Diana Budisavljevićová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d šablóna pracuje sa preč, ešte sa však k úprave vrátim |
úpravy |
||
Riadok 37:
'''Diana Budisavljevićová''', rodným menom '''Diana Frieda Olga Obexer''' (* [[15. január]] [[1891]], [[Innsbruck]] – † [[20. august]] [[1978]], [[Innsbruck]])<ref name="novostirs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prelević| meno = Marko| autor = | odkaz na autora = | titul = Diana veća od Šindlera | url = https://www.novosti.rs/vesti/naslovna/reportaze/aktuelno.293.html:269688-Diana-veca-od-Sindlera | vydavateľ = novosti.rs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> bola [[Charita|humanitárna pracovníčka]] [[Rakúsko|rakúskeho]] pôvodu, ktorá počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] viedla záchrannú akciu na záchranu 15 336 detí z [[ustašovci|ustašovských]] [[Koncentračný tábor|táborov smrti]] v [[Nezávislý štát Chorvátsko|nezávislom štáte Chorvátsko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Avalić | meno = Gorica | autor = | odkaz na autora = | titul = Dijana Budisavljević je spasila 15.336 srpske dece iz ustaških logora smrti, a sada dobija spomenik u Beogradu | url = https://www.telegraf.rs/vesti/beograd/3009204-dijana-budisavljevic-je-spasila-15336-srpske-dece-iz-ustaskih-logora-smrti-a-sada-dobija-spomenik-u-beogradu | vydavateľ = telegraf.rs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Snažila sa zachrániť väčšinou srbské deti,<ref name="donaustadt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Straßenbenennungen in der Donaustadt: Zivilcourage und Erinnerung – Gudrun Kugler | url = http://gudrunkugler.at/strassenbenennungen-in-der-donaustadt-zivilcourage-und-erinnerung/ | vydavateľ = gudrunkugler.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktorých väčšina pochádzala z časti [[Kordun|Korduna]], [[Kozara|Kozary]] a iných chorvátskych a bosnianskych obcí.<ref name="novostirs"/> Záchranná akcia bola jednou z najťažších a počtom zachránených detí jednou z najrozsiahlejších humanitárnych akcií súvisiacich s koncentračnými tábormi počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name = "doewjahrbuch"/>{{rp|259}} Týkala sa 15 336 detí, neprežili však všetky; počas záchrany alebo bezprostredne po opustení tábora, v dôsledku vyčerpania, mučenia, hladu a chorôb zomrelo 3 254 detí. Spolu zachránila 12 082 detí.<ref name="bookchildren">{{Citácia knihy | priezvisko = Bartrop | meno = Paul R. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Grimm | meno2 = Eve E. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Children of the Holocaust | vydanie = | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 346 | url = | isbn = 978-1-4408-6853-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name ="medium">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Maria Milojković, MA | odkaz na autora = | titul = This Austrian Rescued 12,000 Children from Nazi Concentration Camps | url = https://medium.com/lessons-from-history/this-austrian-rescued-12-000-children-from-nazi-concentration-camps-70a78a9e184f | vydavateľ = medium.com | dátum vydania = 2021-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Bola vydatá za chirurga Julija Budisavljevića, ktorý bol prednostom chirurgickej kliniky na Lekárskej fakulte v [[Záhreb|Záhrebe]].<ref name="novostirs"/> Julije bol jedným z mála záhrebských Srbov, ktorí boli neboli zabití, vyhnaní alebo nemali drancovaný majetok počas existencie [[Nezávislý štát Chorvátsko|NDH]].
Riadok 49:
Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] [[Os Berlín-Rím-Tokio|mocnosti Osi]] napadli [[Juhoslávia|Juhosláviu]] v apríli [[1941]]. Predstavitelia [[Nezávislý štát Chorvátsko|nezávislého štátu Chorvátsko]], ktoré bolo spojencom [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]], spustili [[Genocída proti Srbom v druhej svetovej vojne|genocídu]] proti [[Srbi|Srbom]], [[Židia|Židom]] a [[Rómovia|Rómom]] a zriadili početné koncentračné tábory.
Potom, čo sa oboznámila s tým, že v [[Tábor Lobor|tábore
S pomocou miestnej židovskej komunity v [[Záhreb|Záhrebe]], ktorej členovia mali povolenie pomáhať zadržaným, jej tím posielal zásoby potravín, liekov, oblečenia a peňazí najskôr do [[Tábor Lobor|
Začiatkom júla 1942 dostala s pomocou nemeckého dôstojníka Gustava von
Po snahe zachrániť zadržaných v [[Tábor Stara Gradiška|Starej Gradiške]] sa Budisavljevićová v uniforme sestry [[Červený kríž|Červeného kríža]] podieľala na presune detí z [[Mlaka (Jasenovac)|Mlaky]], [[Jablanac|Jablanaca]] a [[Košutarica|Košutarice]]. V júli a auguste 1942 bolo z týchto táborov premiestnených viac ako 6 000 detí. Po získaní povolenia v auguste 1942 spolu s Kamilom Breslerom spolupracovali s pobočkou Záhrebskej arcidiecéznej charity na presune detí zo záhrebských ústavov do starostlivosti ich rodín, čím umožnili ubytovanie niekoľkým tisíckam detí v rodinách v [[Záhreb|Záhrebe]] a vidieckych komunitách. <ref name=":0"/>
Riadok 94:
* Zlatá medaila Miloša Obilića za odvahu a činy osobného hrdinstva. Medaila bola udelená pri príležitosti Dňa štátnosti Srbskej republiky v roku 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTS, Radio televizija Srbije, Radio Television of Serbia | odkaz na autora = | titul = Тадић одликовао Ђоковића | url =https://www.rts.rs/page/stories/ci/story/124/%D0%94%D1%80%D1%83%D1%88%D1%82%D0%B2%D0%BE/1044560/%D0%A2%D0%B0%D0%B4%D0%B8%D1%9B+%D0%BE%D0%B4%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D0%BE+%D0%82%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%9B%D0%B0.html | vydavateľ = rts.rs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> a 23. októbra 2013 bola odovzdaná jej pravnukovi Leonardovi Rašicovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svet treba da čuje za Dianin podvig | url = https://www.novosti.rs/vesti/naslovna/drustvo/aktuelno.290.html:460342-Svet-treba-da-cuje-za-Dianin-podvig | vydavateľ = novosti.rs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* Je prvým nositeľom novozriadeného vyznamenania [[Srbská pravoslávna cirkev|Srbskej pravoslávnej cirkvi]]
V roku 2019 mesto [[Belehrad]] prijalo rozhodnutie postaviť pomník Diane Budisavljevićovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Београд подиже споменик Дијани Будисављевић | url = https://www.dnevnik.rs/drustvo/beograd-podize-spomenik-dijani-budisavlevic-26-11-2019 | vydavateľ = dnevnik.rs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Belehrade sa nachádza aj park Diany Budisavljevićovej.
V Záhrebe bol po nej pomenovaný park <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Službeni glasnik | url = http://www1.zagreb.hr/zagreb/slglasnik.nsf/7ffe63e8e69827b5c1257e1900276647/42c47a05b1906959c1257a09003decc8?OpenDocument | vydavateľ = zagreb.hr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> a vo [[Viedeň|Viedni]] (časť [[Donaustadt]]) ulica.<ref name="donaustadt"/>
Okrem toho ju srbská kultúrna verejnosť ocenila viacerými dielami. Spisovateľ Boško Lomović napísal dielo „Kniha o Diane Budisavljević“, Zoran Milekić napísal román ''Rakúšanka'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Priča o životu Diane Budisavljević | url = https://www.danas.rs/nedelja/prica-o-zivotu-diane-budisavljevic/ | vydavateľ = danas.rs | dátum vydania = 2021-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> zatiaľ čo producent a herec Tihomir Stanić V roku 2018 bol natočený dokument ''Dianine deti''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = М. К. | odkaz na autora = | titul = „Дианина дјеца” представљена у Републици Српској | url = https://www.politika.rs/scc/clanak/402251/Dianina-djeca-predstavljena-u-Republici-Srpskoj | vydavateľ = politika.rs | dátum vydania = 2018-04-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Postava Diany Budisavljević bola aj vo filme ''Dara z Jasenovca'' z roku 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alo.rs | odkaz na autora = | titul = Ovo je prava Dara iz Jasenovca, film je rađen po njenoj životnoj priči, život joj spasila Diana Budisavljević, ali trauma ostaje zauvek (FOTO) | url = https://www.alo.rs/vip/popkultura/ovo-je-prava-dara-iz-jasenovca-film-je-raden-po-njenoj-zivotnoj-prici-zivot-joj-spasila-diana-budisavljevic-ali-trauma-ostaje-zauvek-foto/390494/vest | vydavateľ = alo.rs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Řádek 112 ⟶ 114:
== Literatúra ==
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Portál vedeckých a odborných časopisov Chorvátska| odkaz na autora = | titul = Fontes, Vol. 08 No. 1, 2002. | url = https://hrcak.srce.hr/broj/4356 | vydavateľ = hrcak.srce.hr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-20 | miesto = | jazyk = chorvátsky}}
== Zdroj ==
|