Frans Sammut: Rozdiel medzi revíziami

Po prvýkrát získal Sammut uznanie v druhej polovici 60-tych rokov, keď sa stal spoluzakladateľom Hnutia literárnej obrody (''Moviment Qawmien Letterarju''). Neskôr sa stal tajomníkom Maltskej jazykovej akadémie (''Akkademja tal-Malti'').

Vydal niekoľko diel, medzi inými aj úspešné romány ''Il-Gaġġa'' (''Klietka''), podľa ktorého bol nakrútený film ''Gaġġa'' z roku 1971 režiséra [[Mario Azzopardi|Maria Philipa Azzopardiho]],<ref>Aquilina, Sandra (12. marec 2007). [http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=47723 "Portrait of the artist"], ''The Malta Independent''. získané 15. mája 2011.</ref>; román ''Samuraj'',<ref name="obit" /> za ktorý Sammut získal Rothmansovu literárnu cenu<ref name="obit" />; romány ''Paceville'', ktorý získal literárne vyznamenanie vlády;<ref name="obit" /> a ''Il-Ħolma Maltija'' (''Maltský sen''), o ktorom literárny kritik Norbert Ellul-Vincenti napísal, že „v maltskej literatúre nemá obdobu.“<ref>Ellul Vincenti, Norbert (11. máj 1994): "Vassalli's Maltese Dream", ''The Sunday Times'' (Malta), s. 20.</ref> Bývalý predseda vlády a dramatik Alfred Sant ho považoval za Sammutovo „majstrovské dielo“,<ref>Sant, Alfred (4. máj 2001). [http://www.maltastar.com/pages/r1/ms10dart.asp?a=15283 "Frans Sammut: A Man of Courage"], ''maltastar.com''. získané 15. mája 2011.</ref> a britská autorka a poetka Marjorie Boultonová ho nazvala „kolosálnym dielom“.<ref>[http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=56739 Maltese works in Esperanto], ''The Malta Independent'', 2. september 2007. získané 15. mája 2001.</ref>

Z jeho literatúry faktu možno spomenúť diela ''Ir-Rivoluzzjoni Franċiża: il-Ġrajja u t-Tifsira'' (''Francúska revolúcia: Jej história a význam''), ''Bonaparti f'Malta'' (''Bonaparte na Malte''), ktorého francúzsky preklad, ''Bonaparte à Malte'', bol vydaný v roku 2008, a ''On The Da Vinci Code'' (''O diele Da Vinciho kód'') (2006), dvojjazyčný (anglický a maltský) výklad medzinárodného bestselleru. Okrem toho bol editorom Lexikónu (''Lexicon'') Mikiela Antona Vassalliho. Vassalli († 1829) je považovaný za otca maltského jazyka. V roku 2006 bol vydaný Sammutov preklad Vassaliho diela ''Motti, Aforismi e Proverbii Maltesi'' pod názvom ''Għajdun il-Għaqal, Kliem il-Għerf u Qwiel Maltin'' (''Maltské poučenia, aforizmy a príslovia''). Jeho preklad diela ''Il-Ħolma Maltija'' do [[esperanto|esperanta]] (''La malta Revo'') predstavoval Maltu v zbierke klasických literárnych diel, ktorú v roku 2007 publikovalo newyorské vydavateľstvo Mondial Books. V roku 2008 bol jeho román ''Il-Gagga'' vydaný po piaty raz. V nasledujúcom roku Sammut predstavil revolučnú reinterpretáciu básne Pietru Caxara "''Xidew il-qada''" (známu aj ako "''Il-Kantilena''"), čo je najstarší dokument v maltčine.<ref>[http://www.maltamediaonline.com/?p=7234 New interpretation to oldest written document in Maltese], ''maltamediaonline.com''. získané 15. mája 2011.</ref>

* ''Ħarsa mill-qrib lejn ħajjet San Filep u l-Kult tiegħu'' [Pohľad z blízkazblízka na život Sv. Filipa a jeho kult] (historická téma a téma náboženstva) 2004

* ''Alfred Sant: Il-Viżjoni għall-Bidla'' [Alfred Sant: predstava zmeny]<ref> http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=65773</ref> (politická analýza]) 2008

* Úvod k slovníku ´Barónabaróna Vincenza Azopardiho, v ktorom analyzuje "''Cantilenu''" od Caxara (literárna kritika, jazykoveda) 2009

== Referencie ==