Wikipédia

Synestézia: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Janko69 (diskusia | príspevky)
2 220 editací
Okrem iného, množstvo pravopisných chýb.
AtonX (diskusia | príspevky)
22 197 editací
d rv, pridany text bol prekladom uvedenych webstranok a tym padom copyvio
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
'''Synestézia'''
 
Řádek 12 ⟶ 11:
analyzátorov. Osobité formy synestézie (napr. vizualizácia počutého) sa
vyskytujú v patológii.
 
 
 
Synestézia a jej história
Slovo synestézia pochádza z Gréckeho jazyka a skladá sa zo slova syn (grécky συναίσθηση) čo znamená spojenie a aesthesis čo znamená cítenie, spoločne. Toto slovo je v medicíne známe už cez 300rokov. Ako aj mnoho iných predmetov tykajúcich sa človeka, sa začala zaoberať veda so synestéziou a to hlavne v rokoch medzi 1860 a 1930. V roku 1690 opísal filozof Jojn Locke vo svojej práci „ concerning human understanding“ (pokus o ľudskom rozume) slepca, ktorý zvuku trompéty priraďoval purpurovú farbu. Medzi iným aj očný lekár Thomas Woolhouse v roku 1710 opísal jedného slepého pacienta, ktorý opisoval farebné dojmi, ktoré boli aj u neho spôsobené tónmi, hudbou. Fenomén synestézie bol po prvýkrát vedecky opísaný od Sir Francis Galtona v roku 1880. Do v tedy bola synestézia vnímaná ako istá schopnosť vnímania, ktorá sa vzťahuje na výskyty a zjavy vonkajšieho sveta. Ako napríklad taktilná informácia uskutočniť alebo zrealizovať vizuálny obraz.
Začiatkom dvadsiateho storočia, keď Behaviorismus stále viac na doberal významu, sa v psychológií viac zaoberalo s objektívnym chovaním, prečo sa nepokračovalo v skúmaní subjektívnych skúsenosti, kvôli čomu sa aj synestézia stala takmer zabudnutou. Však v osemdesiatych rokoch sa Richard E. Cytowic, neurológ z USA, začal zaujímať o synestéziu, pretože na jednej oslave v Amerike spoznal niekoho so synestéziou a začal so svojim výskumom. Dnes je jeden z najznámejších autorov a tvorcov literatúry a príspevkov o synestézií. Bol predchodcom a jedna z veľmi významných osôb pri výskume synestézií.
V roku 1996 vznikla v Hanóvery na vysokej škole medicíny skupina vedcov, ktorý sa začali zaoberať intenzívne so synestéziou.
 
Synestézia a synestétik
 
Všeobecne sa pod pojmom synestézia v Psychológii rozumie spojenie dvoch rozličných fyzických domén vnímania, vnímanie podnetu aj s iným organom než je príslušný. Ide o špecifické, neurologické zo sieťnenie v mozgu, čím sa aktivujú viaceré zmysli na raz (podľa britského neurológa Simon Baron-Cohena).
________________________________________________________________________
http://de.wikipedia.org/wiki/Syn%C3%A4sthesie20,12,2006
http://www.sensequence.de/proj/projde.html20,12,2006
http://www.quarks.de/hoeren/03.htm20,12,2006
 
 
 
Mozog neodkopíruje vonkajší svet tak, ako kamera, ale zbiera objektívne informácie z vonka a skladá svoj subjektívny svet. Z vonkajšieho svetu si teda skladá vnútorný svet, ktorý sa ale od toho skutočného veľmi líši. Americký neuropsychológ Benjamin Libet zistil, že naše vedomie asi pol sekundy neskôr reaguje než náš mozog, číže náš mozog
http://www.quarks.de/hoeren/03.htm 22,12
informácie spracuje oveľa skôr než naše vedomie zareaguje. Všetko čo v mozgu prebieha
a nemáme o tom vedieť, náš mozog vyfiltruje. Je možne, že u synestétikov tento filter, čo sa týka vnemov a informácií, pravdepodobne viac prepúšťa, než u väčšiny ľudí. Táto teória je však spochybňovaná, však podložená istím pokusom na zvieratách. Mriganka Sur a skupina z MIT u novorodených fretiek prepojili nervy vychádzajúce od oči s centrom pre sluch. Pod vplyvom, od oči prichádzajúcich podráždení, sa budovali nervy, ktoré typickou formou spracovávali optické dojmi. Jedine kvalita prichádzajúceho signálu rozhoduje o funkcií špeciálneho oddelenia mozgu.
 
Synestézia je dedičná. Nie je to výnimkou alebo raritou, že synestétik vo svojej rodine nájde aj iných synestétikov ( napr. cez jeden test som zistila, že nie len ja mam synestéziu, ale aj moja matka a aj môj otec). Predpokladá sa, že tento Fenomén je spôsobený, vyvolaný vďaka vlohám na x- chromozóme alebo pretože sa hormonálne faktory podieľajú pri riadení vývinu mozgu.
Ženy by pritom mali byť zvýhodnené voči dedičnosti synestézie, (predpokladalo sa až v pomere 8:1). Však sa ale všeobecnosti ťažko určuje, že koľko percent, či v akom pomere sa na svete nachádza synestétikov. Štatistiky sa výrazne odlišujú, napr. Richard E. Cytowic udáva pomer 1: 25.000 a Baron- Cohen zase pomer 1: 2000. Však skupina vedcov z Hanovéru udávajú pomer 1: 300 a zase jeden švajčiarsky študent svojím testom na strednej škole tvrdí, že pomer synestétikov je o veľa menši, pretože na gymnáziu Friedberg, podľa školského domáceho testu, bol takmer každý štvrtý žiak synestétikom. Testovaných bolo 218 žiakov, „Color- testom“. (Po tom, ako som čítala tieto štatistky, som sa viac začala zaujímať o to, kto v mojom okolí by mohol byť synestétikom, a prekvapilo ma že som narazila hneď na niekoľko. Prvý človek, dievča bola veľmi prekvapená, keď som jej oznámila, že nie každý vidí hudbu farebne. )
 
Kombinácia a zmiešanie zmyslov u synestétikov je veľmi rôznorodá, najčastejšie je pritom takzvané „color-hearing“, čiže farebné videnie zvuku, ale existujú všelijaké kombinácie, ako na príklad farebné videnie písmen, chutenie slov, videnie bolesti alebo vône. Synestétik ale nemusí mať len jednu z týchto kombinácii, ale môže mať viacero naraz. (Osobne ma veľmi zaujalo interview s Carol Steen, ktorá ma niekoľko kombinaci ako aj color- hearing, videnie bolesti, vône a tak ďalej. interview je dostupne na http://www.sensequence.de/indexde.html pod galerie- audio)
Ak synestétik, ktorý ma color- hearing, počuje hudbu, nie je tento podnet vnímaný v mozgu len ako „počutie“ a informácie o ňom nie sú zaslané len na príslušné centrum v mozgu, ale tak isto sú informácie zaslané do centra príslušné videniu. Takto vznikajú
________________________________________________________________________
http://www.zdf.de/ZDFde/inhalt/17/0,1872,2031217,00.html 23,12,2006
http://www.sensequence.de/indexde.html22,12,2006
 
 
synestétikovy obrazy, tvary, vzory a farby, ktoré vidí. (iný ju nemusia len vidieť ale môžu ju tak isto chutiť, čuchať alebo hmatať)
Synestétik svoje spojenie zmyslov nie je schopný oddeliť alebo prerušiť, on vníma takto neustále. Keď počuje hudbu, ho jeho obraz hudby prijemne sprevádza ako doplnok. Ťažko sa preňho určí, čo vlastne to počúvanie presne je, pretože to je absolútne spojenie zmyslov. Keď sa koncentrujeme na hudbu, si každý vieme ku nej vytvoriť nijaký obraz, ktorý sa nám páči, na príklad nám ta hudba môže evokovať dážď alebo leto a keď chceme stým môžeme prestať, synestétik však nemôže prerušiť to čo vníma, môže svoju synestéziu ignorovať alebo jej nevenovať pozornosť. Mohla by som to porovnať k tikaniu
http://www.quarks.de/hoeren/03.htm22,12
hodiniek.
Po istej dobe náš mozog jednoducho tento podnet ignoruje, tak podobne to je u synestétika a jeho synestéziou. Však skutočne prežívať sa Synestézia dá jedine keď na sa ňu koncentruje. Intenzita vnímania synestézie závisí od samotného synestétika a ako s ňou zaobchádza.
Svoju synestéziu vníma blízko, pohybuje sa v okolí jeho hlavy asi do vzdialenosti lakťa. Pri color- hearing opisuje synestétik často istú zaujímavosti pri počúvaní hudby cez slúchadla, ktoré sa dávajú priamo do uši. V tomto prípade sa obraz hudby vyskytuje v jeho hlave, vidí ho vo vnútri svojej hlavy. Zvyčajne vníma obraz hudby aj keď ma otvorené oči, dokáže sa na to pozerať a počuť jej pozíciu, obraz ktorý vníma je obraz ktorý sa vytvára pred jeho vnútorným okom. Je to akoby predstava ktorú vidíme, však neprekáža nám, nie je to fyzický obraz, neprekrýva skutočnosť napriek tomu, že je pociťovaný ako reálny. Pre synestétika je ťažké v bežnej rečí vyjadriť to čo vidí a cíti.
Posnažím sa ešte nijako konkrétnejšie zblížiť to čo synestétik vníma sama na sebe a na pár obrazoch, ktoré vytvorili synestézici . Vidím písmena, čísla, dni, mena, dátum, čas a ešte aj iné veci farebne, vnímam hudbu farebne, ale nevnímam obraz hudby až tak intenzívne. Však ale ja nie len že niečo vidím, ale aj k tomu čo vidím, niečo pociťujem, na príklad: číslo 7, čísla vnímam asi najintenzívnejšie. Sedmička je tirkízová, neviem prečo ale mám to číslo rada, napriek tomu že je maskulíne a akoby namyslené, je na seba hrdé. Občas sa cítim akoby mali tie čísla svoj vlastný charakter, nepočujem ich hovoriť alebo niečo podobne ale cítim ich jednoznačne, je to ťažké opísať. Písmeno K je bledo oranžové. Je maskulíne, a akoby „gay“, pociťujem ho ako niekoho významného, možno by sa dalo opísať slovom „celebrita“. Podoba sa na sedmičku.
E je zelené a veselé, také decké. Toto písmenko je však celkom klúdne a podoba sa na 4, ktorá však je skôr euforická. 0 akoby bola priesvitná, prirovnala by som ju asi medzere, medzi slovami. Viem že tam je, cítim ju a tým ju aj vidím, ale nie je ju vidno v skutočnosti, aj keď viem že toto celé prebieha mojou hlavou, pociťujem to absolútne reálne. Keď som pri číslach sú nado mnou a oproti mne sú obrovské. Visia ako planéty vo vesmíre, nie sú ničím pripevnené ale majú pevnú pozíciu. Každé ma svoju farbu a okrem 0 – nuly každé číslo aj svieti. Zviknem stáť niekoľko krokov od dvojky a trochu šikmo otočená tvarov smerom k devine. Ale ak rozmýšľam len čisto o jednom jedinom čísle, je to akoby som levitovala priamo pred tým číslom a je to pocit akoby som sa pozerala obrovi priamo do tváre. Je to akoby iný svet do ktorého vojdem a cítim sa tam fantasticky. Naj račej mam čísla, pretože ich vidím jednoznačne, a pociťujem ich ako priateľov. Takto to vidím od kedy sa pamätám a nič sa na tom nemenilo, za cely život. To nie je tak len u mňa ale u každého synestétika. Keď raz vníma písmeno ako zelené, ho tak bude vnímať po cely život.
 
Synestézia je zriedkavá netypická forma halucinácii. O čo výraznejšie a vedomejšie Synestétik prežíva svoju synestéziu, o to viac ju zažíva. Látky ako Alkohol, Marihuana (THC) a lysergic acid diethylamide (LSD) môžu synestéziu podporiť, ale aj u osoby ktorá synestéziu nemá vyvolať krátkodobo. Nikotín a kofeín oproti tomu synestéziu brzdia.
 
Synestétici sú väčšinou kreatívny ľudia a zvyknú mať aj umelecké a kreatívne povolanie, alebo aspoň robiť nijaké takéto činnosti. Sú všestranne talentovaný, a zvyknú byť inteligentný. Viac žien než mužov ma synestéziu a aj skôr homosexuáli majú tendenciu byť synestétikom, ako uvádza Cambridge university vo svojej najnovšej study.
Synestétici sú výrazný aj svojou silnou vizuálnou vlastnosťou, môžu z toho profitovať, ako na príklad, dokážu si ľahko zapamätať text, či dátum narodenín, pretože si vďaka farbám ľahko vytvoria spojitosti.
Často si dokážu lebšie pamätať obraz ktorý vyvolal podnet, než samotný podnet, na príklad: ona mala tmavomodré meno, buď Michaela alebo Mira. Spojitosť medzi synestéziou a pamäťou je veľmi silná, ako opisuje Lurias podla svojho probandu.
 
Písmena, čísla a slova
Jedno z tak isto rozšírených synetézií je vnímanie farebných znakov. Abeceda synestétika ktorý vidí písmena farebne môže vidieť každé písmeno v inej farbe, na príklad A je modré, B je ružové, C je oranžové a podobne. Aj tu sa spôsob videnia medzi synestétikmi odlišuje. Ja na príklad vidím A tmavomodré a a bledomodré, čiže veľké písmeno ma iný odtieň než malé. Iný zase ich vnímajú ako pár a aj veľké i malé písmeno majú ten istý odtieň, iný zase majú farebné len samohlásky a podobne. Farbi sa po celý život nemenia a sú u každého iné.
 
 
Synestétik, ktorý vidí slova farebne, môže každému slovu priraďovať farbu podľa úplne iného dôvodu ako druhy, na príklad preňho môže byť dominantné prvé písmeno a preto vidí celé slovo v tej farbe, na príklad S je žlté a preto vidí slovo somár žlto. U iného to môžu byť samohlásky, napríklad I je biele tak preto slovo slimák vidí bielo, ale môže to byť aj úplne iné, nemusí celé slovo vidieť jednoznačne jednou farbou, je to individuálne.
 
http://www.quarks.de/hoeren/03.htm 22,12
Aj čísla sú vnímane individuálne, niektorý majú pre každé číslo farbu a v kombinácii dvoch čísel sa ich farba nemaní, na príklad ak je 4 zelená a 2 modrá tak 24 bude modrozelená, ale môže tak isto vnímať 24 ako celok a len jednou farbou.
Synestétik môže tak isto vnímať veľkosť toho ktorého čísla alebo formu. Každý môže mať iné pocity a farby. Čísla môžu byť rozlične usporiadané ako rebrík, línia, krivka a podobne.
 
 
 
 
 
 
 
Vnímanie času
 
Niektorý synestétici vnímajú aj čas vizuálne, ale niektorý ho zase chutia alebo čuchajú. Niektorý dokážu po svojom dní chodiť a ak majú termíny si ich položia na časť približne v čase termínu aby ho nezabudli, iný ho vidia jednoducho v jednej farbe a ako nijaký tvar. Čas, ako istú hodinu dňa môžu tak isto vnímať farbou alebo tvarom alebo ho chutia, to iste aj s rokom stáročiami a podobne. Vnímanie času sa mne osobne najťažšie vysvetľuje, pretože mi ho zatiaľ málo ľudí dokázalo opísať. Veľa ľudí sa pohybuje vo svojom obraze, iný ho vnímajú číselne a slovom, iným sa vytvára aj obraz mora, hôr, či krajiny. Ako aj iné synestézie sa po celý život nemenia a a sú individuálne.
 
 
 
Vnímanie páchu a chuti
 
Pri istej vône môže sinestétik vidieť farbu, ako na príklad kokos vonia hnedo, alebo táto mydlo vonia zeleno modro. Farba môže len jednoducho prekrviť obraz miestnosti, iným sa však vytvárajú abstraktné obrazy farieb.
Tak isto môžu vidieť chuť niektorý synestézici, napríklad mlieko môže chutiť ako trojuholník, alebo sivo. Ak James Wannerton po4uje slovo istota xutí lachko pomaslený toast, dom v ktorom žije preňho chuti ako zemiaková kaša a backpool a ak hovorí o meste v ktorom žije chutí ovocnú želatínu a jeho babička chutí ako kondenzované mlieko do kávy.
Bolesť, hmat a pocity
Už na začiatku som spomínala Carol Steen a jej interview. Hovorila o tom ako si sama stanovila diagnózu kazu na zube. Keď ju prvýkrát bolel zub tak tento pocit vnímala ako oranžové svetlo, ktoré svietilo vychádzalo z jej zubu. Lekár jej kaz opravil, však o nedlho iný zub svietil na oranžovo, a išla k zubnému lekárovi stým že jej zub svieti na oranžovo. Povedal jej že zo zubom nič nie je ale ona sa ho snažila presvečiť a vysvetlila mu jej videnie zubu, napriek tomu že nepociťovala žiadnu bolesť, ale zub svietil. Po otestovaní zistil lekár, že jej nerv odumieral a že zub bolo treba ošetriť a Cerol sa vyhla neskoršej procedúry, ktorá mohla nastáť.
Ako aj pri ostatných synestézíi je obraz individuálny a subjektívny a nemení sa.
 
Na tomto obraze vidno, ako jedna 43 ročná žena vidí hladkanie svojho manžela. Pri dotykoch ľudí, ktorých dotyk je jej príjemný, sa jej bežne nie len zafarbuje obraz, ale vidí aj všelijaké existujúce, ale aj vymyslene predmety, čí už ako tu keks s obrázkom ženy, ktorý letí na modro sfarbenou miestnosťou, alebo šálku nad jej hlavou či dáždik. Opisuje ich ako veľmi intenzívne a dokáže si ich vždy pamätať. Keď ju bolel bok a prstom stlačila to miesto videla malú šálku a s pod tanierom a šálka bola plnená malými zemiakmi.
 
Synetézií je ešte veľa, a kombinácie sú skutočne rôznorodé. Jednoznačné je to že sa počas celého života nemenia a že sú pre osobu ktorá ich prežíva jednoducho samozrejmosťou.
V rozhovore so synestétikom sa dá jednoznačne zistiť, že v tom momente keď prežíva svoju synestéziu, sa cíti prijemne, čo profesor Dr. Hinderk Erich, riaditeľ oddelenia pre klinickú psychiatriu a psychoterapie na vysokej škole medicíne v hannoveri, vysvetluje tento prijemný pocit tým že: „ ...U každého človeka musia všetky vnemy prejsť cez takzvaný limbicky-mostík, cez ktorý sú spojene a ohodnotené. U synestétikov však dochádza k moc veľkej aktivite tohto regiónu mozgu a tým dôjde ku zmiešaní zmyslových vnemov.“
Vedomá či nevedomá?
Švédsky neurológovia sa cez experiment snažili identifikovať tú časť mozgu, v ktorej informácie z rozličných zmyslových časti sú vymenené. Nouchine Hadjikhani a Peter Roland z Karolína inštitútu v Stockholme previedli tento experiment:
Vytvorili tri pokusné skupiny ľudí, kde jedna skupina mala čisto len cez hmatanie mala určiť objekt, druha skupina mala porovnať podobnosť dvoch objektov, pričom jeden mohli hmatať a dúhy len vidieť a tretia pokusná skupina mala určiť identitu alebo podobnosť objektov len videním.
Ukayalo sa že jedine u tej pokusnej skupiny, kde objekt mohli aj vidieť, aj hmatať, čiže pracovali aj s vnímaním a hmatom zároveň, sa aktivovala časť mozgu takzvaná insulna- claustrum.
 
Peter Roland poznačil že claustrum hrá jednoznačnú rolu pri prepojení zmyslov, podobné výsledky dosiahol aj Eraldo Paulesu z inštitútu San Raffaele z Milána, však ale upozornil nato že by nebolo múdre toto všetko pripisovať len jednému centru v mozgu.
 
Richard E. Cytowik opisuje, že v každom človeku je synestézia nevedomá, ale nie každému je dané aby si ju dokázal aktivovať. Takisto by sa ale mohlo uvažovať nadtým či synestézia nie je mutáciou či poruchou ľudského mozgu. Stále toho nevieme dostatočne.
 
http://www.psychotherapie.de/report/2000/08/00080202.htm 23,12
http://www.zdf.de/ZDFde/inhalt/17/0,1872,2031217,00.html 23,12
Hinderk Erich, http://www.zdf.de/ZDFde/inhalt/17/0,1872,2031217,00.html 23,12
Synestézia sa rozdeľuje na genuinu a metaforickú.
 
Metaforická synestéza
Existujú ľudia ktorý si synestéziu akoby natrénovali, či naučili. Tento druh synestézie nemá neurologický prejav a nie je tým pádom skutočne synesteziou, pretože neurologický prejav nie je možný umelo vytvoriť. Táto „naučená“ sinestézia ma málo spoločného s genuinou, skôr ide o istu formu pociťovania, však takýto synestézik jednoducho môže prestáť s pociťovaním synestézie. U týchto synestétikov ich pocit vychádza zo svojich pocitov a okolia, ktoré sa aj hocikedy môžu zmeniť podľa okolnosti. Na príklad spojenie farby s podnetom si odvodzujú od asociácie, ktorá im podnet vyvoláva.
Indukovaná synestézia
Tu ide o umelo vyvolanú synestéziu, ktorá trvá len krátkodobo. Ide o ľudí ktorý boli pod vplyvom alkoholu alebo drog a zažili krátkodobý synestétický zážitok. Najčastejšie po použití LSD malí konzumenti halucinácie veľmi blízke skutočnej synestézie. Po použití drog, ktoré sa zaradujú medzi psychadelické drogy, kam patri aj LSD, je pravdepodobnosť tochto zážitku veľká, u genuiného synestétika môžu zosilniť pociťovanie jeho obrazu.
 
 
http://www.psychotherapie.de/report/2000/08/00080202.htm 23,12
http://www.zdf.de/ZDFde/inhalt/17/0,1872,2031217,00.html 23,12
http://www.zdf.de/ZDFde/inhalt/17/0,1872,2031217,00.html 23,12
 
 
Genuina synestézia
Tu ide o „vrodenú“ synestéziu. Trvá po celý život a nemení sa.
 
Prečo to tak vidí?
Mňa vždy zaujímalo z akého dôvodu je A tmavomodré a nie zelené či žlté. Prečo k čomu priraďujem tu jednu farbu a nie inú. Touto otazkov sa zaoberá asi každý synestétik, ktorý si uvedomil , že ju má.
Nenašla som žiadne informácie o tom, ani len nijaké teórie okrem jednej jedinej:
Možno že si napríklad farbu k podnetu, ktorý synestétik vníma farebne, priraďuje podľa prvého dojmu alebo okolnosti, v ktorých sa nachádzal keď sa dojmom stretol.
Na príklad by sa dal spraviť experiment:
Dieťa ktoré ma jednoznačne synestéziu pre videnie písmen farebne by predtým, ako sa s týmto tvarom zoznámil po prvý krát, bol daný do takých podmienok aby automaticky asocioval jednu farbu s písmenkom. Na príklad by sa mu písmeno A predstavilo v iybe v ktorej by všetko vrátané predmetov i stien i prezentovaného podnetu A bolí modré. Dieťa by sa tu po prvý krát zoznámilo s týmto písmenom a podmienky by ho mali naučiť asociovať A s modrou farbou.
Toto by sa opakovalo dlhodobejšie a aj s inými písmenkami. O niekoľko rokov by sa malo potom zistiť či dieťa stále spája písmenko s naučenou farbou alebo sa vnímanie farby zmenilo.
 
 
Řádek 151 ⟶ 18:
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvs/synestezia.html}}
 
http://www.psychotherapie.de/report/2000/08/00080202.htm 23,12
http://www.zdf.de/ZDFde/inhalt/17/0,1872,2031217,00.html 23,12
Hinderk Erich, http://www.zdf.de/ZDFde/inhalt/17/0,1872,2031217,00.html 23,12
{{filit na úpravu}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Synestézia“