Verzia z 17:21, 10. apríl 2007 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací →‎Obsah ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:28, 10. apríl 2007 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Enúma eliš''' (= "keď hore" - prvé slová textu) je významná mezopotámska skladba ([[epos]]). Rozpráva o stvorení sveta a činoch ~~Marduka~~[[Marduk]]a. Cieľom jej napísania bol predovšetkým opis a zdôvodnenie vzostupu boha ~~[[Marduk]]a~~Marduka na post najvyššieho boha. Enúma eliš je hlavný zdroj poznania babylonského svetonázoru,. Dátum vzniku je neznámy, skoršie sa predpokladal starobabylónsky pôvod, dnes sa predpokladá skôr neskoré kassitské obdobie (13. - 12. stor.) alebo vrcholné obdobie [[Isin II]], teda asi 12. storočie, možno priamo obdobie vlády [[Nebukadnesar]]a I. Text je rozdelený na 7 hlinených tabuliek (spevov). Písaný je v okolo 1100 veršoch v akkadčine. Chýba väčšina tabuľky V., inak len malé časti. Existuje viacero verzií a odpisov z Babylónie aj Asýrie. Text bol znovu objavený archeológmi v ~~Aššurbanipalovej~~[[Aššurbanipal]]ovej knižnice v Ninive. Príbeh vychádza zo sumerských mýtov, ale používa aj rôzne akkadské pramene, badať aj ~~semistské~~semitské vplyvy. ==Obsah == '''Tabuľky I-V'''<br /> Podľa eposu boli [[Tiamat]] a [[Apsú]] najstaršou božskou dvojicou, sladkými a slanými vodami, ktoré "navzájom miesili svoje vody" na počiatku. Z ich spojenia sa rodili postupne ďalšie generácie bohov, ktoré zaľudnili svet. Apsú, otrávený hlukom, ktorý títo noví bohovia robili, sa ich rozhodol zničiť, ale [[Enki]], jeden z mladších bohov, to predvídal a Apsúa zabil. Keď sa to dozvedela Tiamat, rozhodla sa sama postaviť proti mladším bohom. Splodila sama zo seba rad príšer, ktoré poslala ako svoju armádu proti bohom. Na jej čelo dosadila svojho syna [[Kingu\|Kingua]], ktorému dala [[Tabuľky osudu]] a urobila z neho svojho milenca. Ďalej sa epos rôzni. Bohovia si za svojho vodcu v boji s Tiamat vybrali jedného spomedzi seba. Najstaršie verzie eposu hovoria o [[Enlil\|Enlilovi]], bohovi vzduchu, iné o [[Anu\|Anuovi]], vládcovi nebies. Najmladšia a najlepšie zachovaná verzia z babylonského obdobia za vodcu bohov považuje [[Marduk\|Marduka]]. Bohovia mu prisahajú vernosť a sľubujú, že ho urobia svojim kráľom, ak ich zbaví Tiamat. Marduk (prípadne Enlil alebo Anu) najprv zabije Kingua a odoberie mu Tabuľky osudu, potom sa stretne v boji s Tiamat a svojimi magickými zbraňami ju prereže na dve polovice. Z jednej potom utvorí oblohu a z druhej zem. Z Tiamatiných očí sa stanú pramene [[Eufrat\|Eufratu]] a [[Tigris\|Tigrisu]]. '''Tabuľka VI - VII'''<br /> Marduk iniciuje ~~stvornieí~~stvornie človeka ([[antropogónia]]), ktoré potom vykoná [[Enki]], Marduk nestvoril ľudstvo pravdepodobne preto, že v roli stvoriteľa v mnohých mýtoch vystupoval [[Enki]]. Podobne ako v mýte o [[Atrachasís]]ovi, aj tu je obetovaný boh (vodce Tiamatinej armády Kingu). Po stvorení ľudí boli bohovia ~~rozdeleni~~rozdelení na pozemské a nebeské miesta. Bohovia z vďačnosti postavia Mardukovi [[Babylon]]. Na poslednej tabuľke bohovia dali Mardukovi 50 mien, z ktorých každé obsahuje (vystihuje) iný aspekt Mardukovho božstva.

Enúma eliš: Rozdiel medzi revíziami