Revúca (prítok Váhu): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
doplnenie |
||
Riadok 1:
{{Rieka|
Farba="#228B22"|
Názov=Revúca|
Dĺžka toku=33|
Dĺžka toku na Slovensku=33|
Plocha povodia=266|
Plocha povodia na Slovensku=266|
Vznik=vo Veľkej Fatre|
Ústie=do Váhu v Ružomberku|
Priemerný prietok=5,02|
Minimálny prietok=1,00|
Maximálny prietok=90,7|
}}
'''Revúca''' je rieka na severnom [[Slovensko|Slovensku]], tečie územím okresu [[Okres Ružomberok|Ružomberok]]. Je významnou ľavostrannou zdrojnicou [[Váh]]u na jeho hornom toku, meria 33 km a je tokom III. rádu.
Pramení na [[liptov]]skej strane [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] pod vrchom [[Ostredok]]. Jej bystriny pretekajú obcou [[Liptovské Revúce]] a v katastri obce [[Liptovská Osada]] priberá vedľajšie prítoky z Nízkych Tatier. Sú to prítoky [[Lúžňanka]] a [[Korytnica (potok)|Korytnica]]. Od tohto bodu tok Revúcej mohutnie priberaním ďalších menších prítokov z pohorí [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] napravo a Veľkej Fatry naľavo, medzi ktorými vytvára ich prirodzenú hranicu. Revúca vymodelovala Revúcku dolinu, ktorá dosahuje dĺžku približne 20 km. Po prekonaní veľkého počtu zákrut na jej strednom toku, rieka pokračuje cez rekreačnú oblasť Podsuchá smerom na [[Ružomberok]]. Na tomto úseku sa nachádzajú vodné diela v podobe stavidiel, ktoré slúžia na vodohospodárske, ale aj ekonomické účely. Jedná sa najmä o odchov pstruhov dúhových v lokalite [[Bohúnka]]. Približne o dva kilometre ďalej Revúca vteká do Ružomberka, konkrétne mestskej časti [[Biely Potok]], kde badať súvisleslejšiu úpravu koryta rieky. Po prekonaní Bieleho Potoka prekonáva sústavu početných stavidiel a kaskád priamo na území mesta Ružomberok, kde ústi do rieky Váh ako jeho ľavostranný prítok.▼
== Opis toku ==
== História hospodárskeho využitia ==▼
▲Pramení na [[
== Povodie Revúcej podľa prítokov (v smere toku) ==
Revúca (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)
*[[Zelený potok (prítok Revúcej)|Zelený potok]] (Lopušná) Ľ
*[[Šturec (potok)|Šturec]] P
*[[Turecký potok]] Ľ
*[[Hričovský potok]] P
*[[Teplý potok (prítok Revúcej)|Teplý potok]] Ľ
*[[Skalný potok (prítok Revúcej)|Skalný potok]] Ľ
**[[Čierny potok (prítok Skalného potoka)|Čierny potok]] Ľ
*[[Korytnica (potok)|Korytnica]] P
**[[Barborinský potok]] P
**[[Medokýš (prítok Korytnice)|Medokýš]] P
**[[Patočiny]] P
***[[Skorušovský potok]] Ľ
*[[Lúžňanka]] P
**[[Hlboký potok (prítok Lúžňanky)|Hlboký potok]] P
**[[Brezový potok (prítok Lúžňanky)|Brezový potok]] Ľ
**[[Ráztočná (prítok Lúžňanky)|Ráztočná]] P
***[[Machnatá]] Ľ
***[[Červený potok (prítok Ráztočnej)|Červený potok]] P
**[[Banské (prítok Lúžňanky)|Banské]] Ľ
*[[Strelovec]] P
*[[Vyšný Matejkov]] Ľ
*[[Matejkovský potok]] Ľ
*[[Trlenský potok]] Ľ
▲== História hospodárskeho využitia ==
V minulosti sa tok Revúcej využíval na splavovanie dreva, o čom svedčí aj vodné dielo v podobe zadržiavacej priehrady v katastri obce Korytnica vedľa cesty Ružomberok - Banská Bystrica. Nahromadená voda v priehrade sa nárazovito vypúšťala, čím sa vytvoril dostatočne silný prúd vody na splavenie dreva z Revúckej doliny až do Ružomberka, odkiaľ sa splavovalo po [[Váh]]u ďalej, alebo sa spracovávalo v miestnych papierňach. Neskôr túto funkciu vykonávala úzkorozchodná železnica Ružomberok - [[Korytnica]], ktorá bola sprevádzkovaná v roku 1908.
== Fauna ==
Revúca ja bohatá na ryby a drobné kôrovce. Z rýb sa najčastejšie vyskytujú pstruhovité ryby ako [[pstruh potočný]] a [[pstruh dúhový]], ktorého chovná stanica sa nachádza v lokalite Bohúnka. Okrem pstruhovitých rýb je tu bohatý výskyt hlaváča obyčajného a drobných rybiek - ihličiek. V jej ústí sa nachádza významné neresisko [[hlavátka obyčajná|hlavátky obyčajnej]].
| |||