|
[[Obrázok:Berliner kongress.jpg|250px|thumb|Účastníci Berlínskeho kongresu.]]
'''Berlínsky kongres''' ([[13. jún]] [[1878]] -– [[13. júl]] [[1878]]) bol stretnutím predstaviteľov vtedajších európskych mocností -– [[AnglickoSpojené kráľovstvo]] ([[BejaminBenjamin Disraeli]]), [[Nemecko]] ([[Otto von Bismarck]]), [[Rakúsko-Uhorsko]] ([[Július Andráši (1823)|Július Andráši]]), [[Taliansko]], [[Ruská federácia|Rusko]] ([[Alexandr Michajlovič Gorčakov]]) -– a [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Podnetom pre tento kongres bola reorganizácia usporiadania [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] po [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|rusko-tureckej vojne]] ([[1877]]- – [[1878]]).
Vedením tohototohto [[kongres]]u bol poverený [[Otto von Bismarck]]. Snahou bolo udržať rovnováhu s ohľadom na záujmy [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Ruská federácia|Ruska]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Tohto kongresuKongresu sa zúčastnilozúčastnili aj [[Francúzsko]], [[Nemecko]] a [[Taliansko]]. Hlavný dôraz pri rokovaní bol daný na rozdelenie podľa vtedajšieho národnostného usporiadania [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]].
Balkánske krajiny reprezentovalo [[Grécko]], [[Srbsko]], [[Rumunsko]] a [[Čierna Hora]]. [[Bulharsko]], o ktorého osud išlo, sa na konferencii nezúčastnilo.
Účastníci kongresu debatovali aj na tému hraníc novooslobodeného bulharského štátu a osud [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]].
Predstavitelia západných veľmocí, zvlášť Lord Beaconsfield a rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí sa snažili o to, aby hranice bulharského územia boli čím menšie, aby v ňom teraz, keď už [[Bulharsko]] nebolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], mohli uskutočniť svoje ekonomické záujmy. [[Image:SouthEast_Europe_1878.jpg|thumb|left|250px|Mapa juhovýchodnej Európy po Berlínskom kongrese v roku [[1878]].]] V [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] totiž chcelo [[Rakúsko-Uhorsko]] bez vedomia ostatných štátov získať väčšie práva ako mali ostatní. Čo sa týkalo petície o opätovnom pripojení [[Bulharsko|Bulharska]] k [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]], ktorú inicioval bulharský národ, na ňu účastníci kongresu nebrali vôbec ohľad. [[Image:SouthEast_Europe_1878.jpg|thumb|left|250px|Mapa juhovýchodnej Európy po Berlínskom kongrese v roku [[1878]].]]
== Výsledok Berlínskeho kongresu ==
Na konci kongresu v roku [[1878]] boli všetky riešenia spísané do bodov [[Berlínska zmluva|Berlínskej zmluvy]]. Vplyv [[Ruská federácia|Ruska]] na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]] radikálne oslabol a bulharský národ mal sťaženú pozíciu v boji za svoju národnú slobodu a záujmy.
[[Bulharsko]] nikdy neprijalo riešenia o rozdelení krajiny, ktoré boli napísané v [[Berlínska zmluva|Berlínskej zmluve]]. Reakciou na ne bola organizácia [[Kresnensko-razlogské povstanie|Kresnensko-razlogského povstania]] v rokurokoch [[1878]] -– [[1879]]. Toto povstanie sa skončilo viacmenejviac-menej úspešne -– bulharskému národu sa podarilo spojiť [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharské kniežatstvo]] s [[Východná Rumélia|Východnou Ruméliou]].
== Pozri aj ==
* [[Berlínska zmluva]]
* [[Kresnensko-razlogské povstanie]]
{{Diplomacia veľmocí 1871–1913}}
| 