|
'''Viedenské memorandum''' bolo [[memorandum]], ktoré vychádzalo z [[Memorandum národa slovenského|Memoranda národa slovenského]], s tým, že Viedenské memorandum, bližšie špecifikovalo predstavy o vnútornom usporiadaní [[Hornouhorské slovenské okolie|Hornouhorského slovenského okolia]]. Znamenalo to, že síce obe memorandá vychádzali z jednej platformy = z uznania [[Slovák]]ov za národ, Viedenské memorandum, však špecifikovalo vlastné orgány správy, vlastné súdne orgány a úradnú reč - [[Slovenčina|Slovenčinu]]. Aj Viedenské memorandum zdôrazňovalo, že tu nie je snaha o štátno-právne odčlenenie sa od Uhorska. Delegácia ktorá navštívila panovníka apelovala na 7. 9. časť, 2. časti Tripartita, kde bolo zakotvené, že panovník môže udeliť privilégiá. Pokiaľ sa týka Viedenského memoranda, išlo o najprepracovanejší pohľad na usporiadanie Hornouhorského Slovenského Okolia. Viedenské memorandum hovorilo o tom, z koľkých žúp sa malo Hornouhorské Slovenské Okolie tvoriť, boli to župy :
<br>-* Trenčianska
<br>-* Oravská
<br>-* Turčianska
<br>-* Liptovská
<br>-* Zvolenská
<br>-* Prešporská
<br>-* Nitrianska
<br>-* Tekovská
<br>-* Hontianska
<br>-* Novohradská
<br>-* Gemerská
<br>-* Spišská
<br>-* Šarišská
<br>-* Abovská.
<br>Nie je známe, prečo bola Zemplínska župa vynechaná, kedžekeďže je jednoznačne dokázané, že tu žili [[Slováci]]. Namiesto žúp sa Hornouhorské Slovenské Okolie malo členiť na 16 okresov. Predstaviteľom samosprávnej moci sa mal stať Provinčný snem. Tento mal mať 90 členov. Až 60 malo byť volených, čo bol výrazný demokratický prvok. Na 30 000 obyvateľov mal pripadať 1 poslanec. Sídlom snemu mala byť [[Banská Bystrica]]. Mal s schádzať raz ročne. Snem mal rozhodovať o všetkých otázkach národnej , regionálnej, hospodárskej, kultúrnej a sociálnej politiky. (Verejné práce, poľnohospodárstvo, školstvo, kultúrne inštitúcie) mal mať právo predkladať návrhy zákonov do Uhorského snemu. Snem mal schvaľovať aj vlastný rozpočet, určovať kvótu daní a spravovať erárny majetok na Slovensku. Výkonným orgánom snemu mal byť štátny výbor, volený snemom, mal viesť agendu snemu, udržiavať kontakt s vládou , miestodržiteľom a obecnými zastupiteľstvami. Politickú správu Hornouhorského Slovenského Okolia mal vymenovať cisár a predsedu snemu mal voliť snem zo 4 kandidátov, ktorých navrhoval cisár. Okresy mali mať takú právomoc ako predtým župy. Na čele okresu mal stáť okresný náčelník. Ďalej sa predpokladalo zavedenia osobitnej sústavy súdov. 1. stupeň mali tvoriť obecné súdy, 2. stupeň mali tvoriť okresné súdy a najvyšším súdom mal byť Hlavný súd so sídlom v Banskej Bystrici. Zdôrazňovalo sa, že súdy sa budú riadiť Uhorským právom.
Panovník však celý tento dokument, Viedenské memorandum, neprijal. Pretože už začiatkom 60tych rokov a ďalší vývoj, hlavne Rakúsko – Pruská vojna, poukázal na ekonomický veľký úpadok cisárstva, takže bolo jasné, že ak má monarchia prežiť, budú sa musieť [[Habsburgovci]] dohodnúť s Maďarmi. Predpoklad bol už v Októbrovom diplome vo Februárovom patente (ústave ).
== Referencie ==
'''Zdroj'''
-* prednáška z Dejín štátu a práva na Slovensku z 8.3. marca 2007 od Prof. JUDr. Dr. h. c. Petra Mosného, CSc.
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
|
