|
== História ==
Termín „autizmus“ ako prvý použil v roku [[1911]] švajčiarsky psychiater [[Eugen Bleuler]] pri popise symptómov [[schizofrénia|schizofrénie]].<ref name = Mala>{{Citácia knihy | priezvisko = Malá | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Schizofrenie v dětství a adolescenci | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 194 | url = | isbn = 80-247-0737-3 | kapitola = | strany = 11 | jazyk = }}</ref> Vyjadroval ním poruchu myslenia – myslenie pacientov bolo neproduktívne, pasívne a pacienti boli ponorení do svojho fantazíjneho sveta.<ref name = Mala/> O 14 rokov neskôr, v roku [[1925]] [[Sovietsky zväz|sovietska]] psychiatrička [[Grunja Sucharevová]] publikovala štúdiu s názvom ''Schizoidné psychopatie v detstve'', kde ako jeden zo symptómov kondície uviedla aj „autistické správanie, ťažkosť prispôsobiť sa rovesníkom a tendecia držať si od nich odstup“.<ref name = njp>{{Citácia periodika | priezvisko = Manouilenko | meno = Irina | priezvisko2 = Bejerot | meno2 = Susanne | titul = Sukhareva—Prior to Asperger and Kanner | periodikum = Nordic Journal of Psychiatry | odkaz na periodikum = Nordic Journal of Psychiatry | rok = 2015 | ročník = 69 | číslo = 6 | url = https://www.tandfonline.com/doi/full/10.3109/08039488.2015.1005022 | dátum prístupu = 2023-07-18 | doi = 10.3109/08039488.2015.1005022 | jazyk = en }}</ref> Sucharevová túto kondíciu odlíšila od schizofrénie a neskôr ju nazvala „autistická psychopatia“.<ref name = njp/>
V [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia]] k výskumu autizmu výrazne prispeli dvaja psychiatri – [[Rakúsko|Rakúšan]] [[Hans Asperger]] (pomenovaný je po ňom [[Aspergerov syndróm]]) a [[Spojené štáty americké|Američan]] [[Leo Kanner]]. Asperger (používajúc termín „autizmus/autistická psychopatia“) popísal niekoľko detí, ktoré stretol vo svojej psychiatrickej klinike.<ref>{{Harvbz|Silverman|2012|St=37}}</ref> Na deťoch si všimol ich izolovanosť a nezvyčajné používanie [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], no podľa jeho slov deti nepreukazovali žiadne známky kognitívnej postihnutosti, ich myšlienkové pochody boli veľmi „kreatívne a originálne“ a i keď ich používanie jazyka nebolo vždy zvčajné, deti disponovali slovnou zásobou na vysokej úrovni a rozprávali pedantne.<ref>{{Harvbz|Silverman|2012|St=37}}</ref> Podľa Aspergerovych špekulácií bolo pravdepodobné, že táto kondícia bola dedičná.<ref>{{Harvbz|Silverman|2012|St=37}}</ref> Kannerove výsledky skúmania boli v mnoho veciach podobné, no deti skúmané Kannerom mali podstatnejšie väčší problém s komunikáciou.<ref>{{Harvbz|Silverman|2012|St=37}}</ref> Na rozdiel od Aspergera nepovažoval túto kondíciu za dedičnú, ale prostredie, v ktorom deti vyrastali, bolo to, čo k vzniku ich poruchy prispelo. Podľa jeho slov bola väčšina rodičov detí, ktoré skúmal, „chladná“ a práve tento chlad a nestarosť o emocionálne potreby dieťaťa viedlo k tomu, že sa dieťa uzavrelo do seba.<ref>{{Harvbz|Silverman|2012|St=38}}</ref> Kanner skúmanú kondíciu nazval „infantilný autizmus“.
V roku [[1952]] vyšlo v Spojených štátoch prvé vydanie [[Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch|Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch]], kde bol termín „autizmus“ použitý pri diagnóze s názvom „schizofrenická reakcia, detský typ“.<ref>{{Citácia knihy | titul = Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders | url = https://archive.org/details/dsm-1/page/n39/mode/2up?q=autism | miesto = Washington D.C. | rok = 1952 | vydavateľ = American Psychiatric Association | jazyk = en}}</ref> Rovnako aj v druhom vydaní DSM (1968) autizmus samostatnú diagnózu nemal a mal iba rolu symptómu pri psychotických poruchách.<ref>{{Harvbz|Silverman|2012|St=40}}</ref> [[Medzinárodná klasifikácia chorôb]] diagnózu autizmu tiež neevidovala až do roku 1978, keď vyšla jej 9. revízia, ktorá už obsahovala diagnózu infantilného autizmu, hoci stále pod [[psychóza|psychotickými]] poruchami.<ref name = Rober>{{Citácia knihy | priezvisko = Reber | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = The Autism Spectrum (Scientific Foundations and Treatment) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2012 | počet strán = 351 | url = | isbn = 978-1-139-78848-9 | kapitola = | strany = 6 | jazyk = en }}</ref> DSM-III, ktorá vyšla v roku 1980, tiež už obsahovala diagnózu infantilného autizmu (zaradenú už medzi prenikavé poruchy vývinu) definovanú najmä podľa kritérií vytvorených psychiatrom [[Michael Rutter|Michaelom Rutterom]].<ref name = Rober/> Revízia DSM-III z roku 1987 priniesla premenovanie infantilného autizmu na „autistickú poruchu“, keďže ľudia postihnutí autizmom poruchou trpia celý život, nie iba počas detstva.<ref>{{Harvbz|Silverman|2012|St=51}}</ref> DSM-IV z roku 1994 ponechala diagnózu autistickej poruchy a pod prenikavé poruchy vývinu zaradila už aj [[Aspergerov syndróm]].<ref>{{Harvbz|Silverman|2012|St=52}}</ref> MKCH-10 vydaná v tom istom roku, ponechala diagnózu detského autizmu a pridala diagnózu Aspergerovho syndrómu a atypického autizmu.<ref name = mkch10/>
DSM-5 vydaná v roku 2013 a MKCH-11 vydaná v roku 2022{{#tag:ref|Na Slovensku je stále platná MKCH-10.|group=p}} zlúčili autistickú poruchu, detský autizmus, atypický autizmus a Aspergerov syndróm do jednej kategórie s názvom „porucha autistického spektra“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DSM-5 Diagnostic Criteria | url = https://iacc.hhs.gov/about-iacc/subcommittees/resources/dsm5-diagnostic-criteria.shtml | vydavateľ = The Interagency Autism Coordinating Committee (IACC). U.S. Department of Health & Human Services. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-18 | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref name = mkch11>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ICD-11 for Mortality and Morbidity Statistics | url = https://icd.who.int/browse11/l-m/en#/http%3a%2f%2fid.who.int%2ficd%2fentity%2f437815624 | vydavateľ = World Health Organization | dátum vydania = 2022-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Kategória MKCH-11 obsahuje 5 diagnóz, ktoré majú všetky v názve „porucha autistického spektra“ plus bližšiu špecifikáciu podľa závažnosti, a potom ďaľšie dve s názvom „iná porucha autistického spektra“ a „nešpecifikovaná porucha autistického spektra“.<ref name = mkch11/>
|
