Johann Karl Ehrenfried Kegel: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Adrian (diskusia | príspevky)
d typografia
Riadok 1:
'''Johann Karl Ehrenfried Kegel''' (* [[3. október]] [[1784]], Friesdorf, [[Nemecko]] – † [[25. jún]] [[1863]], [[Odesa]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[Agronómia|agronóm]] v ruských službách. V rokoch 1841 – 1847 cestoval dona [[Kamčatka|KamčatkyKamčatku]].
Študoval na Hohen Domschule v Halberstaste a potom na Handelshochschule v Kodani.Bol inšpirovaný strýkom svojej manželky, Melchiorom Adamom von Merz, ktorý pôsobil ako lekár a stal sa aj ruským poslancom, aby sa vzbral na cestu do Ruska v zime 1826/27.
V roku 1841 ho ruské ministerstvo poverilo bádať na Kamčatke a hľadať možnosti poľnohospodárenia a baníctva. Potom, čo prešiel Sibírou, sa plavil do Ochotsk-u a nakoniec sa dostal ako stroskotanec na Kamčatku.
Usadil sa v Petropawlovsku, odkiaľ uskutočnil niekoľko výprav do rôznych častí Kamčatky. Vo svojich záznamoch sa zmieňoval o flóre, faune, geológii pôdy a taktiež o životných podmienkach domorodých obyvateľov Kamčatky.Navrhol odporúčania pre zlepšenie životných obyvateľov a zabráneniu ich vykorisťovaniu byrokraciou.Skorumpovaní úradníci sa o rozvoj krajiny nezaujímali, len o svoj vlastný prospech a bohatstvo, ktoré získavali obchodom s kožušinou. Kegelovi stáli mnohokrát v ceste jeho úsilí a bránili mu vo svojich výskumoch. V skutočnosti sa ho obávali, pretože mal akúsi autonómiu a nezávislosť. V roku 1847 mu zdravie už tak dobre neslúžilo, len o vlások unikol smrti, až sa napokon vrátil do Sankt Peterburgu.
Jeho záznamy sa považujú za najpersnejšie z tohto obdobia, avšak nemohli byť publikované až do jeho smrti, pretože by to mohlo ohroziť jeho slobodu ale aj život.Mnohí sa čudujú ako sa mu vôbec odtiaľ podarilo vrátiť živému. Johann Karl Ehrenfried Kegel zomrel v roku 1863 v Odesse.
 
Študoval na Hohen Domschule v Halberstaste a potom na Handelshochschule v Kodani.Bol inšpirovaný strýkom svojej manželky, Melchiorom Adamom von Merz, ktorý pôsobil ako lekár a stal sa aj ruským poslancom, aby sa vzbral na cestu do Ruska v zime 1826/27.
 
V roku [[1841]] ho ruské ministerstvo poverilo bádať na Kamčatke a hľadať možnosti poľnohospodárenia a baníctva. Potom, čo prešiel [[Sibír]]ou, sa plavil do Ochotska a nakoniec sa dostal ako stroskotanec na Kamčatku. Usadil sa v Petropawlovsku[[Petropavlovsk]]u, odkiaľ uskutočnil niekoľko výprav do rôznych častí Kamčatky. Vo svojich záznamoch sa zmieňoval o flóre, faune, geológii pôdy a taktiež o životných podmienkach domorodých obyvateľov Kamčatky.Navrhol odporúčania pre zlepšenie životných obyvateľov a zabráneniu ich vykorisťovaniu byrokraciou.Skorumpovaní úradníci sa o rozvoj krajiny nezaujímali, len o svoj vlastný prospech a bohatstvo, ktoré získavali obchodom s kožušinou. Kegelovi stáli mnohokrát v ceste jeho úsilí a bránili mu vo svojich výskumoch. V skutočnosti sa ho obávali, pretože mal akúsi autonómiu a nezávislosť. V roku 1847 mu zdravie už tak dobre neslúžilo, len o vlások unikol smrti, až sa napokon vrátil do Sankt Peterburgu.
 
Jeho záznamy sa považujú za najpersnejšienajpresnejšie z tohto obdobia, avšak nemohli byť publikované až do jeho smrti, pretože by to mohlo ohroziť jeho slobodu ale aj život.Mnohí sa čudujú ako sa mu vôbec odtiaľ podarilo vrátiť živému. Johann Karl Ehrenfried Kegel zomrel v roku 1863 v Odesse.
 
[[Kategória:Narodenia v 1784|Kegel, Johann Karl Ehrenfried]]