Romain Rolland: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d interwiki
Riadok 3:
'''Romain Rolland''' (* [[29. január]] [[1866]] [[Clamecy]], [[Nièvre]] – † [[30. december]] [[1944]] [[Vézelay]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] prozaik, dramatik, hudobný a literárny kritik.
 
Vyštudoval históriu a do roku 1912 bol profesorom hudobnej vedy na Sorbonne v Paríži[[Paríž]]i. Neskôr sa venoval umeleckej, vedeckej a publicistickej činnosti. V roku [[1914]] odišiel do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Vo svojich divadelných hrách, ktoré sa označujú súhrnným názvom Divadlo revolúcie (sem patrí aj známa dráma Hra o láske a smrti, 1925), sa vracal do obdobia Francúzskej revolúcie. Vierov v tvorivú aktivitu človeka je preniknutý román Ján Krištof (1904-1912).
 
Vo svojich divadelných hrách, ktoré sa označujú súhrnným názvom '''Divadlo revolúcie''' (sem patrí aj známa dráma Hra o láske a smrti, 1925), sa vracal do obdobia [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]]. Vierov v tvorivú aktivitu človeka je preniknutý román '''Ján Krištof''' (1904-1912). V tomto diele využil svoje vlastné hudobné vedomosti. V pozadí je poznanie [[Ludwig van Beethoven|Beethovenovho]] života a jeho tvorby, jako aj vlastná životná skúsenosť autora. Vytvoril príbeh geniálneho nemeckého hudobníka žijúceho v Paríži[[Paríž]]i. Hrdina Rollandovho románu ''Jean Christopf Kraft'', svojím humánnym založením vysoko vyrastá nad nežičlivú dobu. Rolland majstrovsky vykresľuje ľudí, ktorí prekonávali malosť epochy mohutným romantickým vzopätím individuálnych síl. V Jánovi Krištofovi vytvoril román – rieku. Mohutný tok života je v ňom zviazaný so životom hrdinu od jeho útlej mladosti na brehu Rýnu[[Rýn]]u cez stretnutia s ľudovými piesňami, tvorivé problémy a nadväzovanie priateľských stykov až po dozretie jeho vlastných revolučných myšlienok a postojov. Vrodená a vypestovaná hodnota jeho osobnosti sa prejavuje aj v internacionálnom cítení a v mravnom presvedčení o možnosti dorozumenia medzi ľuďmi.
Ďalším románovým dielom Rollanda bola Očarená duša (1922-1934). Heroisckú úlohu tu autor zveril žene, Anete Rivierovej, ktorá sa vymaňuje z meštianskych predsudkov a bojuje za svoju predstavu života pre seba a pre svojho syna. Počas jedenásť ročnej práce na románe autor reagoval aj na aktuálnu politickú situáciu v duchu pozitívneho spoločenského ideálu.
 
Ďalším románovým dielom Rollanda bola '''Očarená duša''' (1922-1934). Heroisckú úlohu tu autor zveril žene, ''Anete Rivierovej'', ktorá sa vymaňuje z meštianskych predsudkov a bojuje za svoju predstavu života pre seba a pre svojho syna. Počas jedenásť ročnej práce na románe autor reagoval aj na aktuálnu politickú situáciu v duchu pozitívneho spoločenského ideálu. V Anete vytvoril typ priameho, otvoreného človeka, ktorý s hrdosťou nesie bremeno slobodnej matky v meštianskej spoločnosti. Jej samostatnosť i [[demokracia|demokratizmus]], schopnosť preniknúť k životnej pravde sa prehlbujú. Neprechádza životom jednoducho, bez omylov, ale má v sebe odhodlanie a silu porozumieť veciam, meniť seba i svet. Pozoruhodný je Rollandov prienik do psychológie postáv. Vonkajší svet je tu často iba pozadím, na ktorom sa rozvíja bohatý citový a myšlienkový svet hrdinky. Spolu so zosilňovaním sociálneho dôrazu v románe Očarená duša silnie tendencia k publicizmu, k priamym prejavom autora.
V historickom románe z obdobia panovania Ľudovíta XIII. Colas Breugnon (Dobrý člověk ešte žije 1919) vystupuje jednoduchý človek, ktorý dokáže prekonávať prekážky, miluje život, slobodu, pomáha ľuďom v období moru a riadi sa myšlienkou, že člověk si musí urobiť život na zemi príjemným, ak je to len trochu možné.
 
Svetoznáma psychologická novela Peter a Lucia (1920) je prejavom Rollandovho bytostného odporu k vojne. Rozvíjajúci ľúbostný vzťah dvoch mladých ľudí, ktorý končí smrťou v ruinách zbombardovaného kostola. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, ktoré zapríčinila vojna a humanistický ideál krásnej lásky.
V historickom románe z obdobia panovania [[Ľudovít XIII.|Ľudovíta XIII.]] '''Colas Breugnon''' (Dobrý člověk ešte žije 1919) vystupuje jednoduchý človek, ktorý dokáže prekonávať prekážky, miluje život, slobodu, pomáha ľuďom v období moru[[mor]]u a riadi sa myšlienkou, že člověkčlovek si musí urobiť život na zemi príjemným, ak je to len trochu možné.
Dej novely sa odohráva v krátkom časovom úseku (od 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918). Osemnásťročný Peter, syn meštianskej rodiny, ktorá si potrpela na svoju stavovskú príslušnosť, sa uprostred náletov nepriateľských lietadiel na Paríž náhodne stretáva v mestre s Luciou, ktorá z finančných dôvodou nedokončila štúdium maliarstva a živí sa maľovaním gýčovitých obrázkov pre malomeštianských zákazníkov. Obaja sa do seba zaľúbia a ich vzájomný cit im vracia vieru do života. Pretože Peter má ísť o pol roka na front, zámerne sa izolujú od světa a chcú žiť len jeden pre druhého. Peter si pod vplyvom Lucie uvedomuje korene spoločenskej nespravodlivosti a odmieta bojovať za republikáncke ideály. Ich nežná láska neunikne ničivému vplyvu vonkajšieho světa. Na Veľký piatok, uprostred prebúdzajúcej sa jari, sa ich láska tragicky napĺňa. Zomierajú při bombardovaní Paríža v ruinách chrámu. Autor vyjadruje túžbu po ideáloch čistého vnútorného sveta.
 
Za literárnu a publicistickú činnosť dostal Rolland roku 1915 Nobelovu cenu.
Svetoznáma psychologická novela '''Peter a Lucia''' ([[1920]]) je prejavom Rollandovho bytostného odporu k vojne. Rozvíjajúci ľúbostný vzťah dvoch mladých ľudí, ktorý končí smrťou v ruinách zbombardovaného kostola. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, ktoré zapríčinila vojna a humanistický ideál krásnej lásky. Dej novely sa odohráva v krátkom časovom úseku (od 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918). Osemnásťročný Peter, syn meštianskej rodiny, ktorá si potrpela na svoju stavovskú príslušnosť, sa uprostred náletov nepriateľských lietadiel na [[Paríž]] náhodne stretáva v mestre s Luciou, ktorá z finančných dôvodou nedokončila štúdium maliarstva a živí sa maľovaním gýčovitých obrázkov pre malomeštianských zákazníkov. Obaja sa do seba zaľúbia a ich vzájomný cit im vracia vieru do života. Pretože Peter má ísť o pol roka na front, zámerne sa izolujú od světa a chcú žiť len jeden pre druhého. Peter si pod vplyvom Lucie uvedomuje korene spoločenskej nespravodlivosti a odmieta bojovať za republikáncke ideály. Ich nežná láska neunikne ničivému vplyvu vonkajšieho světa. Na Veľký piatok, uprostred prebúdzajúcej sa jari, sa ich láska tragicky napĺňa. Zomierajú při bombardovaní Paríža v ruinách chrámu. Autor vyjadruje túžbu po ideáloch čistého vnútorného sveta.
 
Za literárnu a publicistickú činnosť dostal Rolland roku [[1915]] Nobelovu cenu.