Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
text, wl, referencia
d preklep
Riadok 564:
[[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry K. Horáka ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény. <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>
 
==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendenhcietendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>==
Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] - člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina |Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako:
* Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] - [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]] a [[Barbarská generácia]].