Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pl |
obrázok a drobné úprávy |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť|
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], Reitern, [[Rakúsko]] – † [[1945]], Sachsenhausen), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenskej armády.▼
Meno = Augustín Malár |
Portrét = General Malar.jpg |
Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], veliteľ východoslovenskej armády |
Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1894]] |
Miesto narodenia = [[Reitern]], [[Rakúsko]] |
Dátum úmrtia = [[15. október]] [[1946]] |
Miesto úmrtia = [[Sachsenhausen]], [[Nemecko]]
}}
▲'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], Reitern, [[Rakúsko]] – † [[1945]], [[Sachsenhausen]], [[Nemecko]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenskej armády.
== Život ==
Augustín Malár študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Skalica|Skalici]], neskôr v Šoprone. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v [[Praha|Prahe]]. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku [[1931]]sa stal [[major]]om, v roku [[1936]] už bol povýšený na [[podplukovník]]a. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a [[Ferdinand Čatloš]]. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku [[1942]] bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e , súčasne aj veliteľom Vysokej vojnovej školy v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]-[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Východný front|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jednoho z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so [[ZSSR|sovietskymi]] veliteľmi a ilegálna SNR ho navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu [[Edvard Beneš|Benešovej]] exilovej vlády.
V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Keď v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] z iniciatívy [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]] po likvidácii [[Vojenská misia plukovníka Otta|nemeckej vojenskej misie]] v [[Martin]]e vyhlásili predčasne povstanie, v rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, že „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne.
Vtedy však už [[Hitler]]ova armáda obsadzovala Slovensko. Keď sa generál Malár vrátil do Prešova, nemecké bezpečnostné orgány ho zatkli a odvliekli do [[Nemecko|Nemecka]], kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore.
{{Biografický výhonok}}
[[Kategória:Narodenia v 1894|Malár,Augustín]]
[[Kategória:Úmrtia v 1945|Malár,Augustín]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti|Malár,Augustín]]
[[pl:Augustin Malár]]
| |||