe vo svojich filmoch a na verejných vystúpeniach často jemne parodovala svoje postavenie sexuálneho symbolu{{sfn|Banner|2012|244}} a že „postava Marilyn Monroe, ktorú vytvorila, bola skvelým archetypom, ktorý, v tradícii dvadsiateho storočia, stojí medzi [[Mae Westová|Mae Westovou]] a [[Madonna|Madonnou]]“.<ref>{{cite web|url=https://www.wcwonline.org/WRB-Issues/the-meaning-of-marilyn|title=The Meaning of Marilyn|last=Banner|first=Lois|publisher=Women's Review of Books|accessdate= April 30, 2018}}</ref> Samotná Monroe uviedla, že bola ovplyvnená Westovou, naučila sa „niekoľko trikov od nej, napríklad smiech,ten pocit smiechu alebo výsmechposmechu nad vlastnou sexualitou“.{{sfn|Churchwell|2004|63 for West}}{{sfn|Banner|2012|325}} V 50. rokoch študovala komédiu v lekciách, ktoré dávalaod [[Pantomíma|mímkapantomimistky]] a tanečnicatanečníčky [[Lotte Goslarová|Lotte Goslarovej]], ktorá sa preslávila komickými predstaveniami na pódiách a viedla ju aj pri nakrúcaniach filmov.{{sfn|Banner|2012|170 – 171}} Vo snímke ''Páni majú radšej blondínky'', teda v jednom z tých filmov, kde hrá archetyp prihlúplej blondínky, je v scenári Marilyn Monroe veta: „Môžem byť šikovná, keď je to potrebné, ale muži to väčšinou nemajú radi“.{{sfn|Banner|2012|201}}

Richard Dyer hovoril, že profil imidžu Marilyn Monroe bol nastavený cielene pre mužské publikum. Vo svojich filmoch hrala dievča, ktoré bolo kompletne zladené s tým, čo si muži o ženách predstavujú.{{sfn|Dyer|1986|19, 20}} Filmový vedec Thomas Harris, ktorý analyzoval verejný obraz Marilyn v roku 1957, píše, že jej prakticky robotnícky pôvod a rozpadnutá rodina ju robila viac sexuálne prístupnou a „ideálnou kamarátkou“. Bola v kontraste s jej súčasníčkami, akou bola iná atraktívna blondína [[Grace Kellyová|Grace Kelly]] s aristokratickým pôvodom, ktorá zaujala ako sofistikovaná ľudsky pre väčšinu mužského publika nedosiahnuteľná herečka.{{sfn|Harris|1991|40 – 44}}

Dyer hovorítiež ajtvrdí, že meno Monroe sa stalo domácim synonymom pre sexualitu 50. rokov 20. storočia. Obraz o nej má byť situovaný do toku myšlienok o morálke a sexualite, tejto dekády, práve tak ako boli v tejto dobe aktuálne [[Sigmund Freud|freudovské]] myšlienky o sexe, [[Kinseyho správy]] (1953) a kniha ''[[The Feminine Mystique]]'' (1963) od [[Betty Friedanová|Betty Friedanovej]].{{sfn|Dyer|1986|21}}{{sfn|Dyer|1991|58}} Monroe sa verejnosti predstavila ako zraniteľná, a akoby nevedela o svojom sexepíle. V kontraste k filmovému obrazu ''femme fatales'' (osudových žien), populárnych vo filmoch 40. rokov 20. storočia, bola Marilyn prvým sexuálnym symbolom, ktorý prezentoval prirodzenú sexualitu bez hrozieb.{{sfn|Dyer|1986|29 – 39}} Donald Spoto tiež Marilyn Monroe tiež označuje za zosobnený ideál amerického povojnového dievčaťa: – jemnú, žiadúcu ženu, zbožňujúcu mužov, naivnú, bezvýhradne uctievajúcu sexualitu. Filmová kritička a feministka, [[Molly Haskellová|Molly Haskell]] k tomu dodáva, že Marilyn bola fikciou 50. rokov, ktorá nahovárala, že žena nemá sexuálne potreby, že je tu len na to, aby uspokojila, zlepšila potreby mužov.{{sfn|Haskell|1991|256}}{{sfn|Spoto|2001|249}} Súčasník Marilyn Monroe, [[Norman Mailer]] píše, že „Marilyn budila dojem, že sex s inými môže byť ťažko dostupný a nebezpečný, no s ňou má chuť zmrzliny“, kým u[[Groucho Marx|Groucha Marxa]] juje charakterizujecharakterizovaná ako „Mae WestovúWest, [[Theda Bara|Thedu Barovú]] a [[Little Bo Peep|Bo PeepaPeep]] zbalenýchzbalené do jednej osoby“.{{sfn|Dyer|1986|39}}{{sfn|Churchwell|2004|82}} HaskellováHaskell v súvislosti s MarilyninymMarilyniným statusom sex symbolusexsymbolu podotýka, že herečka bola menej populárna u ženského publika. Ženy sa s jej osobnosťou nevedeli identifikovať, no po jej smrti sa to zmenilo.{{sfn|Dyer|1986|57, quoting Haskell}}

[[Súbor:MonroeLustreCremead.jpg|náhľad|Marilyn Monroe v roku 1953 na reklamnom plagáte na šampón.]]

Dyer tvrdil, že platinová farba Marilyniných vlasov mala definovať jej výlučnú príslušnosť k bielej rase. Jej kariéra sa začínala v období, keď [[afroamerické hnutie za občianske práva]] bolo v plienkach.{{sfn|Dyer|1986|40}} BannerováLois Banner súhlasí, že trend blond herečiek môže mať rasový podtón, no v prípade Marilyn nesúhlasí s tým, že by ako osoba bola rasovo vyhranená: – Joe DiMaggio bol latino-američanItaloameričan a Arthur Miller mal židovský pôvod.{{sfn|Banner|2012|254 – 256}} Rasové motivácie spochybnila aj na fotografiách, napríklad v časopise ''[[Look]]'' v roku 1951 pózuje pri speve a sprevádza ju afro-americkýafroamerický džezovýjazzový hudobník a hlasový pedagóg, [[Phil Moore]].{{sfn|Banner|2012|184}}

Marilyn Monroe bola vnímaná ako špecifická americká hviezda. V časopise ''Photoplay'' ju prirovnalioznačili slovami „je takátaký známaznámy národnánárodný inštitúciafenomén ako je [[Párok v rožku|hot dog]], jablkový koláč, či [[bejzbal]]“.{{sfn|Banner|2012|8}} BannerováBanner ju nazýva symbolom kombinácie obľuby a luxusu, „populuxe“. Jej radostný a očarujúci verejný obraz pomáhal národu vyrovnať sa s paranojou 50. rokov 20. storočia, ktorá vychádzala z hrozieb vznikajúcejformujúcej sa [[Studená vojna|Studenejstudenej vojny]], atómového konfliktu a z totalitného komunistického systému v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]].{{sfn|Banner|2012|239 – 240}} Historička, [[Fiona Handysideová|Fiona Handyside]] píše, že Francúzky si spojili Marilyninu bledú pokožku a svetlé vlasy s americkou modernosťou a s oslobodenými ženami, ktorých život sa odohráva na verejnosti.{{sfn|Handyside|2010|1 – 16}} V svojom hodnotení americkej konzumnej kultúry napísala historička [[Laura Mulveyová|Laura Mulvey]], že „ak mala Amerika exportovať demokraciu v pôvabe do zbedačenej povojnovej Európy, filmy by mohli byť označené za výkladné skrine tohto snaženia. Marilyn Monroe so všetkými jej americkými atribútmi a priamočiarou sexualitou, je jednoduchým príkladom, ako to úspešne zvládnuť v jedinom obraze. Od polovice 50. rokov bola Marilyn značkou pre bezstarostné okúzlenie. Bola ilúziou, že je k dispozícii pre každého, kto používa americkú kozmetiku, nylonky a [[peroxid vodíka]].“{{sfn|Handyside|2010|2, quoting Mulvey}}

Z Marilyn Monroe profitovala spoločnosť Twentieth20th Century -Fox aj tým, že z jej popularity vybudovala imidž ďalším herečkám ako boli [[Jayne Mansfieldová|Jayne Mansfield]] a [[Sheree Northová|Sheree North]].{{sfn|Spoto|2001|396}}{{sfn|Belton|2005|103}} Aj iné štúdiá mali svoje [[Klonovanie|klony]] Marilyn Monroe: – v [[Universal Pictures]] maliním bola [[Mamie Van Dorenovú|Mamie Van Doren]],{{sfn|Spoto|2001|396}} v [[Columbia Pictures]] mali [[Kim Novaková|Kim NovakovúNovak]]{{sfn|Solomon|2010|110}} a, v [[Rank Organisation]] to bolazas napríklad [[Diana Dorsová|Diana Dors]].<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/film/2009/may/05/from-the-archives-diana-dors-obituary|title=From the archives: Sex Symbol Diana Dors Dies at 52|work=The Guardian|date=May 5, 1964|accessdate=September 11, 2015}}</ref>

[[Súbor:Monroe 1953 publicity.jpg|náhľad|vľavo|Marilyn Monroe v roku 1953.]]

V publikácii ''The Guide to United States Popular Culture'' sa píše, že „ako ikona modernej americkej kultúry má Marilyn Monroe v popularite len málo konkurentov, medzi nimi sú asi iba [[Elvis Presley]] a [[Mickey Mouse]] ... žiadna iná hviezda nikdy nevzbudila tak širokú škálu emócií – od žiadostivosti k ľútosti, od závisti až po výčitky.“{{sfn|Chapman|2001|542 – 543}} Umelecká historička, [[Gail Levinová|Gail Levin]], hovorí, že Monroe je „najfotografovanejšia osobnosť 20. storočia“,<ref>{{cite web|url=https://www.pbs.org/wnet/americanmasters/marilyn-monroe-filmmaker-interview-gail-levin/63/|title=Filmmaker interview – Gail Levin|date=July 19, 2006|publisher=[[Public Broadcasting Service]]|accessdate=July 11, 2016}}</ref>, a [[American Film Institute|Americký filmový inštitút]] ([[AFI]]) ju umiestnil ako šiestu ženu svojho [[AFI's 100 Years...100 Stars|zoznamu najväčších legiend americkej filmovej histórie]]. [[Smithson Institute|Smithsonov inštitút]] dal jej meno do zoznamu Stovky najvýraznejších Američanov všetkých čias<ref>{{cite web|url=http://www.smithsonianmag.com/smithsonianmag/meet-100-most-significant-americans-all-time-180953341/|title=Meet the 100 Most Significant Americans of All Time|last=Frail|first=T.A.|date=November 17, 2014|publisher=[[Smithsonian Institution]]|accessdate=September 10, 2015}}</ref> a časopis ''Variety'' spolu s televíziou [[VH1]] umiestnili Marilyn Monroe do prvej desiatky rebríčka najväčších populárnych kultúrnych ikon dvadsiateho storočia.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4344910.stm|title=Beatles Named 'Icons of Century'|date=October 16, 2005|publisher=[[BBC]]|accessdate=September 10, 2015}}</ref><ref>{{cite web|title=The 200 Greatest Pop Culture Icons Complete Ranked List|publisher=[[VH1]]|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/the-200-greatest-pop-culture-icons-complete-ranked-list-70807437.html|accessdate=September 10, 2015|via=[[PR Newswire]]}}</ref> O Marilyn boloboli napísanýchnapísané stovky kníh. Bola subjektom mnohých filmov, divadelných predstavení, opier a piesní a ovplyvnila umelcov a predstaviteľov zábavného priemyslu, ako napríklad [[Andy Warhol|Andyho Warhola]] a [[Madonna|Madonnu]].{{sfn|Churchwell|2004|12 – 15}}{{sfn|Hamscha|2013|119 – 129}}<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/books/2011/nov/16/michel-schneider-top-10-marilyn-monroe-books|title=Michel Schneider's Top 10 Books About Marilyn Monroe|last=Schneider|first=Michel|date=November 16, 2011|work=The Guardian|publisher=Guardian Media Group|accessdate=August 30, 2015}}</ref> Marilyn bola tiež obchodnou tvárou:.<ref>{{cite web|url=http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,991257,00.html|title=The Blond Marilyn Monroe|date=June 14, 1999|work=Time|accessdate=August 30, 2015|subscription=yes}}</ref> jejJej obraz bol licencovaný na stovky produktov a jej tvár bola v reklamách aj nadnárodných korporácií a značiek, ako sú [[Max Factor]], [[Chanel]], [[Mercedes-Benz]], či [[Absolut Vodka]].{{sfn|Churchwell|2004|33, 40}}<ref name="www.theguardian.com max-factor-cant-claim-marilyn-monroe2">{{cite web|url=https://www.theguardian.com/commentisfree/2015/jan/09/max-factor-cant-claim-marilyn-monroe|title=Max Factor Can't Claim Credit for Marilyn Monroe|last=Churchwell|first=Sarah|date=January 9, 2015|work=The Guardian|publisher=Guardian Media Group|accessdate=August 30, 2015}}</ref>

[[Súbor:James Gill's "Marylin Tryptich".jpg|náhľad|Ľavý panel diela ''Marilyn Triptych'' od [[pop art]]ového výtvarníka, [[James Gill|Jamesa Gilla]] (1962).]]

Trvalá popularita spoločnosti Monroe je spojená s jej rozporuplným verejným imidžom.{{sfn|Fuller, Lloyd|1983|309}}{{sfn|Marcus|2004|17 – 19, 309}}{{sfn|Churchwell|2004|21 – 42}} Na jednej strane zostáva symbolom sexu, ikonou krásy a jednou z najslávnejších hviezd klasickej hollywoodskej kinematografie.{{sfn|Churchwell|2004|8}}<ref>{{cite web|url=http://www.smithsonianmag.com/smithsonian-institution/remembering-marilyn-monroe-43964747/|title=Remembering Marilyn Monroe|last=Stromberg|first=Joseph|date=August 5, 2011|publisher=Smithsonian Institution|accessdate=September 10, 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bfi.org.uk/news-opinion/news-bfi/features/marilyn-icon|title=Marilyn: The Icon|last=Wild|first=Mary|date=May 29, 2015|publisher=British Film Institute|accessdate=September 10, 2015}}</ref> Na druhej strane sa spomína aj jej problematický súkromný život, nestabilné detstvo, boj za profesionálne uznanie, ako aj jej smrť a konšpiračné teórie, ktoré ju obklopovali.{{sfn|Fuller|1a2=Lloyd|1983|309}}{{sfn|Steinem|2a2=Barris|1987|13 – 15}}{{sfn|Churchwell|2004|8}} Písali o nej vedci,vedkyne novinária novinárky, ktorízaujímajúce sa zaujímali o otázky rodovej rovnosti a feminizmu.<ref name="Guardianfem">{{cite web|url=https://www.theguardian.com/film/features/featurepages/0,,498050,00.html|title=Happy Birthday, Marilyn|date=May 29, 2001|work=The Guardian|publisher=Guardian Media Group|accessdate=August 30, 2015}}</ref> Boli medzi nimi [[Gloria Steinemová|Gloria Steinem]], [[Jacqueline Roseová|Jacqueline Rose]],{{sfn|Rose|2014|100 – 137}} Molly HaskellováHaskell,{{sfn|Haskell|1991|254 – 265}} Sarah ChurchwellováChurchwell,<ref name="www.theguardian.com max-factor-cant-claim-marilyn-monroe2"/> a Lois BannerováBanner.<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/film/2012/jul/21/marilyn-monroe-feminist-psychoanalysis-lois-banner|title=Marilyn Monroe: Proto-feminist?|last=Banner|first=Lois|date=July 21, 2012|work=The Guardian|publisher=Guardian Media Group|accessdate=November 7, 2015}}</ref> NiektoríNiektoré, napríklad SteinemováSteinem, ju považujú za obeť hollywoodskeho štúdiového systému.<ref name="Guardianfem" />{{sfn|Steinem, Barris|1987|15 – 23}}{{sfn|Churchwell|2004|27 – 28}} Iné, napríklad HaskellováHaskell,<ref>{{cite web|url=https://www.nytimes.com/books/98/11/22/reviews/981122.22haskelt.html|title=Engineering an Icon|last=Haskell|first=Molly|date=November 22, 1998|work=The New York Times|publisher=Arthur Ochs Sulzberger, Jr.|accessdate=August 30, 2015}}</ref> Roseová,Rose{{sfn|Rose|2014|100 – 137}} a ChurchwellováChurchwell,<ref name="www.theguardian.com max-factor-cant-claim-marilyn-monroe2"/> dávalidávajú dôraz na proaktívnu úlohu Marilyn Monroe na jejsvojej kariére a na to, ako sa dokázala vypracovať na verejne uznávanú osobnosť.

Vzhľadom na kontrast medzi jejsvojou hviezdnou kariérou a problémovým súkromným životom je Marilyn Monroe je úzko spätá s rozsiahlymi diskusiami o moderných javoch, ako sú [[Masmédium|masmédiá]], sláva a konzumná kultúra.{{sfn|Hamscha|2013|119 – 129}} Podľa akademičky Susanne Hamschovej má Monroe naďalej význam pre prebiehajúce diskusie o modernej spoločnosti a „nikdy nie je suituovanásituovaná v jednom čase, či na jednom mieste“, ale stala sa „odrazovou plochou, na ktorej staviame príbeh o vplyve americkej kultúry“ a „figuruje ako kultúrny typ, ktorým možno reprodukovať, transformovať nové kontexty prijaté od iných ľudí“.{{sfn|Hamscha|2013|119 – 129}} Podobne aj BannerováBanner nazýva Monroe „večným príkladom,“ „ktorý sa v každej generácii znovu objaví... v jej vlastných špecifikáciách“.<ref>{{cite web|url=http://articles.latimes.com/2012/aug/05/opinion/la-oe-0805-banner-marilyn-monroe-icon-biography-20120805|title=Marilyn Monroe, the Eternal Shape Shifter|last=Banner|first=Lois|date=August 5, 2012|work=Los Angeles Times|publisher=Tribune Publishing|accessdate=August 30, 2015}}</ref>

Zatiaľ čo Monroe zostáva kultúrnou ikonou, kritici sa nezhodujú na jej význame v polohe herečky. Filmový kritik, [[David Thomson]], nazýva jej filmové dielo „nepodstatným“.<ref>{{cite web|url=https://newrepublic.com/article/105847/the-inscrutable-life-and-death-marilyn-monroe|title=The Inscrutable Life and Death of Marilyn Monroe|last=Thomson|first=David|authorlink=David Thomson (film critic)|date=August 6, 2012|work=New Republic|accessdate=August 30, 2015}}</ref> Iná kritička, [[Pauline Kaelová|Pauline Kael]], ide ďalej, keď hovorí, že Marilyn Monroe nevedela hrať, ale radšej „využívala svoj nedostatok hereckých zručností pre zábavu verejnosti. Mala vôľu, či skôr zúfalú odvahu vložiť vplyvy pin-up ([nazývané aj „cheesecake“)] do herectva a naopak. Robila to, čo iným dobrý vkus nedovolil robiť.“<ref>{{cite web|url=https://www.nytimes.com/books/97/05/04/reviews/mailer-marilyn.html|title=Marilyn: A Rip-Off With Genius|last=Kael|first=Pauline|authorlink=Pauline Kael|date=July 22, 1973|work=The New York Times|publisher=Arthur Ochs Sulzberger, Jr.|accessdate=August 30, 2015}}</ref> V kontraste s týmito hodnoteniami, anglický spisovateľ a filmový kritik, [[Peter Bradshaw]], píše, že Marilyn bola talentovaná komediálna herečka, ktorá „pochopila, ako má komédia dosiahnuť svoj efekt“.<ref name="bradshaw">{{cite web|url=https://www.theguardian.com/film/2012/may/09/cannes-marilyn-monroe|title=Cannes and the Magic of Marilyn Monroe|last=Bradshaw|first=Peter|authorlink=Peter Bradshaw|date=May 9, 2012|work=The Guardian|publisher=Guardian Media Group|accessdate=August 30, 2015}}</ref> Americký filmový kritik, historik, novinár, scenárista a spisovateľ, [[Roger Ebert]], napísal že „excentrické a neurotické stavy Marilyn Monroe pri nakrúcaní sa stali notoricky známymi, no štúdiá ju aj tak brali, napriek tomu, že žebyby iné jej kolegyne boli po takýchto problémoch dávno beznádejne na čiernej listine. Bolo to preto, lebo, to, čo sa dostalo na plátno, bolo nakoniec zázrakom.“<ref>{{cite web|url=http://www.rogerebert.com/reviews/great-movie-some-like-it-hot-1959|title=Some Like It Hot|last=Ebert|first=Roger|date=January 9, 2000|publisher=Roger Ebert.com|accessdate=July 11, 2016}}</ref> Podobne aj [[Jonathan Rosenbaum]] povedal, že „jemne narušila svoj sexistický základ“ a že „ťažko bolo pre niekoho pochopiť jej bystrosť a hereckú inteligenciu. Bolo to zakorenené v dobách ideológie, ktorá tvrdila, že tie najatraktívnejšie (super) ženy nemôžu byť múdre“múdre.“<ref>{{cite web|url=http://www.chicagoreader.com/chicago/marilyn-monroes-brains/Content?oid=920660|title=Marilyn Monroe's Brains|last=Rosenbaum|first=Jonathan|authorlink=Jonathan Rosenbaum|date=December 1, 2005|work=Chicago Reader|accessdate=August 30, 2015}}</ref>