Dejiny Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 104:
=== Slovensko v Uhorsku ===
{{Hlavný článok|Uhorsko}}
==== Začleňovanie územia dnešného Slovenska do Uhorska; Arpádovci ====
[[Obrázok:Belo IV.jpg|thumb|left|200px|Obrázok [[Belo IV.|Bela IV.]] zo stredovekej kroniky]]
 
Maďarské kočovné kmene pokračovali v nájazdoch a lúpežných výpravách na Slovenskoúzemie Slovenska a na západ do roku [[955]] kedy sú v [[Bitka pri Lechu|bitke pri Lechu]] porazení [[Oto I. Veľký|Otom I. Veľkým]] a donútení prejsť na usadlý spôsob života. Po slabých kniežatách z rodu Arpádovcov sa k moci roku [[972]] dostáva Arpádov pravnuk [[Gejza]] (Géza), ktorý posilňuje kniežaciu moc a hromadí moc vo svojich rukách. Centralizačný proces završuje jeho syn [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], ktorý sa roku [[1000]] stáva prvým uhorským kráľom. Na Slovensko roku [[1001]] vtrhlo [[Poľsko|poľské]] [[knieža]] [[Boleslav Chrabrý]] a obsadilo Slovensko až po [[Dunaj]], údajne pod zámienkou ochrany nároku Štefanových bratrancov na [[Nitrianske kniežatstvo|Nitriansko]]. Roku [[1018]] uzatvárajú Štefan I. a Boleslav mier, ktorým sa končí poľská nadvláda nad Slovenskom, čím sa začalo postupné začleňovanie Slovenského územia dnešného Slovenska do Uhorska. Približne okolo roku [[1029]] sa Štefanovi podarilo dobyť Nitrianske kniežatstvo, čím vlastne zredukoval územie Slovenska na malé samostatné kniežatstvá, ktoré boli postupne začlenené do uhorského štátu.
 
Roku [[1241]] prichádzajú do Uhorska pod velením [[Batuchán]]a [[Tatári]] (pozri [[Mongolský vpád do Uhorska]]). Po ich odchode roku [[1242]] ostali niektoré časti Slovenska kompletne vyľudnené a začal hladomor. Aby sa zaplnili vyľudnené oblasti, začal uhorský kráľ [[Belo IV.]] pozývať na Slovensko [[Nemecko|nemeckých]] kolonistov, ktorí priniesli nemecké právo a začali zakladať nové mestá. Mnohé lokality taktiež dostávajú mestské výsady (napr. [[Zvolen]], [[Nitra]], [[Banská Bystrica]], [[Krupina]] atď.). Kráľ, motivovaný mongolskou inváziou, dal taktiež na Slovensku vystavať kamenné hrady. Kráľovská moc po invázii je v kríze, kráľ má pod svojou priamou správou len časť územia. Keď roku [[1301]] zomiera kráľ [[Ondrej III.]], vymiera aj rod Arpádovcov.
Riadok 150:
 
[[Obrázok:Stephan Bocskay.png|200px|náhľad|[[Štefan Bočkaj]]]]
Roku [[1604]] zahajuje [[Štefan Bočkaj]] (Bocskay) na území Slovenska povstanie proti Habsburgovcom. Tým vlastne otvára bránu do Uhorska Turkom, ktorým sa podarí dobyť [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] a [[Pešť]], územia, ktoré predtým stratili. Bočkaj (Bocskay)obsadil celé východné Slovensko a svojím sídlom učinil [[Košice]]. Uzavrel spojenectvo s Turkami a s pomocou ich a s pomocou slovenských šľachticov dobyl územia na juhu Slovenska. V druhej polovici roku [[1605]] mal pod kontrolou už takmer celé Slovensko, okrem hlavného mesta Uhorska, Bratislavy. V novembri toho istého roku už začala šľachta rokovať o mieri s Habsburgovcami, pretože bočkajovské vojská začali rabovať v krajine a pretože sa obávali že Turci si budú chcieť ponechať obsadené územia. Bočkaj s mierom súhlasil v obave, že by uzavreli mier bez neho. V roku [[1606]] bol uzavretý mier a šľachte navrátená časť privilégií.
 
[[Obrázok:Gabriel Bethlen.jpg|náhľad|left|200px|[[Gabriel Bethlen]]]]