Termoemisia: Rozdiel medzi revíziami

'''Termoemisia''' alebo '''tepelná emisia'''{{chýba zdroj}} je [[fyzikálny jav]], pri ktorom je emitovaný tok nosičov [[Elektrický náboj|nábojnáboja]]a z povrchu materiálu pri zahriatí. K javu dôjde, ak nosiču náboja je odovzdaná [[tepelná energia]], ktorá je nutná na prekonanie energetickej bariéry držiacej nosič náboja v pôvodnom materiáli. Dodaná energia nezvýši energiu nosiča náboja, ale je zanechaná v mieste emisie. Ak dôjde k emisii na elektróde zapojenej do elektrického obvodu, je emitovaný náboj nahradený nábojom dodaným zo zdroja elektrickej energie. Emisie náboja sa s rastúcou teplotou výrazne zvyšujú.

Klasickým príkladom je termoemisia elektrónov z povrchu rozžeravenej katódy<ref name="DI">''Emisia [[elektrón]]ov z povrchu rozžeravených kovov'', str.582 - Ilkovič Dionýz, Fyzika, Vydalo Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, Bratislava, 1958, strán 792</ref> do okolitého vákua (nazývaná aj [[Thomas Alva Edison|EdisonEdisonov]]ov jav), ktorý sa využíva v žiarivkách a [[elektrónka]]ch. Technicky významná emisia elektrónov z kovu do vákua nastáva pri teplote nad 1000 K, t.j. nad 730 °C.

Rôzne materiály majú rôznu emisnú konštantu, ktorá opisuje veľkosť energetickej bariéry držiacej nosič náboja v pôvodnom materiáli. Preto sa elektródy pokovujú, alebo sa na ne nanášajú vrstvy oxidov kovov, pri ktorých je menšia výstupná práca, napr. oxidy bária , stroncia a vápnika. Emisia je tiež závislá od stavu povrchu elektródy a jej čistoty.<ref name="DI" />. [[Owen Willans Richardson|Richardson]] zistil, že intenzita emisie je závislá od druhej mocniny teploty elektródy.