Stredoveké mesto: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Helix84 (diskusia | príspevky)
-copyvio; +{{na úpravu}}
Bez shrnutí editace
Riadok 5:
Stredoveké mestá dlho zostávali uzavreté v starých rímskych hradbách. [[Demografia|Demografická]] explózia 12. – 13. storočia podporovala rozvoj miest. Prekročili hradby a vznikali nové mestá. Aj tak v čase najväčšej expanzie žila v mestách iba 1/10 obyvateľov štátu. V najviac urbanizovaných oblastiach, Flámsku a Taliansku, mali veľké mestá sotva 50 tisíc obyvateľov. [[Paríž]], najväčšie mesto svojej doby, mal na začiatku 14. storočia okolo 200 000 obyvateľov. V Nemecku sa mesto považovalo za veľké keď malo 10 000 obyvateľov. Do týchto miest pravidelne prichádzali roľníci, ktorý tam pracovali. Od 12. storočia si mestá alebo komúny kupovali za vysoké ceny od kráľov alebo zemepánov privilégia.
 
'''Mešťania''' – pôvodne boli všetci obyvatelia sídlisk, ktoré mali mestské výsady a boli chránené. Hoci v skutočnosti väčšinu mešťanov tvorili remeselníci, politickú moc mali iba veľkýveľkí obchodníci. Vo Flámsku a severnom Francúzsku sa členovia mestskej rady nazývali konšeli, v južnom Francúzsku a Taliansku konzulovia alebo radcovia. Spolu s mestskou aristokraciou spravovali mesto. Všetci tvorili malú uzavretú spoločnosť. Takto v mestách vládla elita, ako napríklad mocná rodina bankárov Buonsignorovcov v Siene, alebo v Douai obávaný súkenník Jean Boinebroke.
 
==Pozri aj==