Sociálny darvinizmus: Rozdiel medzi revíziami

Myšlienka súťaže ako hlavného hýbateľa ľudského a spoločenského vývoja sa od [[17. storočie|17. storočia]] objavuje hlavne u britských mysliteľov (napr. [[Thomas Hobbes]], [[Adam Smith]]), nesmierny vplyv mal spis anglického duchovného T. Malthusa o nebezpečenstve preľudnenia (An Essay on the Principles of Population, 1798).<ref>{{Citácia knihy|titul=An essay on the principle of population|url=https://www.worldcat.org/oclc/85813971|vydavateľ=Dover Publications|rok=2007|miesto=Mineola, NY|isbn=978-0-486-45608-9|meno=T. R.|priezvisko=Malthus}}</ref> Sám Malthus nebol sociálnym darwinistom, poskytol však myšlienkový základ pre bezohľadný raný kapitalizmus: neúspešným ľuďom nemá zmysel pomáhať, sociálne problémy sa tým totiž iba zhoršujú. Spencer, Darwin aj Galton jeho knihu čítali. Myšlienky sociálneho darwinizmu prvýkrát vyjadril britský filozof a teoretik liberalizmu [[Herbert Spencer]] v knihe „''O zákonoch a príčine pokroku“'' (Progress: its Law and Cause, 1857), kde tiež používa pojem ''„prežitie najschopnejších“''. O dva roky neskôr vyšiel Darwinov spis ''„O pôvode druhov“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=The origin of species by means of natural selection, or : the preservation of favored races in the struggle for life|url=https://www.worldcat.org/oclc/41634114|vydavateľ=Bantam Books|rok=1999|miesto=New York|isbn=0-553-21463-2|meno=Charles|priezvisko=Darwin}}</ref>. Darwinov nevlastný bratranec [[Francis Galton]] potom zo Spencerovho a Darwinovho učenia vyvodil tieto spoločenské dôsledky: dobročinnosť a sociálna starostlivosť udržujú nažive menej schopné, a tak im umožňujú, aby sa ďalej množili. Pretože ľudské schopnosti sú prísne dedičné, dochádza tak k zhoršeniu kvality ľudskej populácie. Tomu by mala brániť [[eugenika]].

[[Kategória:SociológiaSociálna etika]]