Verzia z 12:28, 28. január 2007 upraviť AbdullBot (diskusia \| príspevky) Boti 3 744 editací d Oprava: "p.n.l."->"pred Kr.", "pnl"->"pred Kr.", "p.K."->"pred Kr." ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:29, 28. január 2007 upraviť vrátiť Abdull~skwiki (diskusia \| príspevky) 1 197 editací d revert (bot to posral) Ďalšia úprava →
Riadok 3: {{bezzdroja}} Sledovanie záplav, budovanie zavlažovacích kanálov zapríčinilo vznik poľnohospodárskych spoločenstiev, najprv rodové občiny (na ~~pred Kr.vnom~~pokrvnom základe) neskôr územné občiny (podľa sídlisk), žili tam roľníci a remeselníci preto boli sebestačné, boli zodpovedné štátu za odvod naturálnych daní, za uvolnenie potrebného počtu pracovníkov na štátne stavby. Pre lepšiu organizovanosť sa spájali do väčších celkov – [[nomy]], ktoré vytvorili [[Dolný Egypt]] (v ústí Nílu) a [[Horný Egypt]] ( na strednom toku Nílu). <br /> Štátne zriadenie:<br /> '''otrokmi''' sa stávali vojnový zajatci. Spočiatku ich bolo málo, slúžili v kráľovskom dome, v dome vysokých štátnych úradníkov a vojenských hodnostárov; v období výbojných vojen sa ich počet zväčšil. Ich najväčším vlastníkom bol štát a využíval ich na ťažké práce v kameňolome a baniach. '''faraón''' (kráľ) bol najvyšší predstaviteľ štátu bol ~~pred Kr.adaný~~pokladaný za vteleného Boha. Mal neobmedzenú politickú, náboženskú a súdnu moc. celý Egypt bol rozdelený na kraje, na čele stál '''správca kraja''', ktorý odhadoval výšku úrody, z čoho vypočítal výšku naturálnych daní. Zodpovedal za práce pri odvodňovacích a zavodňovacích zariadeniach, zabezpečoval pracovníkov pre štátne stavby, <u>mal súdnu právomoc</u> Pomáhali mu '''pisári, účtovníci, vyberači daní, správcovia štátnych ~~sýpred Kr.~~sýpok'''. Správca aj pomocníci mali podiel z naturálnych daní. '''kňazi''' presvedčovali ľudí o božskom pôvode panovníka, <u>zároveň boli chrámy aj strediskom vzdelanosti</u>. Dane dostávali od členov občiny a mali prímy z vlastného poľnohospodárstva a remeselných dielní. '''vojenský hodnostári''' boli súčasťou vládnucej triedy. Vojská mali potláčať vzbury ľudí a brániť štát pred vonkajším nepriateľom.<br /> V 300 ~~pred Kr.~~pnl egyptský historik [[Manehtó]] rozdelil vládcov do <u>31 dynastií</u> a obdobia: == Preddynastická doba (asi 4500 - 3150 ~~pred Kr.~~pnl) == ''Pozri aj: [[Zoznam vládcov starovekého Egypta#Preddynastické obdobie, čiže pred zjednotením Horného a Dolného Egypta\|Preddynastická doba]]'' === 0.dynastia === == Archaická doba (asi 3150 - 2700 ~~pred Kr.~~pnl) == ''Pozri aj: [[Zoznam vládcov starovekého Egypta#Ranodynastické obdobie (Archaické obdobie)\|Archaická doba]]''<br /> Okolo 3100 ~~pred Kr.~~pnl ich zjednotil [[Meni]], zo stretu 2 štátov zvíťazil Horný ~~Egypred~~Egypt, ~~Kr.~~hlavným mestom sa stal Mennofer (gr. [[Memfis]])a vznikol '''jednotný centralizovaný štát ''', ktorý mohol zabezpečiť lepšiu organizáciu práce na odvodňovacích a zavlažovacích zariadeniach, čím zvýšil množstvo poľnohospodárskych produktov. Umožnilo to, aby sa niektorí venovali remeslám ako '''hrnčiarstvu''', ktoré využívalo <u>hrnčiarsky kruh a pec</u> a tkáčstvu''', rozširovaním kovových nástrojov, zbraní a ozdôb vznikalo '''kovolejárstvo a kovorytectvo, vyrábali nábytok a lode''' faraóni sídlili v meste [[This]] == 1.dynastia == (asi 3100 - 2890 ~~pred Kr~~p.n.l.) == 2.dynastia == (asi 2890 - 2686 ~~pred Kr~~p.n.l.) ==Stará ríša(2635 - 2135 ~~pred Kr.~~pnl) === ''Pozri aj: [[Zoznam vládcov starovekého Egypta#Stará ríša\|Stará ríša]]''<br /> Prvý vrchol egyptských dejín, faraóni sa presídlili do Mennoferu, vojenské výpravy do Núbie, kde zísjkali zlato, striebro, na Sinajský polostrov, kde zísjkali meď, vojnových zajatcov (z nich sa stali otroci). Riadok 39: == 3.dynastia == (asi 2686 - 2613 ~~pred Kr~~p.n.l.) Najstaršiu pyramídu mal [[Džóser (Necerichet)]] z 3. dynastie – [[stupňovitá pyramída]] (tvar 6 postupne sa zmenšujúcich stupňov postavených na seba == 4.dynastia == (asi 2613 - 2494 ~~pred Kr~~p.n.l.) * Najväčšie [[Zoznam egyptských pyramíd\|pyramídy]] mali panovníci 4. dynastie Chufu (gr. [[Cheops]]), Rachev (gr. [[Chefren]]), Menkaure (gr. [[Mykerinos]]) v Gíze pri Káhire. == 5.dynastia == (asi 2494 - ~~2345pred Kr~~2345p.n.l.) == 6.dynastia == (asi 2345 - 2181 ~~pred Kr~~p.n.l.) Riadok 64: ===10.dynastia=== === 11. dynastia === * Nákladná výstavba pyramíd vyčerpala krajinu a koncom 3. tis ~~prepred Kr.i~~prepukli vzbury. Centrálna vláda panovníka bola oslabená, nomy sa osamostatnili a ich vládcovia vládli nezávisle od ústrednej moci. Narušené bolo tým aj závlahové hospodárstvo. Prenikajú sem kočovné kmene, ktoré lúpia. * Asi po 150 rokoch je rozklad zastavený, v meste Véset (gr. [[Théby]]) sa k moci dostala 11. dynastia, ktorá zjednotila ~~Egypred~~Egypt, ~~Kr.~~obnovili poriadok a výstavbu zavlažovacích kanálov == Stredná ríša (2061 - 1785 ~~pred Kr.~~pnl) == ''Pozri aj: [[Zoznam vládcov starovekého Egypta#Stará ríša\|Stará ríša]]''<br /> === 12. dynastia === * [[Senvosret III. ]] obnovil výbojné vojny do Núbie, a na východ. Nadviazali obchodné styky so sýrsko-palestínskymi mestami. [[Senvosret I.]] zlomil moc rodových náčelníkov a na ich miesta dosadzoval svojich verných služobníkov (na základe ich schopností). Od ½ 17. stor ~~pred Kr.~~pnl prenikajú na toto územie kočovné kmene [[Hyksósovia]]. Majú nové zbrane (šable, silné luky, jazda). Oslabili moc faraóna až sa ríša rozpadla na niekoľko častí. Ovládali deltu Nílu. Po 100 rokoch ich tébsky panovníci vyhnali a zjednotili Egypt. == 2. prechodná doba == ''Pozri aj: [[Zoznam vládcov starovekého Egypta#Druhé prechodné obdobie\|2. prechodná doba]]''<br /> Riadok 86: Kráľ Sekenjenre sa právom stal národným hrdinom Egypta, symbolom a vzorom pre ďalšie generácie egyptských (nielen) faraónov, snáď okrem niektorých hlúpych a zdegenerovaných dynastií. == Nová ríša (1552 - 1070 ~~pred Kr.~~pnl) == ''Pozri aj: [[Zoznam vládcov starovekého Egypta#Nová ríša\|Nová ríša]]''<br /> === 18.dynastia === Vrchol staroegyptských dejín za vlády [[Thutmosa III]] (1490 - 1436 ~~pred Kr.~~pnl) dobyl Palestínu, hlavným mestom bol Véset (gr. [[Théby]]). Bol tu najväčší chrám [[boha Amona]] (boh vzduchu a plodnosti). Jeho kult sa stal štátnym náboženstvom. Kňazi mali obrovskú moc v krajine. Kontrolovali rozsiahle územia, vyberali dane, riadili vnútornú a zahraničnú politiku. Ich moc chcel zlomiť [[Amenhotep IV]] (1365 - 1347 ~~pred Kr.~~pnl). Jeho manželkou bola [[Nefertiiti]]. Založil mesto [[Achetaton]]. Presťahoval sem celý panovnícky dvor, zmenil si meno na [[Achnaton]]. Začal presadzovať kult [[boha Atona]] (Slnečného kotúča). Po jeho smrti sa všetko vrátilo späť. [[Tutanchaton]] nastúpil na trón ako 9 ročný. Musel sa presídliť do Vesetu a zmeniť si meno na [[Tutanchamon]] (vládol 1346 - 1336 ~~pred Kr.~~pnl). o 10 rokoch vlády zomrel.<br /> === 19.dynastia === === 20.dynastia === Posledný významný panovníci boli Ramesseovci 19. a 20. dynastie: [[Ramesse II.]] (vládol 1290 - 1224 ~~pred Kr.~~pnl) viedol výbojné vojny v sýrsko-palestínskej oblasti, tu narazil na Chetitov a r. 1285 [[bitka pri Kadeši]] na rieke Orontes skončila nerozhodne a '''uzavretím mierovej zmluvy'''. Rieka Orontes sa stala ich spoločnou hranicou. == 3. prechodná doba == Riadok 101: === 24.dynastia === == Neskorá ríša (715 - 332 ~~pred Kr.~~pnl) == ''Pozri aj: [[Zoznam vládcov starovekého Egypta#Neskoré obdobie\|Neskorá ríša]]''<br /> === 25.dynastia === Riadok 110: === 30.dynastia === === 31.dynastia === Okolo 1200 ~~pred Kr.~~pnl zaútočili z mora na Egypt „morské kmene“, proti ktorým museli dlhé roky bojovať, čím sa oslabila moc ríše a krajina sa rozpadla na niekoľko častí. <br /> Od r. 671 ~~pred Kr.~~pnl začali na Egypt útočiť z východu Asýrčania, r. 525 Egypt dobyli Peržania, keď Alexander Macedónsky porazil kráľa [[Dareia III]] r. 332 ~~pred Kr.~~pnl ho Egypťania privítali ako osloboditeľa a povýšili ho na panovníka, po jeho smrti vládol jeho velitel Ptolemaios, ktorého potomkovia tu vládli až do r. 30 ~~pred Kr.~~pnl, keď ho Gaius Octavianus pričlenil k Rímskej ríší. <br />Po roku [[605 pred Kr.]] sa musel Egypt po porážke v [[Bitka pri Karchemiši\|Bitke pri Karchemiši]] definitívne stiahnuť zo [[Stredný východ\|Stredného východu]]. == Kultúra, veda a umenie == Od 4. tisícročia vznikalo v starovekom Egypte obrázkové písmo [[hieroglyf]]y. * Každodenné potreby si vynútili vznik rôznych vied: aby mohli predvídať začiatok záplav, sústavne pozorovali hviezdnu oblohu tým položili základy astronómie, zostavili kalendár, ktorý mal 365 dní (12 mesiacov po 30 dní + 5 dní určených na oslavy). Vymeriavanie pozemkov po záplavách prispelo ku vzniku geometrie a trigonometrie (výpočet obsahu zeminy pri výkope kanála), využívali desiatkovú sústavu. Mumifikovali mŕtvych lebo sa domnieval, že duša mŕtveho môže žiť len ~~pred Kr.aľ~~pokiaľ sa zachová telo, pri čom museli vybrať vnútorné orgány mŕtveho a tak o nich získali prehľad čím vzniklo lekárstvo. Existovali rôzny špecialisti ako očný, zubný a chirurgia. Viedli presné záznamy o panovníkoch (meno, obdobie vlády a najdôležitejšie udalosti v chronologickom postupe), zachovali sa lekárske, matematické a jazykové diela, hlavné diela krásnej literatúry ako knihy múdrych rád do života, rozprávky, bájky, povesti a básne s náboženskými námetmi. Stavby, sochy, reliéfy a kresby svedčia o vysokej úrovni výtvarného umenia. [[Zoznam egyptských pyramíd\|Pyramídy]] - hroby panovníkov, sochy -monumentálne postavy panovníkov v porovnaní so soškami pisárov a slúžok odhaľujú triednu ideológiu, <u>nepoznali ~~perspred Kr.ívu~~perspektívu</u> *Mŕtvych často mumifikovali, pozri [[mumifikácia]].

Staroveký Egypt: Rozdiel medzi revíziami