Dejiny Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Už za posledných Arpádovcov sa moc v krajine dostáva do rúk veľmožov. Najmocnejší z nich, [[Matúš Čák Trenčiansky]], držiaci po vymretí arpádovského rodu až do svojej smrti roku [[1321]] vo svojej moci väčšinu slovenského územia. Roku 1301 ponúkol českému kráľovi z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] [[Václav II.|Václavovi II.]] uhorský trón (ako protikandidát vystúpil [[Karol Róbert z Anjou]] z dynastie [[Anjouovci|Anjouovcov]], no je donútený prepustiť trón), no na trón nastúpi až jeho syn, [[Václav III.]] ako Ladislav V. Nedosahuje však všeobecné uznanie a na trón nastupuje bavorský vojvoda [[Otto III. Wittelsbach]], ktorý je pre zmenu uväznený rebelmi. Karol Róbert z Anjou má teda voľnú cestu a roku [[1308]]/[[1309]] zasadol na trón. Oficiálne sa stal kráľom až po korunovácii v [[Székesfehérvár|Stoličnom Belehrade]] roku [[1310]]. Proti nemu sa však začal búriť Matúš Čák, až kým ho roku [[1312]] Karol Róbert neporazil v [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]]. Po porazení odbojných veľmožov začal Karol Róbert upevňovať kráľovskú moc, zaviedol pevnú menu a stále dane. Keď roku [[1342]] zomrel, na trón zasadol jeho syn [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]], ktorý mal zaručenú aj poľskú korunu zmluvou, ktorú jeho otec uzavrel s poľským kráľom tri roky pred svojou smrťou. Za jeho vlády sa Uhorské kráľovstvo vypracovalo na pozíciu európskej veľmoci. Roku [[1370]] je zvolený za poľského kráľa. Po jeho smrti sa stáva kráľovnou jeho dcéra [[Mária (Uhorsko)|Mária]]. Nastáva boj o politickú moc a uhorskú korunu. Napokon je roku [[1387]] uznaný za kráľa jej manžel [[Žigmund Luxemburský]].

 

[[Obrázok:Matei Corvin Johannes de Thurocz f137.jpg|thumb|200px|left|Vyobrazenie [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] v dobovej kronike]]

Za vlády Žigmunda došlo opäť k oslabeniu kráľovskej moci (vnútropolitický rozvrat a vonkajšie vplyvy) Kráľ bojuje proti [[Turci|Turkom]] (r. [[1396]] porazený v [[Bitka pri Nikopole|bitke pri Nikopole]]) a proti [[Husitstvo|husitom]], ktorých revolučné hnutie našlo ohlas na Slovensku v radoch mestskej chudoby a poddaných. Svoje vojenské ťaženia proti nim, financoval najmä z ťažby drahých kovov na Slovensku.