Carnuntum: Rozdiel medzi revíziami

Názov je prebratý od predrímskeho (keltského) obyvateľstva. Prvý raz sa spomína v roku 6 po Kr., keď sa tu možno zastavil rímsky veliteľ [[Tiberius]] na výprave proti [[Markomani|Markomanom]]. Tábor vznikol na križovatke [[Jantárová cesta|Jantárovej cesty]] a podunajskej cesty v rokoch 14-37 po Kr; v roku 15 po Kr. sem prevelili legio XV Apollinaris z [[Poetovio|Poetovia]] (dn. [[Ptuj]]) a vznikol tu legionársky tábor (''castra''), pôvodne drevozemný, za vlády cisára Vespaziána[[Vespasianus|Vespasiána]] (vládol 69 - 79 po Kr.) kamenný.

Čoskoro tu vznikol aj auxiliárny kastel, vojenský amfiteáter, canabae a trocha západnejšie civilné mesto s kúpeľmi, fórum, obchodná štvrť a civilný amfiteáter. Na Pfaffenbergu sa nachádzal chrámový okrsok. V susedstve vojenského tábora sa usadzovali rodinní príslušníci vojakov, obchodníci a ďalší obyvatelia, ktorí poskytovali služby vojenskému táboru. Vznikla tak vojenská osada (''canabae''). Napokon sa v blízkosti vojenského tábora usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať v pohraničnej provincii a v susedstve silného vojenského tábora a tak vzniklo civilné mesto. Civilné mesto dostalo od cisára Hadriána[[Hadrián]]a (vládol 117 - 138 po Kr.) štatút municipium a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum, na konci 2. stor. po Kr. ho cisár [[Septimius Severus]] za podporu pri jeho vyhlásení za cisára povýšil na kolóniu (colonia) a dostalo pomenovanie Colonia Septimia Carnuntum. Toto sídlisko, ktoré tvorili tri samostatné časti (castra, canabae, civilné mesto) malo v dobe najväčšieho rozmachu (2. stor. po Kr.) asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).

Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom Dunaji. V roku 6 po Kr. bolo možno východzím bodom rímskych vojsk v boji proti Marobudovi[[Marobud]]ovi v Čechách (pre povstanie panónskych légií musela byť výprava odvolaná). Po vytvorení provincie ''Pannonia'' bolo Carnuntum sídlom miestodržiteľa, po rozdelení Panónie (103/104 po Kr.) sa stalo sídlom Hornej Panónie (''Pannonia Superior''). V budove sídla miestodržiteľa Panónie navštívil pravdepodobne Carnuntum už cisár [[Domicián]] v rámci vojen s Germánmi. Cisár [[Hadrián]] (117-138) povýšil Carnuntum na municípium (Municipium Aelium Carnuntum).

Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách (166 - 180 po Kr.). Počas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár [[Marcus Aurelius]] tu a vo [[Viedeň|Viedni]] svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcií voči [[Germáni|Germánom]], odkiaľ Rimania prenikali na územie dnešného Slovenska.

V 3. storočí bolo Carnuntum významným vojenským centrom obrany podunajskej hranice. V roku 260 tu ešte vyhlásili za cisára [[Regalianus|Regaliana]], ktorý však fakticky vládol len v Carnunte. V rámci reformy správy sa koncom 3. storočia Carnuntum stal súčasťou provincie Panónia Prima.

V roku 308 alebo 309 po Kr. sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára [[Diocletianus|Diocletiana]] na schôdzi, ktorá mala vyriešiť problém viacerých súčasných cisárov pri moci (Diocletianus, [[Galerius]], [[Maximianus]]). Schôdzka však neskončila s úspechom a v Rímskej ríši pokračovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár [[Konštantín]] (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v ríši.

V 4. storočí po Kr. osídlenie v Carnunte začalo ubúdať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva sťahovala do západných provincií (Itália, [[Gallia]]). V 1. polovici 4. storočia zavreli civilný amfiteáter (postavili tam kostol). V polovici 45. storočia mesto "dorazilo"postihlo zemetrasenie.

V r. 375 cisár [[Valentinianus]] v rámci výpravy proti [[Kvádi|Kvádom]] a [[Sarmati|Sarmatom]] našiel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovať tábor. Posledná posádka odišla z Carnunta asi koncom 4. storočia.

Neskororímsky historik [[Ammianus Marcellinus]] píše o meste "ako o opustenej a špinavej diere".

'''Amfiteáter''' ako stredisko zábavy a konania [[gladiátor|gladiátorských hier]] a zápasov s divými šelmami tvoril neodmysliteľnú súčasť každého rímskeho mesta. V Carnunte boli vybudavané dva amfiteátre: jeden v západnej časti osídlenia s kapacitou asi 7000 divákov, druhý vo východnej časti s kapacitou asi 14 000 divákov. Vo východnom amfiteátri je nad bránou, ktorou vstupovali do arény gladiátori, text, z ktorého je jasné, že ho dali postaviť najvyšší úradníci v meste (quattuorviri). Približne okolo roku 320 pred Kr. bol v jednej časti tohoto amfiteátra postavený kresťanský oltár z dvoch starších pohanských oltárov a mramorovej platne, čo svedčí o prítomnosti kresťanov v Carnunte.

'''Civilné mesto''' - zachoval sa šachovnicový pôdorys dláždených hlavných a vedľajších ulíc s typickými obytnými domami. Zachovali sa aj verejné záchody, [[kúpele]] (''thermae''), rekonštruovaný bol chrám bohyne [[Venuša|Venuše]], zachovali sa aj zvyšky chrámu, zasväteného bohovi [[Mithra|Mithrovi]] (''mithraeum''). Na viacerých miestach sa pod povrchom ulíc našli zvyšky kanalizácie.

'''Museum Carnuntinum''' - bolo vybudované v mestečku [[Deutsch Altenburg]]. Sú v ňom uložené drobné nálezy zbraní a výzbroje (kopie, meče, zvyšky šupinových brnení), keramiky, mincí, rôznych pracovných nástrojov (lekárskych, stavebných), šperky a predmety pre hygienu (zrkadlá, hrebene, nožničky, britvy), kovania z rôznych drevených skriniek a predmetov.