Retabulum: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Tom78 (diskusia | príspevky)
kategória
 
Riadok 3:
'''Retabulum''' (oltárny nadstavec) je umelecky spracovaná časť [[Kresťanstvo|kresťanského]] [[oltár]]a, centrum [[Liturgia|liturgického]] priestoru, ktoré sa umiestňovalo na zadnú časť oltárneho stola - menzy.
 
Na slávenie [[Svätá omša|omše]] sa v starších obdobiach dejín cirkvi využíval kamenný [[oltár|oltárny stôl]] so zapustenými relikviami. Konkrétnu podobu [[liturgia|liturgie]] v staršom období popri oficiálnych reguliach prijatých v [[Rím]]e určovali aj rôzne lokálne zvyklosti. Kým [[štvrtý lateránsky koncil]] (v roku 1215) oficiálne potvrdil náuku o premene chleba a vína v [[Eucharistia|eucharistii]] na [[Ježiš Kristus|Kristovo]] telo a krv, kňaz celebroval omšu spravidla za menzou, čelom k obci veriacich. Pri takejto bohoslužbe by obrazová tabuľa položená na oltárnom stole prekážala. Po spomenutom koncile sa však omše začali sláviť tak, že kňaz stál pred oltárom, otočený chrbtom k veriacim. Takáto podoba liturgie umožňovala umiestniť na menzu väčší či menší obraz. Retabulum sa tak mohlo stať optickým rámcom, zvýrazňujúcim hostiu a kalich pri ich pozdvihnutí, čo vyžadovala nová podoba liturgie.
 
Rozmanité podoby nadobúdalo oltárne retabulum v období okolo roku 1400. Medzi zachovanými dielami sa okrem maľovaných retabul, nájdu príkladu retabul, ktorým dominujú vyrezávané sochy a reliéfy. V arche retabula z [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomničky]] obklopovali ústrednú postavy [[Panna Mária|Madony]] menšie figúry najdôležitejších svätíc, umiestnených vo dvojiciach nad sebou. Druhou možnosťou boli retabulá zostavené výlučne z maľovaných tabúľ. Krásnym príkladom je retabulum z [[Hronský Beňadik|Hronského Beňadika]]; tento typ reprezentuje tiež napr. retabulum z [[Matejovce (Poprad)|Matejoviec]] pri [[Poprad]]e, ktoré vzniklo krátko po polovici 15. storočia. Jeho jedinečnosť spočíva v tematike. Postavy uhorských [[Arpádovci|arpádovských]] svätcov - kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] a jeho syna [[Svätý Imrich|Imricha]] - namaľovaných na centrálnej tabuli, sprevádzajú na krídlach zriedkavé výjavy z ich legiend.
Riadok 28:
* kol. autorov, ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava , 1979
 
[[Kategória:NáboženskáKresťanská architektúra]]
[[Kategória:Chrámy]]
[[Kategória:Kostoly]]