Verzia z 07:36, 9. apríl 2007 upraviť PalicaBOT (diskusia \| príspevky) Boti 81 899 editací d robot Pridal: eo:Fernando Botero ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:21, 16. apríl 2007 upraviť vrátiť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací d drobné Ďalšia úprava →
Riadok 7: Vyrastal s dvoma bratmi a mamou, otec mu zomrel, keď mal štyri roky. Chodil do jezuitskej základnej školy, v ktorej bola zavedená prísna jezuitská výchova. Ešte ako malý chlapec začal maľovať býčie zápasy, ktoré sa mu v tom čase veľmi zapáčili. Jeho nadšenie pre zápasy mu vydržalo dva roky, maľoval ~~toreádorov~~toreadorov a býky a akvarely predával pred vstupom do arény za päť pesos. Ako pätnásťročný v roku [[1948]] si začal zarábať kresbami, ktoré pravidelne uverejňovali miestne noviny ''El Colombiano''. Inšpiroval sa [[Dante Alighieri\|Danteho]] ''Božskou komédiou'', v ktorej ho zaujali predovšetkým akty žien. Vedeniu jezuitskej školy sa však jeho myšlienkové smerovanie nepáčilo, preto ako reakcia na uverejnené kresby obnažených žien prišlo vylúčenie zo školy, aby nekazil morálku mladých kresťanov, ktorí ~~navštevali~~navštevovali školu. Šestnásťročný Botero sa po vyhodení zo školy ocitol v robotníckej štvrti mesta, ktorá mu poskytla množstvo inšpirácií v jeho začínajúcej tvorbe. Miestni obyvatelia si ho obľúbili a dovolili mu zachytiť v obrazoch ich bežný život. Riadok 16: V osemnástich rokoch sa rozhodol, že bude maliarom. Matka jeho rozhodnutie neschvaľovala, bola presvedčená, že sa maliarstvom neuživí. Tvrdohlavý mladý umelec sa však nevzdal, presťahoval sa do dedinky Tolu a maľoval všetko okolo seba. O dva roky neskôr, v roku [[1952]] na ''IX. Salóne kolumbijských umelcov'' mu udelili druhú cenu, ktorá bola honorovaná sumou 7 000 dolárov. ~~Keže~~Keďže sa už dlhšiu dobu zaoberal myšlienkou na cestu do [[Európa\|Európy]], peniaze použil na ~~zakúpenie lístka na cestu~~dopravu. Tri roky prežil v [[Paríž]]i, [[Florencia\|Florencii]] a [[Madrid]]e, v umeleckej škole ''San Fernando'' sa zdokonaľoval v technike maľby a spoznával históriu výtvarného umenia. V tom čase imitoval diela starých majstrov - [[Francisco Goya\|Goyu]], [[Tizian]]a a [[Diego Velázquez\|Velázqueza]], aby tak vnikol do ich techniky maľby. Najviac ho ale zaujal jeden z najvýznamnejších predstaviteľov renesančného maliarstva [[Piero della Francesca]], kvôli ktorému odišiel do [[Florencia\|Florencie]], aby spoznal jeho dielo. V [[Taliansko\|Taliansku]] žil dva roky, počas ktorých pochopil, že umenie musí vychádzať zo zvládnutých základných techník. Vo Florencii ho ovplyvnili aj diela starých majstrov akými boli napríklad [[Giotto]] alebo [[Botticelli]]. Vďaka nim prišiel na to, že maliarske plátno získa väčšiu zmyselnosť, ak budú namaľované postavy veľkorozmerné. Vo veku tridsaťtri rokov, v roku [[1957]], vystavoval vo [[Washington (D.C.)\|Washingtone]]e, jeho práce však americká kritika neocenila, keďže v tom čase uznávala [[abstraktný expresionizmus]], úspešným sa ale stal v domácej [[Bogota\|Bogote]]. Na bogotskom výtvarnom salóne mu udelili prvú cenu a stal sa najuznávanejším kolumbijským umelcom.▼ ▲Vo veku tridsaťtri rokov, v roku [[1957]], vystavoval vo [[Washington]]e, jeho práce však americká kritika neocenila, keďže v tom čase uznávala [[abstraktný expresionizmus]], úspešným sa ale stal v domácej [[Bogota\|Bogote]]. Na bogotskom výtvarnom salóne mu udelili prvú cenu a stal sa najuznávanejším kolumbijským umelcom. == Súčasnosť == Boterov autorský rukopis je ľahko čitateľný, jeho diela predstavujú naivistické portréty mužov, žien, zátiší, veľmi často parafrázuje slávne obrazy. Všetky jeho práce spája abnormálne zväčšenie predmetov, alebo postáv. Svoj ojedinelý štýl si vytvoril už ako dvadsaťročný a dodnes ho nezmenil.

Fernando Botero: Rozdiel medzi revíziami