Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
časť opravená |
kategórie, interwiki |
||
Riadok 5:
Na II. zjazde prijali stanovy SDRSR. Článok I. definoval členstvo. Martov navrhol, aby za člena SDRSR bol považovaný každý, kto s ňou sympatizuje. Lenin žiadal, aby za člena strany bol považovaný iba aktivista. V hlasovaní vyhrali 28 : 23 menševici. Potom sa hlasovalo o tom, kto bude reprezentovať [[žid]]ovských proletárov, či to bude ''Bund'' založený roku [[1897]]. Zjazd sa uzniesol, že nie. Päť bundistov zo zjazdu odišlo a menševici sa dostali do menšiny.<ref>Dmitrij Volkogonov: Lenin. Počátek teroru. Dialog, Liberec 1996, p. 90.</ref> Boľševici vyhrali ostatné dôležité hlasovania: o vedení Iskry a o správe straníckých financií. Lenin však vo vedení Iskry dlho neostal, už v decembri z nej odišiel a [[14. marca]] [[1904]] opustil aj vedenie SDRSR.
Roztržka medzi boľševikmi a menševikmi sa formalizovala na [[Praha|pražskej]] konferencii SDRSR v januári [[1912]], ktorú menševici neuznali za právoplatnú. Odvtedy pretrvával spor o tom, kto tvorí legálne vedenie SDRSR. V auguste [[1917]] sa na VI. zjazde (boľševikov) obe frakcie oddelili aj formálne na dve samostatné strany: Sociálno demokratickú robotnícku strana Ruska (menševikov) a Sociálno demokratickú robotnícku strana Ruska (boľševikov) – SDRSR(b).
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Socialistické strany]]
[[en:Russian Social Democratic Labour Party]]
[[ru:Российская социал-демократическая рабочая партия]]
|