Plantagenetovci: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 3 235 bajtov ,  pred 15 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (Anjouovci premiestnená na Plantagenetovci)
Bez shrnutí editace
'''Plantagenetovci''' (pôvodne - ale dnes zriedkavo - '''Anjouovci/ z Anjou''') je od čias anglického kráľa Henricha II. (angl. kráľ od 1154), resp. už jeho otca normanského vojvodu menom Geoffroi (1144-1151 normanský vojvoda), tradičné označenie rodu, ktorý pôvodne od 10. storočia vládol vo francúzskom [[Anjou]] (prví "[[Anjouovci]]"). Tento rod vládol okrem iného Anglicku v rokoch 1154 - 1399.
'''Anjouovci''', súhrnné označenie troch rozdielnych dynastií – Plantagenetovcov, Kapet-Anjouovcov a Valois-Anjouovcov, ktoré spájala vláda v [[Anjou]], boli spočiatku grófmi, od roku 1360 vojvodami zo západnej francúzskej provincie Anjou, neskôr sa stali vládcami [[Anglicko|Anglicka]], [[Írsko|Írska]], [[Uhorsko|Uhorska]], [[Chorvátsko|Chorvátska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Neapol]]a, [[Sicília|Sicílie]] a [[Jeruzalem]]a.
 
Pôvodná dynastia Anjouovcovzvaná z Anjou bola založená vikomtmi a grófmi z [[Angers]] začiatkom desiateho storočia. V mužskej línii vymrela v roku 1060, ale jej dedičstvo prešlo po praslici pod dynastiu Gâtinaisovcov, ktorá vládla [[Anjou]] a [[Maine]] do začiatku dvanásteho storočia, keď sa stala kráľovskou dynastiou Anglicka, od 15. storočia spätne známou ako Plantagenetovci. Tí vládli (vrátane vetvy [[Lancasterovci|Lancasterovcov]] a [[Yorkovci|Yorkovcov]]) Jeruzalemu (1131 - 1205), Anglicku (1154 - 1485), [[Normandia|Normandii]] (1144 – 1204 a 1415 - 1450), [[Gaskonsko|Gaskonsku]] a [[Guyenne]] (1153 – 1453), ale v roku 1206 prišli o Anjou v prospech Francúzska.
== Plantagenetovci ==
 
Meno Plantagenet je odvodené od klenotu na helmici zakladateľa rodu [[GeoffreyGeoffroi z Anjou|GeoffreyhoGeoffroia z Anjou/Plantageneta]], ktorým bol kručinkový ker (latinsky planta genesta), a používalo sa na zdôraznenie spojenia anjouovskej a normanskej dynastie, pretože Geoffrey si vzal za manželku [[Cisárovná Maud|Matildu]], dedičku normanskej dynastie.
Pôvodná dynastia Anjouovcov bola založená vikomtmi a grófmi z [[Angers]] začiatkom desiateho storočia. V mužskej línii vymrela v roku 1060, ale jej dedičstvo prešlo po praslici pod dynastiu Gâtinaisovcov, ktorá vládla Anjou a [[Maine]] do začiatku dvanásteho storočia, keď sa stala kráľovskou dynastiou Anglicka, známou ako Plantagenetovci. Tí vládli (vrátane vetvy [[Lancasterovci|Lancasterovcov]] a [[Yorkovci|Yorkovcov]]) Jeruzalemu (1131 - 1205), Anglicku (1154 - 1485), [[Normandia|Normandii]] (1144 – 1204 a 1415 - 1450), [[Gaskonsko|Gaskonsku]] a [[Guyenne]] (1153 – 1453), ale v roku 1206 prišli o Anjou v prospech Francúzska.
 
Meno Plantagenet je odvodené od klenotu na helmici zakladateľa rodu [[Geoffrey z Anjou|Geoffreyho z Anjou]], ktorým bol kručinkový ker (latinsky planta genesta), a používalo sa na zdôraznenie spojenia anjouovskej a normanskej dynastie, pretože Geoffrey si vzal za manželku [[Cisárovná Maud|Matildu]], dedičku normanskej dynastie.
 
V Anglicku vládli títo panovníci z dynastie Plantagenetovcov:
Významnou nemanželskou líniou tohto rodu boli [[Beaufortovci]], potomkovia Jána Gauntského a jeho milenky Kataríny Swynfordovej. Beaufortovcom patril titul vojvodov zo Somersetu a boli jednou z prominentných lancasterovských rodín vo [[vojna ruží|vojne ruží]]. Po meči vymreli v roku 1471. Boli predkami [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII. Tudora]], ktorý sa v roku 1485 stal anglickým kráľom. Vetva Beaufortovcov odvíjajúca sa od nemanželského syna Henricha Beauforta, tretieho vojvodu zo Somersetu, prežíva dodnes pod menom [[Somersetovci]] a sú nositeľmi titulu vojvoda zo Somersetu.
 
== Kapet-Anjouovci (staršia línia) ==
 
Druhou anjouovskou dynastiou, známou ako Kapet-Anjouovci, je dynastia založená [[Karol I. (Neapol)|Karolom]], mladším bratom francúzskeho kráľa [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovíta IX.]], ktorý v roku 1246 vymenoval Karola za grófa z Anjou.
 
V roku 1266 bol Karol korunovaný za kráľa Neapola a Sicílie po tom, ako zvrhol posledného kráľa [[Conradin]]a z rodu [[Hohenstaufen]]. V roku 1282 síce stratil titul sicílskeho kráľa, ale ako neapolský kráľ sa udržal na tróne naďalej. Jeho následníci vládli Neapolu až do roku 1435.
 
Dynastia Kapet-Anjouovcov zahŕňala aj vetvy uhorských Anjouovcov (vládli [[Uhorsko|Uhorsku]] v rokoch 1308 – 1385, 1386 - 1395), [[Poľsko|poľských]] Anjouovcov (1370 - 1399), [[tarent]]ských Anjouovcov (boli titulárnymi vládcami [[Latinské cisárstvo|Latinského cisárstva]]) a [[drač]]ských Anjouovcov (vládli Neapolu v rokoch 1382 – 1435 a Uhorsku v rokoch 1385 - 1386).
 
Dynastia vymrela po meči [[Ladislav (Neapol)|Ladislavom Neapolským]] v roku 1414, úplne vymrela jeho sestrou [[Jana II. (Neapol)|Janou II.]] v roku 1435.
 
== Valois-Anjouovci alebo Kapet-Anjouovci (mladšia línia) ==
 
Dynastia bola založená v roku 1350, keď francúzsky kráľ [[Ján II. (Francúzsko)|Ján II. z Valois]] (línia dynastie Kapetovcov), ktorého stará mama bola princeznou zo staršej dynastie Anjouovcov (najstaršia sestra neapolského kráľa [[Karol II. (Neapol)|Karola II.]]), daroval grófstvo (neskôr vojvodstvo) Anjou svojmu druhému synovi Ľudovítovi.
 
O niekoľko desaťročí neapolská kráľovná [[Jana I. (Neapol)|Jana I.]] (staršia dynastia Anjouovcov) zostala bezdetná a hoci existovali dediči zo staršej dynastie Anjouovcov (napríklad dračskí Anjouovci), rozhodla sa označiť Ľudovíta za svojho právoplatného dediča. Avšak po období bojov s Aragóncami v južnom Taliansku začali o nadvládu v Neapolsku súperiť dva anjouovské rody. Dračská línia bola spočiatku úspešná pri nadvláde v Neapole, valoiskí Anjouovci zase ovládli [[Provensálsko]] a naďalej súperili o trón pod vedením [[Ľudovít II. (Neapol)|Ľudovíta II.]], ktorý bol avignonským protipápežom korunovaný za neapolského kráľa.
 
Keď dračskí Anjouovci v roku 1435 vymreli, dočasne sa uvoľnil trón pre [[Valoisovci|Valoisovcov]]. Ich posledný kráľ [[René (Neapol)|René]] bol vyhnaný z Neapola v roku 1442 [[Alfonzo V. (Aragónsko)|Alfonzom V. Aragónskym]]. René zomrel v roku 1480 a Anjou sa vrátilo francúzskej korune. Smrťou Reného synovca Karola V. (v roku 1481), vojvodu z Maine, sa aj všetky zvyšné anjouovské dŕžavy (vrátane Provensálska) vrátili korune.
 
Anjouovské snahy o znovuzískanie Neapola pokračovali v lotrinskej dynastii, ktorá bola spríbuznená s Reného najstaršou dcérou, a vyvrcholili predovšetkým počas valoisko-habsburskej vojny (1551 - 1559), keď František, vojvoda z Guise, viedol neúspešnú výpravu proti Neapolu.
 
 
== Pozri aj ==
 
* [[Zoznam vládcov Neapola a Sicílie]]
* [[Zoznam vládcov Uhorska]]
* [[Zoznam vládcov Poľska]]
 
[[Kategória:Anjouovci]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Dejiny Talianska]]
[[Kategória:Králi Anglicka]]
[[Kategória:Vládcovia Írska]]
131 809

úprav