Tribečské múzeum v Topoľčanoch: Rozdiel medzi revíziami

=== Založenie múzea ===

[[Súbor:Mammut borsoni.jpg|vľavo|náhľad|Výkopové práce nálezu [[Mastodont|mastodonta]] roku 1960 v [[Kuzmice (okres Topoľčany)|Kuzmice]].]]

[[Súbor:Radnica Topoľčany.jpg|náhľad|Topoľčianska radnica]]

K založeniu múzea v Topoľčanoch dochádza až roku [[1961]]. Okrem spomínaných aktivít vlastivedného krúžku k jeho konečnému vzniku prispel nález časti čeľustí a klov mastodonta, ktoré členovia vlastivedného krúžku pod vedením Ernesta Opluštila objavili roku [[1960]] v [[Kuzmice (okres Topoľčany)|Kuzmiciach]]. Mestský národný výbor v Topoľčanoch vyčlenil vo svojich priestoroch v mestskej radnici miestnosť, kde bol tento unikátny nález uložený a zakonzervovaný. Po pridelení ďalších priestorov napokon múzeum [[1. marec|1. marca]] [[1961]] pod názvom Okresné vlastivedné múzeum v Topoľčanoch úradne vzniklo. Prvým riaditeľom múzea sa stal Vladimír Kedrovič, ktorý plnil zároveň aj funkciu historika. Z ostatných vedných odborov boli obsadené iba prírodné vedy, kde krátky čas pracovali dvaja odborní pracovníci. Pridelené priestory v mestskej radnici stačili len na zariadenie pracovní a depozitárov, výstavné priestory chýbali. K dátumu založenia múzea zbierkový fond tvorilo vyše 5 000 predmetov, medzi ktorými prevahu mali archeologické nálezy. Nedostatočné priestorové podmienky, absencia odborných pracovníkov pre jednotlivé vedné odbory a v určitom zmysle aj nekoncepčná riadiaca práca zapríčinili niekoľkoročnú stagnáciu múzea. Aj činnosť vlastivedného krúžku v týchto rokoch ochabla. Za najvýznamnejšie výsledky práce múzea v tomto období možno považovať len vybudovanie Izby revolučných tradícií v [[Uhrovec|Uhrovci]] roku [[1962]] obsahovo zameranej na boje [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|partizánskej brigády Jána Žižku]], otvorenie Pamätnej izby [[Rudolf Jašík|Rudolfa Jašíka]] v [[Partizánske (okres)|Partizánskom]] roku [[1963]], ale najmä rekonštrukciu rodného domu [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] v Uhrovci.