Diana Budisavljevićová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Druhá svetová vojna: štylistika |
d šablóna pracuje sa preč, ešte sa však k úprave vrátim |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Diana Budisavljevićová
Řádek 29 ⟶ 28:
| Partner =
| Partnerka =
| Deti = Jelka (* 1918), Ilse (* 1920)<ref name = "doewjahrbuch"/>{{rp|237}}
| Podpis = Свјетлопис_потписа_Дијане_Будисављевић.jpg
| Webstránka =
Řádek 38 ⟶ 37:
'''Diana Budisavljevićová''', rodným menom '''Diana Frieda Olga Obexer''' (* [[15. január]] [[1891]], [[Innsbruck]] – † [[20. august]] [[1978]], [[Innsbruck]])<ref name="novostirs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prelević| meno = Marko| autor = | odkaz na autora = | titul = Diana veća od Šindlera | url = https://www.novosti.rs/vesti/naslovna/reportaze/aktuelno.293.html:269688-Diana-veca-od-Sindlera | vydavateľ = novosti.rs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> bola [[Charita|humanitárna pracovníčka]] [[Rakúsko|rakúskeho]] pôvodu, ktorá počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] viedla záchrannú akciu na záchranu 15 336 detí z [[ustašovci|ustašovských]] [[Koncentračný tábor|táborov smrti]] v [[Nezávislý štát Chorvátsko|nezávislom štáte Chorvátsko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Avalić | meno = Gorica | autor = | odkaz na autora = | titul = Dijana Budisavljević je spasila 15.336 srpske dece iz ustaških logora smrti, a sada dobija spomenik u Beogradu | url = https://www.telegraf.rs/vesti/beograd/3009204-dijana-budisavljevic-je-spasila-15336-srpske-dece-iz-ustaskih-logora-smrti-a-sada-dobija-spomenik-u-beogradu | vydavateľ = telegraf.rs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Snažila sa zachrániť srbské deti, ktorých väčšina pochádzala z časti [[Kordun|Korduna]], [[Kozara|Kozary]] a iných chorvátskych a bosnianskych obcí.<ref name="novostirs"/> Záchranná akcia bola jednou z najťažších a počtom zachránených detí jednou z najrozsiahlejších humanitárnych akcií súvisiacich s koncentračnými tábormi počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name = "doewjahrbuch"/>{{rp|259}} Týkala sa 15 336 detí, neprežili však všetky; počas záchrany alebo bezprostredne po opustení tábora, v dôsledku vyčerpania, mučenia, hladu a chorôb zomrelo 3 254 detí. Spolu zachránila 12 082 detí.<ref name="bookchildren">{{Citácia knihy | priezvisko = Bartrop | meno = Paul R. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Grimm | meno2 = Eve E. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Children of the Holocaust | vydanie = | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 346 | url = | isbn = 978-1-4408-6853-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name ="medium">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Maria Milojković, MA | odkaz na autora = | titul = This Austrian Rescued 12,000 Children from Nazi Concentration Camps | url = https://medium.com/lessons-from-history/this-austrian-rescued-12-000-children-from-nazi-concentration-camps-70a78a9e184f | vydavateľ = medium.com | dátum vydania = 2021-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Bola vydatá za chirurga Julija Budisavljevića, ktorý bol prednostom chirurgickej kliniky na Lekárskej fakulte v [[Záhreb|Záhrebe]].<ref name="novostirs"/> Julije bol jedným z mála záhrebských Srbov, ktorí boli neboli zabití, vyhnaní alebo nemali drancovaný majetok počas existencie [[Nezávislý štát Chorvátsko|NDH]].
Budisavljevićová následne pracovala aj na uchovávaní údajov o deťoch, o ktorých sa počas vojny starala, viedla o nich kartotéku v nádeji, že jedného dňa budú deti vrátené do svojich biologických rodín.<ref name = "doewjahrbuch"/>{{rp|257}}
Mala podporu úzkeho okruhu ľudí a všetci, ktorí sa podieľali na záchrane detí z tábora riskovali vlastné životy.
| |||