Latorica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
d kat.
Robzle (diskusia | príspevky)
+tab.
Riadok 1:
{{Rieka|
'''Latorica''' je rieka na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a na juhovýchodnom Slovensku. Spolu s [[Ondava|Ondavou]] vytvára rieku [[Bodrog]]. Má celkovú dĺžku 188 km, odvodňuje územie s plochou 7 700 km², pričom na území Slovenska meria 38 km a plocha povodia je 2 486 km². Dlhodobý priemerný prietok je 32 m³/s (neďaleko mesta [[Veľké Kapušany]]) a 86,8 m³/s v oblasti sútoku s [[Ondava|Ondavou]]. Maximálny prietok dosiahol hodnotu 483 m³/s a minimálny iba 2,60 m³/s.
Obrázok=|
Farba=|
Názov=Latorica|
Dĺžka toku=188|
Dĺžka toku na Slovensku=38|
Plocha povodia=7 700|
Plocha povodia na Slovensku=2 486|
Vznik=na Ukrajine vo Východných Karpatoch|
Ústie=vytvára Bodrog spolu s Ondavou|
Priemerný prietok=86,8|
Minimálny prietok=2,6|
Maximálny prietok=483|
}}
 
'''Latorica''' je rieka na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a na juhovýchodnom Slovensku. Spolu s [[Ondava|Ondavou]] vytvára rieku [[Bodrog]]. Má celkovú dĺžku 188 km, odvodňuje územie s plochou 7 700 km², pričom na území Slovenska meria 38 km a plocha povodia je 2 486 km². Dlhodobý priemerný prietok je 32 m³/s (neďaleko mesta [[Veľké Kapušany]]) a 86,8 m³/s v oblasti sútoku s [[Ondava|Ondavou]]. Maximálny prietok dosiahol hodnotu 483 m³/s a minimálny iba 2,60 m³/s.
Latorica pramení na [[Ukrajina|Ukrajine]] pod názvom '''Latorycja''', vo [[Východné Karpaty|Východných Karpatoch]], v celku Polonyns'kyj chrebet. Od prameňa tečie prevažne severojužným smerom až k mestu [[Dolyna]], odtiaľ po [[Mukačevo]] pokračuje na juhozápad a ďalej až k slovenskej hranici na západ cez [[Zakarpatská nížina|Zakarpatskú nížinu]] (Zakarpats'ka nyzovyna).
 
Latorica pramení na [[Ukrajina|Ukrajine]] pod názvom '''Latorycja''', vo [[Východné Karpaty|Východných Karpatoch]], v geomorfologickom celku Polonyns'kyj chrebet. Od prameňa tečie prevažne severojužným smerom až k mestu [[Dolyna]], odtiaľ po [[Mukačevo]] pokračuje na juhozápad a ďalej až k slovenskej hranici na západ cez [[Zakarpatská nížina|Zakarpatskú nížinu]] (Zakarpats'ka nyzovyna).
 
Na naše územie vstupuje na [[Východoslovenská rovina|Východoslovenskej rovine]] na rozhraní katastrálnych území obcí [[Ptrukša]] a [[Boťany]]. Najprv tečie severozápadným smerom, južne od obce [[Čičarovce]] sa stáča na západ a približne od sútoku s [[Laborec|Laborcom]] (95,0 m n. m.) pokračuje na juhozápad. S [[Ondava|Ondavou]] sa spája severoseverovýchodne od obce [[Zemplín (okres Trebišov)|Zemplín]] (94,5 m n. m.) a ďalej pokračuje ako [[Bodrog]].
Řádek 7 ⟶ 22:
Latorica je na našom území typicky nížinnou riekou, vytvára veľké množstvo meandrov, slepých ramien i riečnych ostrovov. Na slovenskom území preteká cez [[CHKO Latorica]], územím lužných lesov a močaristých lúk.
 
Najvýznamnejšími prítokmi sú na [[Ukrajina|Ukrajine]] zľava Boržava a zpravasprava Malaja Latorycja a Slatyna, u nás pravostranné Udoč a [[Laborec]]. Rieka u nás nepreteká cez žiadnu obec, avšak jej koryto križuje niekoľko vodných kanálov (napr. Ptrukšiansky zpravasprava, Leleský zľava a iné). Koryto Latorice zároveň tvorí hranicu medzi okresmi [[okres Michalovce|Michalovce]] a [[okres Trebišov|Trebišov]].
 
Latorica preteká [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskou nížinou]] vyzdvihnutým agradačným valom a po oboch stranách vytvorila mohutnú riečnu nivu. Na juh od nej sa nachádza [[Latorická rovina]], kým severne [[Kapušianske pláňavy]]. V priestore medzi riekami [[Laborec]], [[Latorica]] a [[Ondava]] sa rozkladá [[Malčická tabuľa]].