Verzia z 01:53, 29. január 2007 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 02:21, 29. január 2007 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací →‎Príchod do údolia Mexika Ďalšia úprava →
Riadok 10: Sevení Aztékovia založili v roku 1345 Tlatelolco na miniostrove severne od Tenochtitlánu. Neskorším dobytím Tlatelolca boli obe mestá zlúčené. V Tenochtitlane vládli spočiatku títo vládcovia: V roku 1428 Tenochtitlán, Taxcoco a Tlacopán vytvorili po porážke mestského štátu [[Azcapotzalco]] "Trojspolok". Od tohto roka tradične hovoríme o "Aztéckej ríši". Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: zlato, drahokamy, odevy, perá, kukurica. ▼ * ?: [[Ténoch]] (legendárný zakladateľ) * tlacatecuhtl (volený náčelník/hodnostár pre zahraničnú politiku a vojsko mesta): * 1376-1396: [[Acamapichtili]] * 1396-1418: [[Huitzilíhuitl]] * 1418-1428: [[Chimalpopoca]] * 1428-1440: [[Itzcóatl]] ==Aztécka ríša == ▲V roku 1428 Tenochtitlán, ~~Taxcoco~~Texcoco a Tlacopán vytvorili po porážke mestského štátu [[Azcapotzalco]] "Trojspolok". Od tohto roka tradične hovoríme o "Aztéckej ríši". Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: zlato, drahokamy, odevy, perá, kukurica. Najdôležitejším členom Trojspolku bolo Tenochtitlán: vládca Tenochtitlánu riadil zahraničnú politiku a spoločné vojsko, vládca Tlacopánu roadil umenie a remeslá a vládca z Texcoka riadil zákonodarstvo. Itzcóatl staval chrámy a budovy, hrádzu spájajúcu Tenochtitlán s pevninou a budoval náboženskú hierarchiu Následujúci vládca Tenochtitlánu bol (1440-1469) [[Moctezuma I.]], ktorý rozšíril ríšu na východ do Puebly a Veracruzu, na juh do Guerrera a Moralesa, v meste postavil vodovod z Chapultepeku a protizáplavovú hrádzu. Roku 1519 vyplával Hernando Cortés s 11 loďami z Kuby a vylodil sa na pobreží dnešného Mexika, aby objavil "zlatú ríšu" Aztékov. Využil aztécke proroctvo, podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z východu na svoj trón boh [[Quetzalcoátl]]. [[Montezuma II.]] (1502-1520) bol Cortésom uväznený. Potom ho Cortés zabil a s lepšími zbraňami už poľahky porazil slabých Aztékov. Cortésovi pomohlo aj to, že priniesli so sebou európske choroby, ktorým títo Indiáni rýchlo podľahli. 13. augusta 1521 už mesto Tenochtitlán (dnešné mesto Mexiko) patrilo Španielom a z Aztéckej ríše sa stalo [[Nové Španielsko]] na čele s Hernandom Cortésom. Za vlády jeho syna menom [[Axayacatl]](1469-1481) sa ríša rozšírila k Tehuantepeckej šiji a bolo pripojené aj [[Tlaltelolco]]. Za jeho vlády začali časté konflikty so susednými Taraskami, ktoré pokračovali až do zániku Aztéckej ríše, ktorá Taraskov nikdy neporazila. Nasledujúcimi vládcami boli [[Tízoc]] (1481-1486) a [[Auítzotl]] (Ahuitzotl, Axhuitzotl; 1486-1503). Posledný je známy tým, že pri otvorení istého chrámu obetoval 20 000 zajatcov. Za vládcu menom [[Moctezuma II.]] (1503-1520) sa rozmohli krvavé obety. V roku 1516 sa skončilo spojenectvo s Texcokom. Neúspešne bojoval s Tlaxcalanmi. Roku 1519 vyplával [[Hernando Cortés]] s 11 loďami z Kuby a vylodil sa na pobreží dnešného Mexika, aby objavil "zlatú ríšu" Aztékov. Využil aztécke proroctvo, podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z východu na svoj trón boh [[Quetzalcoátl]]. [[Moctezuma II.]] bol Cortésom uväznený. Zabili ho Tenochkovia za vzbury proti Cortésovi. Potom vládol 4 mesiace Moctezumov brat [[Cuitláuac]] (1520-1521), po ňom synovec [[Cuáutemoc]]. Ani jemu sa už nepodarilo mestá znova zjednotiť, bývalý spojenec Texcoco sa dokonca pridal k Španielom. Cortés ho dal zajať, potom ho mučili a nakoniec v roku 1524 zavraždili. Medzitým, 13. augusta 1521, už mesto Tenochtitlán (dnešné mesto Mexiko) patrilo Španielom a z Aztéckej ríše sa stalo [[Nové Španielsko]] na čele s Hernandom Cortésom. ==Spoločnosť ==

Aztécka ríša: Rozdiel medzi revíziami