Leonid Iľjič Brežnev: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
spresnenie
Riadok 33:
}}
 
'''Leonid Iľjič Brežnev''' {{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}} (* [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Dneprodzeržinsk]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) odbol sovietsky politik ruského pôvodu. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]].
 
== Život ==
Riadok 48:
=== Na čele komunistickej strany ===
[[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu.
 
Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu. Jeho kvalitami však boli detailné poznatky o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944-1989 | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 860 | url = | isbn = 80-85983-82-6 | kapitola = Od chaosu ke stabilitě 1964 - 1970 | strany = 337 - 338 | jazyk = }}</ref>
 
Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>.