Sociálny darvinizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značka: možný vandalizmus |
Doplnenie popisu rozšírenia a kritiky Značky: sekcia Referencie vizuálny editor |
||
Riadok 3:
== Pôvod konceptu ==
Myšlienka súťaže ako hlavného hýbateľa ľudského a spoločenského vývoja sa od [[17. storočie|17. storočia]] objavuje hlavne u britských mysliteľov (napr. [[Thomas Hobbes]], [[Adam Smith]]), nesmierny vplyv mal spis anglického duchovného T. Malthusa o nebezpečenstve preľudnenia (An Essay on the Principles of Population, 1798).<ref>{{Citácia knihy|titul=An essay on the principle of population|url=https://www.worldcat.org/oclc/85813971|vydavateľ=Dover Publications|rok=2007|miesto=Mineola, NY|isbn=978-0-486-45608-9|meno=T. R.|priezvisko=Malthus}}</ref> Sám Malthus nebol sociálnym darwinistom, poskytol však myšlienkový základ pre bezohľadný raný kapitalizmus: neúspešným ľuďom nemá zmysel pomáhať, sociálne problémy sa tým totiž iba zhoršujú. Spencer, Darwin aj Galton jeho knihu čítali. Myšlienky sociálneho darwinizmu prvýkrát vyjadril britský filozof a teoretik liberalizmu [[Herbert Spencer]] v knihe „''O zákonoch a príčine pokroku“'' (Progress: its Law and Cause, 1857), kde tiež používa pojem ''„prežitie najschopnejších“''. O dva roky neskôr vyšiel Darwinov spis ''„O pôvode druhov“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=The origin of species by means of natural selection, or : the preservation of favored races in the struggle for life|url=https://www.worldcat.org/oclc/41634114|vydavateľ=Bantam Books|rok=1999|miesto=New York|isbn=0-553-21463-2|meno=Charles|priezvisko=Darwin}}</ref> Darwinov nevlastný bratranec [[Francis Galton]] potom zo Spencerovho a Darwinovho učenia vyvodil tieto spoločenské dôsledky: dobročinnosť a sociálna starostlivosť udržujú nažive menej schopné, a tak im umožňujú, aby sa ďalej množili. Pretože ľudské schopnosti sú prísne dedičné, dochádza tak k zhoršeniu kvality ľudskej populácie. Tomu by mala brániť [[eugenika]].
== Rozšírenie ==
Na európskom kontinente tieto myšlienky spopularizoval nemecký biológ [[Ernst Haeckel]] svojim bestselerom ''„Záhady sveta“'' (Welträtsel) z roku [[1899]]. Kniha bola čoskoro preložená do mnohých jazykov. Haeckel bol militantným [[Ateizmus|ateistom]] a [[Materializmus|materialistom]] (tzv. „monistom“). Galtonove myšlienky spojil s myšlienkou francúzskeho spisovateľa A. de Gobineau a zaviedol pojem rasovej hygieny, s ktorým potom pracoval nemecký [[nacizmus]].
Samotný pojem sociálny darwinizmus prvýkrát použil [[E. Gautier]] ([[1880]]) a rozšíril ho americký historik [[R. Hofstadter]] ([[1944]]), obaja v kritickom zmysle. Napriek skorej kritike bol sociálny darwinizmus veľmi rozšírený, najmä vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] a v [[Nemecko|Nemecku]] na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]]. Boli ním ovplyvnení napríklad aj biológ [[T. H. Huxley]], dramatik [[August Strindberg]], anglický spisovateľ [[Herbert George Wells|H. G. Wells]], americký spisovateľ [[Jack London]] alebo [[Charles Lindbergh]].
== Kritika ==
Medzi prvými kritikmi boli kresťanskí myslitelia ako kardinál [[John Henry Newman]], [[Maurice Blondel]] alebo [[Jacques Maritain]]. Nemecký filozof [[Friedrich Nietzsche]] proti sociálnemu darwinizmu namietal, že práve ľudia nejako postihnutí môžu mať pre spoločnosť veľký význam.<ref>Napr. Nietzsche, ''Menschliches, allzumenschliches'', § 224</ref> Odmietali ho aj ľavicoví a socialistickí myslitelia, z [[Liberalizmus|liberálov]] potom napríklad filozof [[Karl Popper]] a rakúsky ekonóm [[Ludwig von Mises]]. Po skúsenostiach s [[Nacizmus|nacizmom]], vojnou a [[Holokaust|holokaustom]] boli sociálny darwinizmus a najmä rasové teórie ostro odsúdené, naďalej sa však objavujú v [[Spojené štáty|USA]] aj v [[Európa|Európe]], často v súvislosti s krajnou pravicou.
Jeho predstaviteľmi sú: [[Ludwig Gumplowicz]], [[Gustav Ratzenhofer]], [[Albion Woodbury Small]] a ďalší.
| |||