Malá dohoda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
rozsirene |
||
Riadok 1:
'''Malá dohoda''' (po fr. '''Petite Entente''', nem. '''Kleine Entente''', angl. ''' Little Entente''') bolo vojensko-politické spojenectvo v rokoch [[1921]]-[[1939]] zložené z [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a [[Rumunsko|Rumunska]], výrazne podporované [[Francúzsko|Francúzskom]].
Základom Malej Dohody boli dvojstranné vojenské zmluvy uzavreté medzi týmito štátmi v rokoch 1920-1921:▼
*1920 - Česko-Slovensko - Juhoslávia▼
*1921 - Česko-Slovensko - Rumunsko▼
*1921 - Juhoslávia - Rumunsko▼
== Charakteristika==
tie boli v roku 1922 doplnené tromi multilaterárnymi zmluvami o politickej a hospodárskej spolupráci a 1930 dohodou o pravidelných stretnutiach ministrov zahraničia jej členských štátov. ▼
Dohoda tvorila súčasť francúzskeho spojeneckého systému. Bola to typická francúzska diplomatická konštrukcia dvojstranných vzájomných spojenectiev.
Rozhodujúcu úlohu mala ČSR, ktorej kapitál sa významne podielal na vyzbrojovaní rumunskej a juhoslovanskej armády. Československý minister zahraničia [[Edvard Beneš]] bol spolu s rumunským ministrom zahraničia [[N.Titulsky]]m hlavným tvorcom a predstaviteľom Malej dohody.
Hospodárska spolupráca ČSR, Juhoslávie a Rumunska neprekročila štádium dobrých úmyslov. Okrem niekoľkých úprav v oblasti dovozu nevznikli žiadne konkrétnejšie hospodárske dohody, pretože sa poľnohospodárska Juhoslávia a Rumunsko obávali presadenia priemyselného Česko-Slovenska na ich úkor.
== Cieľ ==
Cieľom Malej Dohody bolo udržať poriadok v strednej a juhovýchodnej Európe, daný výsledok [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]] (1919-1920), zabrániť obnove [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]],
V skutočnosti bola Malá dohoda namierená aj proti prípadným snahám [[Nemecko|Nemecka]], ale súčasne aj proti vplyvu Sovietskeho zvázu a komunistickému hnutiu v strednej a juhovýchodnej Furópe ([[Cordon sanitaire]]). Malá dohoda sa mala stať jedným z najdôležitejších článkov zabezpečujúcich francúzsku hegemóniu v strednej Európe po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (československo-francúzska zmluva).
=== Právny základ ===
▲Základom Malej Dohody boli dvojstranné vojenské zmluvy uzavreté medzi týmito štátmi v rokoch 1920-1921:
▲*14. august 1920 - Česko-Slovensko - Juhoslávia
▲*23. apríl 1921 - Česko-Slovensko - Rumunsko
▲*7. jún 1921 - Juhoslávia - Rumunsko
▲
Po uzavretí [[Locarnské dohody|Locarnských dohôd]], ktorými bola oslabená pozícia Francúzska a jej spojencov, uzavrelo Francúzsko a štáty Malej dohody osobitné politické zmluvy (s Česko-Slovenskom 25. januára 1924 , Rumunskom 10. júna 1926 a Juhosláviou roku 1927). Zmluva s Česko-Slovenskom bola uzavretá ešte v rámci Locarnských dohôd. 16. októbra 1925 prisľúbilo Francúzsko Česko-Slovensku aj pomoc pre prípad napadnutia.
Ďalším krokom k posilneniu Malej dohody mala byť zmluva z 27. júna 1930, kodifikujúca organizačnú prax aliancie (dohoda o pravidelných stretnutiach ministrov zahraničia členských štátov), ako aj organizačný pakt Malej dohody, podpísaný 6. februára 1933. Motívom bola hrozba nastupujúceho fašizmu v Nemecku a príprava tzv. paktu štyroch mocností z podnetu [[Taliansko|Talianska]].
=== Vývoj pred Druhou svetovou vojnou a rozpad ===
Ohrozenie štátov Malej dohody zo strany hitlerovského Nemecka donútilo vlády Malej dohody k účasti na politike kolektívnej bezpečnosti, ktorej iniciátorom bol [[Sovietsky zväz]]. Roku 1933 podpísali štáty Malej dohody so Sovietskym zväzom a s [[Turecko]]m dohodu o definícii agresie. Česko-Slovensko, Rumunsko a Juhoslávia sa zúčastnili priprav tzv. [[východné Locarno|východného Locarna]]. Po neúspechu tohto plánu podpísalo Česko-Slovensko 16. mája 1935 spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom viazanú na francúzsko-sovietsku zmluvu.
Odklon Francúz-ska od politiky kolektívnej bezpečnosti a politika ústupkov západných mocností voči fašistickým mocnostiam viedli k oslabeniu Malej Dohody, ktorú už aj ničila hos-podárska politika Nemecka, ktorému sa podarilo ovládnuť juhoslovanské a rumunské hospodárstvo tým, že sústredilo vo svojich rukách 40% ich importu. Obchodná politika Česko-Slovenska tomuto vývoju napomáhala tým, že zaviedla vysoké dovozné clá na poľnohospodárske výrobky.
V rokoch 1935-1939
* Juhoslávia začala uzatvárať zmluvy s prorevizionistickými štátmi (juhoslovansko-[[Bulharsko|bulharská]] zmluva o večnom priateľstve z 24. januára 1937, juhoslovansko-talianska zmluva o neutralite z 25. marca 1937)
* Rumunsko odmietlo podpísať kolektívny pakt o vzájomnej pomoci z roku I937
* uzavretím paktu Malej dohody s Francúzskom, navrhovaný česko-slovenskou vládou
* Malá dohoda súhlasila priznať Maďarsku rovnaké práva v oblasti zbrojenia (august 1937).
* profašistická juhoslovanská vláda princa [[regent]]a Pavla a ministerského predsedu [[Stojanovič]]a ticho súhlasila s anšlusom Rakúska
Posledné zasadanie sa konalo 21. augusta 1938. Po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] (29. septembra 1938) došlo k faktickému rozpadu Malej Dohody a v januári 1939 vypovedali Juhoslávia aj Rumunsko oficiálne svoje spojenecké záväzky.
[[Category: Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Category: Dejiny Juhoslávie]]
[[Category: Dejiny Rumunska]]
[[Category: Dejiny Francúzska]]
[[de:Entente]]
▲== Rozpad ==
[[en:Little Entente]]
▲V rokoch 1935-1939 však v Juhoslávii a v Rumunsku silne vplyv nacistického Nemecka a Talianska. Postupne dochádzalo k celkovej dezintegrácii paktu. Posledné zasadanie sa konalo 21. augusta 1938, po Mníchovskej dohode došlo k faktickému rozpadu Malej Dohody a v januári 1939 vypovedali Juhoslávia aj Rumunsko oficiálne svoje spojenecké záväzky
[[fr:Petite Entente]]
| |||