Verzia z 15:59, 26. december 2021 upraviť Patrik.Dobron (diskusia \| príspevky) 10 editací Celková úprava Značky: sekcia Referencie prvá úprava redaktora ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:34, 26. december 2021 upraviť vrátiť 2a02:ab04:27bd:d900:e8f0:72df:12e4:c547 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: odkazy na rozcestníky Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Šimon z Kézy''' (* koniec [[13. storočie\|13. storočia]]) bol autor (celej alebo časti) kroniky [[Činy Hunov a Uhrov]] (''Gesta Hunnorum et Hungarorum'').▼ ~~== Šimon z Kézy ==~~ ~~'''~~==Život~~'''~~ ==▼ O živote Šimon z Kézy nie je dostatok informácií. Žil v [[13. storočí]] a narodil sa niekedy pred rokom [[1272]]. O miesto jeho narodenia sa medzi historikmi vedú spory. [[Dezső Csánky]] sa ako prvý zaoberal Šimonovým pôvodom, podľa neho pochádzal z oblasti pusta Kinza v župe [[Fehér]]. Išlo pravdepodobne o obec Kéza, ktorá sa nachádzala južne od dnešnej [[Bicske]] (leží 35 kilometrov západne od Budapešti). Kéza sa v [[14. storočí]] vyľudnila a spustla. Meno obce si zachovala širšia oblasť jej okolia - pusta Kinza. Podľa [[Sándor Domanovszky\|Sándora Domanovszkeho]] sa Šimon narodil v dedine Keza v Zemplínskej župe, ktorá patrila rodu [[Bogát-Radvan]]. Toto tvrdenie je podložené Šimonovou dobrou znalosťou geografického priestoru a ~~šlachty~~šľachty severo-východného [[~~Uhroska~~Uhorsko\|Uhorska]]. K tomuto názoru sa prikláňa väčšina historikov napríklad: [[Richard Marsina]], [[Peter Ratkoš]] a [[Ferdinand Uličný]].▼ V rokoch [[1269]]{{--}}[[1271]] sa zúčastnil cesty uhorského posolstva do ~~Neapola~~[[Neapol]]a, s cieľom upevniť dynastické zväzky [[Arpádovci\|Arpádovcov]] a [[Anjouovci\|Anjouovcov]]. [[1272]] sa meno Šimona z Kézy po prvý krát objavuje v listine, kde sa uvádza, že bol klerikom kráľovnej Alžbety, vdovy po [[Štefan V.\|Štefanovi V.]] Neskôr nastupuje do služieb [[Ladislav IV.\|Ladislava IV.]] V roku [[1283]] bol notárom v kráľovskej kancelárii, pripravoval koncepty kráľom vydávaných listín. Na kráľovskom dvore pôsobil aj ako kráľov dôverník, o čom nás informuje v dedikácii svojho diela: „''~~„Invictissimo~~Invictissimo et potentissimo domini Ladislae tertio glorissimo regi Hungarorum, magister Simonis de Keza, fidelis clericus eius.''“<ref>Pražák, R.: ''Legendy a kroniky koruny uhorské''. Praha 1988, s. 304</ref> Od septembra do októbra [[1283]] sa zúčastnil ako kráľovský poverenec a svedok pri uvádzaní vdovy po šľachticovi [[Mojš]]ovi do vlastníctva dvoch dedín v strednom [[Uhorsko\|Uhorsku]]. Uvedením bola poverená [[Budínska kapitula]], v ktorej relácii bol Šimon uvedený. Uvedený je aj v donačnej listine [[Ladislav IV.\|Ladislava IV.]] z 19. októbra [[1283]]. Dátum jeho úmrtia nie je známy.▼ ▲'''Šimon z Kézy''' (koniec 13. storočia) bol autor (celej alebo časti) kroniky [[Činy Hunov a Uhrov]] (''Gesta Hunnorum et Hungarorum''). ~~'''~~==Dielo~~'''~~ ==▼ ▲'''Život''' Napísal kroniku [[Gesta Hunnorum et Hungarorum]] (''Činy Hunov a Uhrov''). Táto kronika Šimona je jednou z najstarších uhorských kroník. Obsahuje opis starých časov ale zachytáva aj údaje spadajúce do obdobia, keď bola napísaná. Pozostáva z dvoch častí, tzv. hunskej kroniky a časti o uhorských dejinách. Existujú určité pochybnosti o autorstve kroniky. ▼ '''Prvá časť-''' {{--}} Väčšina historikov nepochybuje, že autorom prvej časti je Šimon z Kézy. Táto časť kroniky popisuje osud Hunov/starých Maďarov (v tomto období tieto tieto dve etniká chápali ako jedno a to isté) od biblických čias (od [[potopa sveta\|potopy sveta]]) až po obsadenie [[Podunajská nížina\|Podunajskej nížiny]]. Usiluje sa zamlčať boje Maďarov s [[Frankovia\|Frankami]]. V prvej časti Šimon z Kézy použil diela ako napríklad: [[Jordanes]]- – ''De origine actibusque Getarum'', kronika opáta Regina, správa mnícha Richarda o ceste do zeme Hungaria Magna, kronika Tomáša zo Splitu, ''[[Pieseň o Nibelungoch]]''. ▼ ▲O živote Šimon z Kézy nie je dostatok informácií. Žil v [[13. storočí]] a narodil sa niekedy pred rokom [[1272]]. O miesto jeho narodenia sa medzi historikmi vedú spory. [[Dezső Csánky]] sa ako prvý zaoberal Šimonovým pôvodom, podľa neho pochádzal z oblasti pusta Kinza v župe [[Fehér]]. Išlo pravdepodobne o obec Kéza, ktorá sa nachádzala južne od dnešnej [[Bicske]] (leží 35 kilometrov západne od Budapešti). Kéza sa v [[14. storočí]] vyľudnila a spustla. Meno obce si zachovala širšia oblasť jej okolia - pusta Kinza. Podľa [[Sándora Domanovszkeho]] sa Šimon narodil v dedine Keza v Zemplínskej župe, ktorá patrila rodu [[Bogát-Radvan]]. Toto tvrdenie je podložené Šimonovou dobrou znalosťou geografického priestoru a šlachty severo-východného [[Uhroska]]. K tomuto názoru sa prikláňa väčšina historikov napríklad: [[Richard Marsina]], [[Peter Ratkoš]] a [[Ferdinand Uličný]]. ▲V rokoch [[1269]]-[[1271]] sa zúčastnil cesty uhorského posolstva do Neapola, s cieľom upevniť dynastické zväzky [[Arpádovcov]] a [[Anjouovcov]]. [[1272]] sa meno Šimona z Kézy po prvý krát objavuje v listine, kde sa uvádza, že bol klerikom kráľovnej Alžbety, vdovy po [[Štefanovi V.]] Neskôr nastupuje do služieb [[Ladislava IV.]] V roku [[1283]] bol notárom v kráľovskej kancelárii, pripravoval koncepty kráľom vydávaných listín. Na kráľovskom dvore pôsobil aj ako kráľov dôverník, o čom nás informuje v dedikácii svojho diela: ''„Invictissimo et potentissimo domini Ladislae tertio glorissimo regi Hungarorum, magister Simonis de Keza, fidelis clericus eius.“<ref>Pražák, R.: Legendy a kroniky koruny uhorské. Praha 1988, s. 304 </ref>'' Od septembra do októbra [[1283]] sa zúčastnil ako kráľovský poverenec a svedok pri uvádzaní vdovy po šľachticovi [[Mojšovi]] do vlastníctva dvoch dedín v strednom [[Uhorsku]]. Uvedením bola poverená [[Budínska kapitula]], v ktorej relácii bol Šimon uvedený. Uvedený je aj v donačnej listine [[Ladislava IV.]] z 19.októbra [[1283]]. Dátum jeho úmrtia nie je známy. ▲'''Dielo''' ▲Napísal kroniku [[Gesta Hunnorum et Hungarorum]] (''Činy Hunov a Uhrov''). Táto kronika Šimona je jednou z najstarších uhorských kroník. Obsahuje opis starých časov ale zachytáva aj údaje spadajúce do obdobia, keď bola napísaná. Pozostáva z dvoch častí, tzv. hunskej kroniky a časti o uhorských dejinách. Existujú určité pochybnosti o autorstve kroniky. ▲'''Prvá časť-''' Väčšina historikov nepochybuje, že autorom prvej časti je Šimon z Kézy. Táto časť kroniky popisuje osud Hunov/starých Maďarov (v tomto období tieto tieto dve etniká chápali ako jedno a to isté) od biblických čias (od [[potopy sveta]]) až po obsadenie [[Podunajskej nížiny]]. Usiluje sa zamlčať boje Maďarov s [[Frankami]]. V prvej časti Šimon z Kézy použil diela ako napríklad: [[Jordanes]]- ''De origine actibusque Getarum'', kronika opáta Regina, správa mnícha Richarda o ceste do zeme Hungaria Magna, kronika Tomáša zo Splitu, [[Pieseň o Nibelungoch]]. '''Druhá časť-''' O autorstve druhej časti sa vedú spory. Pravdepodobne jej autorom nebol Šimon, pretože je odlišná od prvej časti, napríklad tu chýbajú talianske slová, ktoré sa v prvej časti často vyskytovali. Najčastejšie sa ako pravdepodobný autor druhej časti predpokladá [[majster Ákos]] ktorý žil v [[13. storočí]]. Druhá časť opisuje uhorské dejiny, pri ktorých sa opieral najmä o Anonymove Gesta, ale je omnoho stručnejší. Obsahuje aj doplnok o pôvode významných šľachtických rodov a usporiadaní ranno-stredovekej uhorskej spoločnosti.▼ Prvý krát kroniku vydal [[Elek Horányi]] vo [[Viedni]] roku [[1781]]. O rok neskôr vyšlo druhé vydanie v [[Budíne]] rozšírené o bohatý poznámkový aparát. [[Horányi]] mal k dispozícii pôvodný rukopis diela tzv. ''Codex Ms. Chartaceus Posoniensi'' z [[13. storočia]]. Pôvodný rukopis bol majetkom [[Esterházyovcov]]. V roku [[1713]] sa dostal do františkánskej knižnice v Kismártone. Po zrušení tamojšieho rádu a po jeho presťahovaní do Bratislavy ho so sebou vzal provinciál [[Jenő Kósa]], ktorý ho Horányimu požičal. Potom sa stopy po pôvodnom rukopise strácajú.▼ ▲'''Druhá časť-''' {{--}} O autorstve druhej časti sa vedú spory. Pravdepodobne jej autorom nebol Šimon, pretože je odlišná od prvej časti, napríklad tu chýbajú talianske slová, ktoré sa v prvej časti často vyskytovali. Najčastejšie sa ako pravdepodobný autor druhej časti predpokladá [[majster Ákos]] ktorý žil v [[13. storočí]]. Druhá časť opisuje uhorské dejiny, pri ktorých sa opieral najmä o Anonymove Gesta, ale je omnoho stručnejší. Obsahuje aj doplnok o pôvode významných šľachtických rodov a usporiadaní ranno-stredovekej uhorskej spoločnosti. ▲ Prvý krát kroniku vydal [[Elek Horányi]] vo [[Viedeň\|Viedni]] roku [[1781]]. O rok neskôr vyšlo druhé vydanie v [[~~Budíne~~Budín]]e rozšírené o bohatý poznámkový aparát. [[Horányi]] mal k dispozícii pôvodný rukopis diela tzv. ''Codex Ms. Chartaceus Posoniensi'' z [[13. storočia]]. Pôvodný rukopis bol majetkom [[~~Esterházyovcov~~Esterházy]]ovcov. V roku [[1713]] sa dostal do františkánskej knižnice v Kismártone. Po zrušení tamojšieho rádu a po jeho presťahovaní do Bratislavy ho so sebou vzal provinciál [[Jenő Kósa]], ktorý ho Horányimu požičal. Potom sa stopy po pôvodnom rukopise strácajú. == Literatúra == Ratkoš, P.: ''Pramene k dejinám Veľkej Moravy''. Bratislava 1964▼ Pražák, R.: ''Legendy a kroniky koruny uhorské''. Praha 1988▼ ▲Ratkoš, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Bratislava 1964 *Marsina, R.: ''Stredoveké uhorské rozprávacie pramene a slovenské dejiny''. In: Zborník Slovenského národného múzea 78, 1984▼ ▲Pražák, R.: Legendy a kroniky koruny uhorské. Praha 1988 ▲Marsina, R.: Stredoveké uhorské rozprávacie pramene a slovenské dejiny. In: Zborník Slovenského národného múzea 78, 1984 [[Kategória:Kronikári]] Řádek 37 ⟶ 26: [[Kategória:Slovenskí notári]] [[Kategória:Slovenskí kňazi]] ~~{{DEFAULTSORT:Kézy, Šimon z}}~~ [[Kategória:Uhorskí historici]]

Šimon z Kézy: Rozdiel medzi revíziami