Vzácny plyn: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 85.237.234.227 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 91.127.62.224
Mala uprava, zdroje
Riadok 28:
|}
 
'''Vzácny plyn''' (iné názvy: '''aerogén''',<ref>vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor]], 1980, s. 706.</ref> staršie '''inertný plyn'''<ref>inertné plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 339.</ref>) je súhrnný názov pre [[Chemický prvok|chemické prvky]] 18. skupiny [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky chemických prvkov]], tzn. pre [[hélium]], [[neón]], [[argón]], [[kryptón]], [[xenón]], [[radón]] a [[oganesón]].
 
Atómy vzácnych plynov (okrem hélia) majú 8 valenčných [[Elektrón|elektrónov]] (valenčná vrstva je ns<sup>2</sup> np<sup>6</sup>, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns<sup>2</sup> np<sub>x</sub><sup>2</sup> np<sub>y</sub><sup>2</sup> np<sub>z</sub><sup>2</sup>), čo je úplný elektrónový [[Oktet (atóm)|oktet]]. Vzácny plyn je vždy posledným prvkom každej periódy, vonkajšia elektrónová vrstva je u nich kompletná. Najmä ľahšie vzácne plyny (hélium, neón, argón) sa preto vyznačujú mimoriadne nízkou schopnosťou vytvárať chemické zlúčeniny, táto vlastnosť sa nazýva inertnosť.<ref>{{BezCitácia citácieelektronického dokumentu|titul=Jak inertní jsou inertní plyny?|url=https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/2014/cislo-3/jak-inertni-jsou-inertni-plyny.html|vydavateľ=vesmir.cz|dátum prístupu=2022-01-14}}</ref> Kvôli tomu sa vzácne plyny kedysi nazývali i [[Inertný plyn|inertné plyny]],<ref>inertné plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 339.</ref> avšak toto pomenovanie sa aktuálne používa i pre iné plyny s touto vlastnosťou (napríklad [[dusík]]).<ref>{{GoldBookRef|file=I03027|title=inert gas}}</ref>
 
Vďaka tejto vlastnosti viaceré plyny tejto skupiny nachádzajú použitie v technike ako ochranná atmosféra pri rôznych technologických procesoch (napr. [[zváranie]]) alebo ako pracovná atmosféra v zariadeniach, kde by prítomnosť plynu ochotného reagovať s časťami zariadenia mohli ohroziť funkciu zariadenia (napr. [[žiarovka]]).{{Bez citácie}}
 
Využívali sa tiež ako pracovné plyny v reklamných výbojkách, pretože v elektrickom výboji emitujú rôzne sfarbené svetlo („neónky“).<ref>{{BezCitácia citácieelektronického dokumentu|titul=Vzácné plyny {{!}} E-ChemBook :: Multimediální učebnice chemie|url=http://e-chembook.eu/vzacne-plyny|vydavateľ=e-chembook.eu|dátum prístupu=2022-01-14}}</ref>
 
Až do roku 1962 sa vzácne plyny pokladali za nereaktívne (inertné), keďže boli známe len ich [[klatrát]]y, ale nie [[Zlúčenina|zlúčeniny]]. Vzhľadom na ich predpokladané nulové mocenstvo boli pôvodne zaraďované do samostatnej nultej skupiny. Prvou známou zlúčeninou bola kryštalická látka zloženia XePtF<sub>6</sub>, ktorú pripravil [[Neil Bartlett]] v roku 1962.<ref name=MECH>vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor]], 1980, s. 706-707.</ref>