Verzia z 11:33, 13. marec 2007 upraviť 158.195.32.9 (diskusia) Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:41, 13. marec 2007 upraviť vrátiť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací d Posledné úpravy používateľa 158.195.32.9 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Thijs!bot Ďalšia úprava →
Riadok 11: '''Alžbeta Bátoriová (-Nádašdy)''' (v maďarčine '''Báthory Erzsébet''') (* asi [[7. august]] [[1560]], [[Nyirbátor]] – † [[21. august]] [[1614]], [[Čachtice]]), prezývaná [[Čachtický hrad\|Čachtická]] pani, bola uhorská grófka. Je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách. Jej rodičia boli Juraj Bátori ~~(Báthory György)~~ z ~~ecsedskej~~ečedskej línie rodu [[Bátori]] (Báthory) a Anna ~~Báthoryová~~Bátoriová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Sprievodným príznakom degenerácie rodu boli práve spomínané povahové vlastnosti, rod aj onedlho vymrel. Somlyóovská línia vymrela roku [[1635]] a ečedská po meči v roku [[1605]], kedy zomrel Štefan Bátori ~~(Báthory István)~~, Alžbetin brat. Manžel [[František Nádašdy]] ~~(Nádassdy Ferenc)~~(* [[6. október]] [[1555]], [[~~Sárvár~~Šárvár]] – † [[4. január]] [[1604]] tamtiež) bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach ~~Vas~~Vaš, ~~Fogaras~~Fogaraš a ~~Sopron~~Šopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku [[1578]] hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti [[Turci\|Turkom]], medzi nimi bol známy ako „čierny beg“. [[3. január]]a, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Turzovi ~~(Thurzó György)~~ list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu. Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo [[Vranov nad Topľou\|Vranove]] [[8. máj]]a [[1575]]. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku [[1604]] sa Anna vydala za Mikuláša (VI.) Zrínskeho ~~(Zrínyi Miklós)~~. [[13. jún]]a [[1604]] boli zasnúbení v ~~Keresztúre~~Kerestúre, na hostine bol prítomný aj palatín [[Juraj Turzo]], ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Turzova matka Katarína Zrínska ~~(Zrínyi Katalin)~~ bola sestrou Juraja (VI.) Zrínskeho, ktorý bol Mikulášovým otcom. Bátoriová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien (20 až 2000 obetí, zdroje sa rozchádzajú). V roku [[1610]] bola daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti o štyri roky neskôr. Pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby. Riadok 26: Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Zanedlho potom, ako ju [[palatín]] [[Juraj Turzo]] [[29. december\|29. decembra]] [[1610]] prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal [[2. január]]a [[1611]] súd v [[Bytčiansky hrad\|bytčianskom kaštieli]] nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Vďaka palatínovi Jurajovi Turzovi pred súdom chýbal hlavný vinník : Alžbeta Bátoriová. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na [[Čachtický hrad\|Čachtickom hrade]], kde zostala až do svojej smrti [[1614]]. Pochovaná je v [[Čachtice\|Čachticiach]] [http://www.cemetery.sk/?gr_id=86656&pid=620] a nikdy sa pred súd nedostala. Jej pomocníkmi boli [[Dorota Sentéšová]]~~(Szentes Dorottya)~~, [[Ján Ujvári\|Ján Ujvári (Fickó)]], [[Helena Jóová]] a [[Katarína Benická]]. [[7. január]]a [[1611]] v [[Bytča\|Bytči]] bol vynesený rozsudok. V ten istý deň boli ''Dorota Sentéšová'' a ''Helena Jóová'' zaživa upálené, ''Ján Ujvári'' bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. ''Katarína Benická'' nebola odsúdená ale bola uväznená, kým sa prípad nedošetrí (bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená [[24. január]]a [[1611]]). Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.

Alžbeta Bátoriová: Rozdiel medzi revíziami