Jonathan Edwards (filozof): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: cs:Jonathan Edwards
Miloš (diskusia | príspevky)
d preklepy
Riadok 12:
 
Ako trinásťročný vstúpil na [[Yale]]ovo kolégium, kde ho čítanie anglických osvietencov ([[Isaac Newton]], [[John Locke]]) priviedlo k záujmu o
prirodné vedy a novú filozofickú metódu. V roku [[1721]] prežil duchovný obrat, ktorý ho primäl k povýšeniu náboženského citu nad rozum. Edwards sa vrátil ku krajne chmúrnej dogmatickej prísnosti, akú hlásala [[kalvín]]ska teológia prvých puritánskych kolnistovkolonistov v [[17. storočie|17. storočí]], ale ktorá sa v ďalších generáciách preživalaprežívala. V súladessúlade s tým aj vyznievali kázania, ktoré prednášal ako pastor kongregacionalistickej cirkvi [[1726]]-[[1750]] v Northhamptone. Povestným sa stal jeho prejav „Sinners in the Hands of an Angry God“ (Hriešnici v rukách hnevlivého boha), ktorý vyšiel tlačou [[1741]], kde dosiahol vrchol hrôzy v líčení pekelných múk. Jeho činnosť prispela k vyvolaniu takej nálady v Novom Anglicku, že sa tu rozvinula [[1734]]-[[1740]] davová náboženská hystéria zvaná Great Awakening (Veľké prebudenie), podnietená návštevou anglického misionára
[[George Whitefield|Georgea Whitefielda]].
 
Neskôr Edwardsova mystika zanietenia a desu, ako aj jeho organizačná striktnosť, pohoršila aj jeho farníkov, ktorí ho vypudili. Potom bol [[1750]]-[1757]] misionárom u Indiánov v Stockbridge na pomedzí bieleho osidelniaosídlenia; písal tam ďalšie bohoslovecké a dômyselné filozofické knihy, najmä ''Freedom of the Will'' ([[1754]], Sloboda vôle). V roku [[1757]] ho povolali za prezidenta kolégia New Jersey (neskoršia Princetonská univerzita). Edwards domýšľal rozpory súdobého idealizmu až do posledných dôsledkov, pričom dosahoval myšlienkovú originalitu.
 
== Citát ==
Ako 26 ročný, napísal o svojom duchovnom obrate:
 
''Od tohto dňa až doteraz sa udiala nádherná premena v mojom myslení vo vzťahu k doktríne o Božej zvrchovanosti… Božia absolútna zvrchovanosť… je to, v čom, ako sa zdá, moja myseľ odpočíva ubezpečená tak, ako je ubezpečená o ktorejkoľvek veci, ktorú môžem vidieť svojímisvojimi očami… Toto učenie sa toľkorát ukázalo ako nesmierne šťastné, jasné a sladké. Milujem, keď sa Bohu pripisuje absolútna zvrchovanosť… Božia zvrchovanosť je mi zjavená ako veľká časť Jeho slávy. Často bolo mojou radosťou pristupovať k Bohu a uctievať ho ako zvrchovaného Boha.''
 
== Externé odkazy ==