Michalovce: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 198 bajtov ,  pred 15 rokmi
drobne upravy
(+ odkazy)
(drobne upravy)
'''Michalovce''' ([[maďarčina|maď.]] ''Nagymihály'', [[nemčina|nem.]] ''Großmichel'', [[rómčina|rómsky]] ''Naďmihaja'', [[jidiš]] ''Michajlovec'' alebo ''Mychajlovyc'') sú mesto na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]].
== Polohopis ==
V severnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]] na brehoch rieky [[Laborec]] v nadmorskej výške 115 m sa rozprestiera súčasné hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i [[Zemplín|Zemplína]] - Michalovce. Mesto je vzdialené 60 km na východ od [[Košice|Košíc]] a 35 km od pohraničného mesta na [[Ukrajina|Ukrajine]] [[Užhorod|Užhorodu]]. Zemepisná poloha mesta je určená súradnicami: 48°46' s. z. š. a 21 °54' v. z. d. Okres Michalovce zaberá územie ohraničené na severe pohorím [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchoch]], na juhu jeho prirodzenú hranicu tvorí rieka [[Latorica]]. Okres hraničí na východe s novovytvoreným [[Okres Sobrance|okresom Sobrance]] a z časti s Ukrajinou. Západnými susedmi sú okresy [[Okres Trebišov|Trebišov]] a [[Okres Vranov nad Topľou |Vranov]], na severe susedí a okresom [[Okres Humenné |Humenné ]]. Na východ od Michaloviec na nachádza vodná nádrž [[Zemplínska šírava]].
 
== Symboly obce ==
== História ==
 
Keď sa [[Slovania]] sťahovali a hľadali si novú vlasť, niektoré [[Kmeň|kmene]] prechádzali cestou pozdĺž Laborca a jeden zo slovanských kmeňov sa tu natrvalo osadil. Na ochranu proti nepriateľským národom budoval také [[Hrad|hrady]], aké si budovali iba Slovania. Boli to hrady z hliny – zo zeme, obohnané priekopami a valmi. Takým bol aj [[Zemplínsky hrad]], ktorý ma svoje meno podľa základnej stavebnej hmoty. Stal sa politickým centrom v najdávnejších dobách pre slovenský ľud tu žijúci, dal meno zemplínskemu kominátu.
 
Jedna z [[Povesť|povestí]] hovorí toto: Za veľmi, veľmi starých čias vybrali sa chlapi na poľovačku do lesov. Ako tak idú, zbadali krásneho srnca a začali ho prenasledovať, ale nie a nie ho dolapiť. Celý deň ho prenasledovali a zašli pri tom veľmi ďaleko, až nakoniec zablúdili. Keďže bola noc a v kraji sa nevyznali, prenocovali tam, kde práve došli. Keď sa ráno prebudili, prezreli si okolie a veľmi sa im tu zapáčilo. V rieke bolo veľa rýb, v lese plno divej zveri a najmä zajace. Uzhodli sa, že tu zostanú natrvalo. Jeden spomedzi chlapov, ktorý sa volal Michalom, driečny a mocný, zaťal svoju sekeru do buka, aby si zapamätal miesto. Potom sa vrátili k svojim a oznámili im svoje rozhodnutie, rúbali les, vybudovali domy a podľa driečneho chlapa, ktorý prvý raz zaťal svojou sekerou do buka, nazvala sa nová osada Michal – Michalovce. Toto je však len povesť.
 
O počiatku Michaloviec v XI. storočí (r. [[1056]]) hovorí Anton Szirmay v diele Notitia topographica, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť [[1803]].
 
O Michalovciach a stručne o ich histórii stručne hovorí autor na strane 366 – 368. Rajnold (Rado), syn [[Gróf|grófa]] Wencellina, bol roku [[1056]] kráľovským [[Palatín|palatínom]]. Jeho syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Ďalej sa spomína rok [[1273]], kedy Jágerská kapitula [[Dekrét|dekrétom]] ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z [[Bavorsko|Bavorska]]).
 
== Politika ==
=== Múzeá ===
 
Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaątieµa[[Kaštieľ|kaštieľa]] ąµachticovšľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu,naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby - rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.
 
=== Hudba ===
48

úprav