Slovenská republika (1939 – 1945): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Vojny: wikifikácia, podľa môjho názoru chýbajú zdroje použitých výrokov |
|||
Riadok 33:
Ba dokonca Slovensko ako jediný štát v Európe si dovolilo vznášať územné požiadavky voči Nemeckej ríši.
Jednotky
▲Jednotky Slovenského štátu sa počas jeho existencie fyzicky zúčastnili na troch vojnách, ale vo vojnovom stave boli s ešte viac štátmi.
===Malá vojna===▼
Slovenská vláda ihneď ostro protestovala, do Budapešti zaslala diplomatickú nótu a obrátila sa na Nemeckú ríšu, aby zasiahla v zmysle ochrannej zmluvy. Postup maďarských vojsk sa podarilo zastaviť vďaka rýchlej mobilizácii slovenských vojsk, Hlinkovej gardy, ale aj početných dobrovoľníkov z ľudu. Na druhý deň maďarské letectvo bombardovalo letisko otvoreného mesta Spišská nová Ves, čím zabilo 13 osôb. Malá vojna si dokopy vyžiadala asi 36 obetí.▼
▲=== Malá vojna ===
▲[[23. marec|23. marca]] [[1939]] maďarské vojská bez vyhlásenia vojny vtrhli v troch prúdoch z [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (ktorú krátko predtým začali okupovať) na územie Slovenskej republiky. Minister národnej obrany ešte v ten deň dostal správu o vpáde maďarských vojsk a vyhlásil protiútok. Slovenská vláda ihneď ostro protestovala, do [[Buadapešť|Budapešti]] zaslala diplomatickú nótu a obrátila sa na Nemeckú ríšu, aby zasiahla v zmysle ochrannej zmluvy. Postup maďarských vojsk sa podarilo zastaviť vďaka rýchlej mobilizácii slovenských vojsk, [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], ale aj početných dobrovoľníkov z ľudu. Na druhý deň maďarské letectvo bombardovalo letisko otvoreného mesta [[Spišská nová Ves]], čím zabilo 13 osôb. Malá vojna si dokopy vyžiadala asi 36 obetí.
Výsledok konfliktu bol ale taký, že slovenská vláda bola nútená prijať ultimátum ohľadom „úpravy hraníc“, čím Slovensko stratilo ďalšie územia s takmer 70 000 obyvateľmi, z ktorých Maďari tvorili len zanedbateľnú menšinu (menej ako 4 000 osôb).
=== Vojna proti Poľsku ===
Nemecko,
=== Vojna proti Sovietskemu zväzu ===▼
▲Slovenské vojská sa zúčastnili na vojne proti Poľsku, čo vyplývalo z ustanovení ochrannej zmluvy a 1.9.1939 spoločne s nemeckými jednotkami, ktoré nastupovali do vojny aj cez slovenské územie, vtrhli do Poľska, pričom slovenské jednotky operovali najmä na spomínaných územiach odňatých Slovensku v rokoch 1918-1920 a 1938. Poľsko bolo porazené rýchlo, posledné jednotky kapitulovali 5. októbra. Za účasť na vojne Slovensko získalo späť územia, ktoré Poľsko obsadilo v rokoch 1918-1920, 1924 a 1938. Hitler ponúkol Tisovi dokonca aj Zakopané s okolím, no ten to odmietol so slovami, že tam nežijú Slováci a táto oblasť nikdy nepatrila Slovensku.
[[22. jún]]a [[1941]] [[operácia Barbarossa|Nemecko napadlo ZSSR]]. Na tomto ťažení, ktoré fašistická propaganda vyhlasovala za „križiacku výpravu proti boľševizmu“, sa okrem [[Nemci|Nemcov]] zúčastnili aj príslušníci ďalších európskych národov ako boli [[Fíni]], Taliani]], [[Maďari]], [[Rumuni]] a tiež [[Slováci]]. Súčasťou mnohých zahraničných jednotiek [[Waffen-SS|SS]] boli aj [[Francúzi]], [[Belgičania]], [[Španieli]], dokonca i občania [[ZSSR]] a mnoho iných národností.
Slovenská vláda už deň
▲===Vojna proti Sovietskemu zväzu===
Koncom októbra 1941 [[Adolf Hitler]] povedal na adresu slovenských vojakov: „V Slovákoch sme sa nesklamali. Naopak, každý deň od všetkých veliteľstiev dostávame len samé chvály o nich.“▼
▲Slovenská vláda už deň nato vyhlásila, že prerušuje diplomatické styky so ZSSR a 24. júna sa vojenské jednotky slovenskej armády pripojili k ťaženiu proti boľševickému ZSSR. Takúto rýchlu mobilizáciu a podporu nemeckého ťaženia inicioval najmä Vojtech Tuka s cieľom predbehnúť Maďarov a dokázať svoju vernosť Nemecku, čím si pripravoval pôdu na budúcu možnosť revízie Viedenskej arbitráže.
V roku [[1942]] slovenská [[Rýchla divízia]] dosiahla vďaka svojej motorizácii ako prvá z jednotiek osi [[Rostov-na-Donu]] a rýchlo napredovala až k severným predhoriam [[Kaukaz]]u. Minister [[Gejza Medrický]] konštatoval: „Dnes sa rúca pod mocnými údermi nemeckej armády, po boku ktorej stojí aktívne aj slovenská armáda, starý svet. V tejto vojne nejde o vydobýjanie nových území, ale o zrútenie starých zlých svetov. Slovenskí vojaci si vydobýjajú v tejto vojne meno hrdinských bojovníkov.“ Po porážke nemeckých [[bitka o Stalingrad|síl pri Stalingrade]] začiatkom roku [[1943]] však bola Rýchla divízia stiahnutá na [[Krym]], pričom prišla o podstatnú časť svojho delostrelectva. Situácia na fronte bola ale iná než ju prezentovali fašistickí politici. Mnohí slovenskí vojaci nasadení do protipartizánskych akcií v Bielorusku a na Ukrajine, vo veľkej miere pomáhali partizánom, nielen marením snáh svojich veliteľov, ale aj materiálne alebo k nim priamo prebehli.
Prezident Tiso v júni [[1943]] vyhlásil: „Toľko ráz som to už povedal a teraz opätovne zdôrazňujem, že my nebojujeme proti Rusom, ale bojujeme proti boľševikom. Dnes na tomto fronte nie sú Rusi, ale boľševici. A ja s boľševikmi ani vtedy nechcem mať nič, keby ten boľševik bol Slovák a tobôž ruský boľševik.“▼
▲Účasť Slovákov na vojne bola len symbolická, celkovo boli nasadené len dve divízie a jedna brigáda. Slovenskí vojaci sa vo vojne osvedčili ako bojaschopní, boli dokonca medzi prvými vyznamenanými medailami „za hrdinstvo“. Najlepší slovenskí piloti slúžili v jednej divízii s elitnými nemeckými letcami a mnohí z nich získali železné kríže I. a II. triedy, či zlaté nemecké kríže.
▲Koncom októbra 1941 Adolf Hitler povedal na adresu slovenských vojakov: „V Slovákoch sme sa nesklamali. Naopak, každý deň od všetkých veliteľstiev dostávame len samé chvály o nich.“
▲Prezident Tiso v júni 1943 vyhlásil: „Toľko ráz som to už povedal a teraz opätovne zdôrazňujem, že my nebojujeme proti Rusom, ale bojujeme proti boľševikom. Dnes na tomto fronte nie sú Rusi, ale boľševici. A ja s boľševikmi ani vtedy nechcem mať nič, keby ten boľševik bol Slovák a tobôž ruský boľševik.“
Avšak prevažná časť slovenského obyvateľstva prijímala vojnu proti ďalšiemu slovanskému národu s nevôľou, vyskytli sa aj prípady prebehlíkov na druhú stranu. Ku koncu vojny bola morálka slovenských vojakov taká nízka, že boli úplne stiahnutí z východného frontu. Hoci údaje sa rôznia, celkové straty slovenskej armády počas ťaženia proti ZSSR činili asi 2 500 mužov.
=== Vojnový stav so západnými mocnosťami ===
[[12.december|12. decembra]] [[1941]] predseda vlády a zároveň minister zahraničných vecí Vojtech Tuka vyhlásil, že na základe [[Pakt troch mocností|Paktu troch mocností]]
▲Napriek tomu, že Slovenský štát nevyvíjal žiadne vojenské akcie voči západným mocnostiam, 16.6.1944 jednotky Veľkej Británie a Spojených štátov amerických podnikli letecký vojenský útok proti Slovenskému štátu. Počas náletu na Bratislavu v troch vlnách bombardovali rafinériu Appolo, ale aj iné objekty v meste. Údaje o obetiach sa rôznia. Rôzne zdroje stanovili množstvo zabitých na 300 osôb, podľa Civilnej protileteckej obrany počet obetí dokonca presiahol číslo 770.
== Politika ==
| |||