|
*"zlepšovanie sa v priebehu času"<ref>definícia Schanka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*to isté, čo [[mnohonásobná inteligencia]] (pojem H. Gardnera), t.j. súhrn abstraktnej, sociálne, praktickej, emočnej, estetickej a kynestetickej inteligencie<ref>https://www.karlalbrecht.com/siprofile/siprofiletheory.htm</ref><ref name=Bel/>
*príkladyCitáty niektorých prehľadov definícií:
**"H. Piéron (1963) uvádza štyri rôzne významy [pojmu inteligencia]: 1. V starej psychológii vlôh korešponduje inteligencia spolu so senzibilitou a vôľou so všetkými funkciami a zahŕňa všetky aspekty mentálneho života. 2. Z vývojového hľadiska sa inteligenciou rozumie globálne nahliadaná mentálna úroveň. 3. Pojem „všeobecnej inteligencie" vyjadruje všeobecný faktor spoločný všetkým mentálnym operáciám (Spearmanov „generálny faktor", Burtov „vrodený faktor kognitívnych aktivít"). 4. V porovnávacej psychológii sa pojem inteligencia používa v protiklade k pojmu [[inštinkt]] a rozumie sa ním schopnosť riešiť problémy, pričom ide o kapacitu komplexnej povahy."<ref name=LP>Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259</ref>
**"Podľa H. B. Englisha a A. Ch. Englishovej (1958) vystupuje pojem inteligencia v troch významoch: ako schopnosť efektívneho riešenia úloh vyjadrujúcich abstrakciu, ďalej ako schopnosť učiť sa a napokon ako schopnosť adaptovať sa na nové situácie."<ref name=LP/>
**"Inteligencia - súbor špecifických predpokladov jednotlivca, umožňujúcich mu úspešne sa vyrovnať s novými životnými podmienkami a riešiť situácie, v ktorých sa nedá použiť návykové správanie. Psychológia používa termín inteligencia buď v zmysle globálnej úrovne rozumových schopností (úroveň mentálnej vyspelosti), alebo ako súborné označenie štruktúry schopností, ktoré v rôznych kombináciách podmieňujú optimalitu konania v situáciách úlohového typu. Prvé poňatie vychádza z[o Spearmanovho [[g-faktor]]a ]. Druhé poňatie ... predpokladá štruktúru [viacerých] rovnocenných faktorov (schopností), uplatňovaných podľa povahy aktuálnej situácie (L. L. Thurstone, J. P. Guilford). Oproti týmto dvom základným „faktorovým“ koncepciám vznikol rad odlišných názorov na podstatu tohto fenoménu. J. Piaget napríklad vidí základ inteligencie v mentálnej adaptabilite jedinca...pri operačnom štruktúrovaní myslenia, iní autori chápu inteligenciu ako schopnosť abstraktne myslieť, účelne konať, ako súhrn senzomotorických aktivít a pod."<ref>inteligence. In: [[Malá československá encyklopedie]] III. S. 72</ref>
== Pozri aj ==
|
