Gerd von Rundstedt: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Thijs!bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: da:Gerd von Rundstedt
doplnené a upravené
Riadok 11:
 
== Život ==
=== Mladosť a raná kariéra v armáde ===
Narodil sa v decembri roku [[1875]] v [[Aschersleben]]e, v dnešnom Sasku-Anhaltsku. Pochádzal z [[Prusko|Pruskej]] aristokratickej rodiny. Roku [[1892]] vstúpil do armády, a roku [[1902]] začal navštevovať nemeckú vojenskú akadémiu, ktorej zložitým príjmacím konaním neprešlo až 75% žiadateľov. [[22. január]]a [[1902]] sa von Rundstedt oženil s Luisou Bila von Götz. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol viackrát povýšený, pričom roku [[1918]] dosiahol hodnosť [[major]]a. Cez vojnu ako aj po jej skončení slúžil v štáboch, najskôr pechotného a armádneho zboru, neskôr divízie. Po vojne zostal súčasťou [[Reichshwehru]]. V roku [[1927]] bol povýšený do hodnosti [[generálmajor]]a a nasledujúci rok poverený velením 2. jazdeckej divízie. V roku [[1932]] krátko velil 3. pechotnej divízii. Avšak už čoskoro z tejto funkcie odstúpil, po tom čo [[Franz von Papen]] vyhlásil [[stanné právo]] a začal prenasledovať členov [[nacizmus|nacistickej]] strany. Následne bol poverený vedením Vojenskej oblasti III a o niečo neskôr Vojenského skupinového veliteľstva I. Ako dôležitý a schopný dôstojník sa podieľal na výstavbe a znovu vyzbrojení [[Wehrmacht]]u, čo odporovalo [[Versaillská mierová zmluva|Versaillskej zmluve]]. V priebehu pohraničnej krízy s [[Československo]]m roku [[1938]] odstúpil zo svojej funkcie, po tom čo zistil, že vrchný veliteľ armády [[Werner von Fritsch]] je sledovaný [[gestapo]]m.
 
=== Druhá svetová vojna ===
V lete [[1939]] bol však opäť povolaný do funkcie a menovaný veliteľom štábu, ktorý bol počase premenovaný na Skupinu armád Juh, ktorá sa účastnila [[invázia do Poľska|útoku na Poľsko]]. Po porážke Poľska krátko viedol Hlavné veliteľstvo Východ, ktoré malo na sterosti vojenskú správu obsadeného Poľska. Koncom októbra [[1939]] bol menovaný za veliteľa Skupiny armád A. Neskôr podporil [[Erich von Manstein|Mansteinov]]e pripomienky k plánu na útok do [[Benelux]]u a [[Francúzsko|Francúzska]]. Počas nasledujúcich bojov úspešne viedol zverené vojská, ktoré pri útoku cez [[Ardeny]] prekvapili a obkľúčili početné nepriateľské sily. Išlo o kľúčové víťazstvo, ktoré rozhodlo o nasledujúcom úspechu celej operácie. Za svoje úspechy bol [[19. júl]]a [[1940]] povýšený do hodnosti [[poľný maršal|poľného maršala]].
Počas druhej svetovej vojny viedol nemeckú Skupinu armád Juh pri [[invázia do Poľska|útoku na Poľsko]]. neskôr podporil [[Erich von Manstein|Mansteinov]] [[Fall Gelb]] (útok na [[Benelux|krajiny Beneluxu]]). [[19. júl]]a [[1940]] bol povýšený do hodnosti [[poľný maršal|poľného maršala]]. V roku [[1941]] viedol skupinu armád Juh počas [[Operácia Barbarossa|operácii Barbarossa]]. Ostro odmietal postup do vnútrozemia [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] v priebehu zimy. Na konci novembra [[1941]] bol po prudkej hádke s [[Adolf Hitler|Hitlerom]] odvolaný, pretože odmietal uposlúchnuť rozkaz a neustupovať ale naopak požadoval stiahnutie svojich jednotiek viac na západ. V roku [[1942]] bol vymenovaný za veliteľa vojsk na západe, kde okrem iného viedol stavbu [[Atlantický val|Atlantického valu]], najprv sám, neskôr za spoluúčasti maršala [[Erwin Rommel|Rommela]]. Po [[Operácia Overlord|spojeneckej invázii]] sa obidvaja aj napriek prudkým profesionálnym sporom v oblasti [[Vojenská stratégia|stratégie]] a niekedy aj osobnej nevraživosti zhodli na tom, že vojna je stratená, a že je nutné čo najrýchlejšie uzavrieť [[mier]]. Rundstedta za jeho opakované požiadavky rokovať so Spojencami krátko po ich vylodení odvolali a nahradili maršalom [[Günther von Kluge|von Klugom]].
 
Počas druhej svetovej vojny viedol nemeckú Skupinu armád Juh pri [[invázia do Poľska|útoku na Poľsko]]. neskôr podporil [[Erich von Manstein|Mansteinov]] [[Fall Gelb]] (útok na [[Benelux|krajiny Beneluxu]]). [[19. júl]]a [[1940]] bol povýšený do hodnosti [[poľný maršal|poľného maršala]]. V roku [[1941]] viedol skupinuSkupinu armád Juh počas [[Operácia Barbarossa|operácii Barbarossa]]. Ostro odmietal postup do vnútrozemia [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] v priebehu zimy. Na konci novembra [[1941]] bol po prudkej hádke s [[Adolf Hitler|Hitlerom]] odvolaný (oficiálne zo zdravotných dôvodov), pretože odmietalneuposlúchol uposlúchnuť[[Hitler]]ov rozkaz a neustupovaťpod alesilnými naopakúdermi požadovalnepriateľa stiahnutieso svojichsvojimi jednotiekjednotkami viacustúpil z [[Rostov-na-Donu|Rostova západna Donu]]. V marci roku [[1942]] bol vymenovaný za veliteľa vojsk na západe, kde okrem iného viedol stavbu [[Atlantický val|Atlantického valu]], najprv sám, neskôr za spoluúčasti maršala [[Erwin Rommel|Rommela]]. Po [[Operácia Overlord|spojeneckej invázii]] sa obidvaja aj napriek prudkým profesionálnym sporom v oblasti [[Vojenská stratégia|stratégie]] a niekedy aj osobnej nevraživosti zhodli na tom, že vojna je stratená, a že je nutné čo najrýchlejšie uzavrieť [[mier]]. Rundstedta za jeho opakované požiadavky rokovať so Spojencami krátko po ich vylodení odvolali a nahradili maršalom [[Günther von Kluge|von KlugomKlugem]].
 
Keď sa v [[august]]e [[1944]] začal západný front rútiť a Kluge spáchal samovraždu, von Rundstedta povolali v septembri 1944 späť. Dosiahol posledný skutočný úspech na západnom fronte, keď sa mu podarilo zmariť [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] veľkoryso naplánovanú ale zle uskutočnenú [[Operácia Market Garden|operáciu Market Garden]]. V tom čase si však už bol vedomý, že išlo iba o labutiu pieseň jeho armády. Onedlho dostal poverenie na uskutočnenie [[Výpad v Ardenách|útoku v Ardenách]], sám ale neveril, že útok bude úspešný a zúfalo sa pokúšal [[Hitler]]a presvedčiť, že ide o holé šialenstvo. Počas bojov si uvedomil, že jeho vrchný veliteľ už stratil pojem o skutočnom stave na fronte. [[Bitka vo ArdenáchArdeny]] sa nakoniec skončila nemeckým neúspechom, presne tak ako predpokladal. V marci [[1945]] bol definitívne odvolaný z funkcie pre „porazeneckú náladu“. V priebehu mesiaca ho zajala americká armáda.
 
=== Povojnové obdobie ===
{{Biografický výhonok}}
Niekoľko rokov sa nachádzal v zajateckom tábore vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]. Ako svedok svedčil pred súdom s vojnovými zločincami v [[Norimberg]]u. Sám však nikdy z vojnových zločinov obvinený nebol. Roku [[1949]] bol zo zajatia prepustený. Vrátil sa do [[Hannover]]u, kde žil až do svojej smrti roku [[1953]].
 
[[Kategória:Osobnosti druhej svetovej vojny|Rundstedt, Gerd von]]
[[Kategória:NarodeniaNemecké vvojenské 1875osobnosti|HeinriciRundstedt, GotthardGerd von]]
[[Kategória:ÚmrtiaNemeckí vpoľní 1953maršali|HeinriciRundstedt, GotthardGerd von]]
[[Kategória:Narodenia v 1875|Rundstedt, Gerd von]]
[[Kategória:Úmrtia v 1953|Rundstedt, Gerd von]]
 
[[cs:Gerd von Rundstedt]]