Karel Hrubý: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5:
Po skončení okupácie, v roku [[1945]], bol poverený vybudovaním genetického oddelenia Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1946]] bol vymenovaný za profesora a jeho pracovisko, ktoré viedol až do svojej predčasnej smrti, sa stáva centrom výuky povojnovej generácie česko-slovenských genetikov. Vedecká činnosť profesora Hrubého bola rozsiahla a obsiahla celý rad viacerých, interdisciplinárných odborov. Pracoval v [[genetika|genetike]] i [[cytológia|cytológii]], pričom výsledky jeho práce sa využívali vo viacerých odboroch, hlavne však v genetike a šlachtitelstve úžitkových rastlín. Profesor Hrubý sa vo významnej miere zaoberal aj dedičnosťou u živočíchov a tiež problematikou genetiky človeka. Pri svojom štúdiu premenlivosti obrátil svoju pozornosť k [[entomológia|entomológii]]. V svojom článku „Proměnlivost živých bytostí ve vztahu k vývoji“ z roku [[1941]] uvádza ako jeden z najnápadnejších príkladov variability kresbu a sfarbenie krídel u [[motýle|motýľa]] [[spriadač medvedí|spriadača medvedieho]] ([[Arctia caja]] [[Carl Linné|Linnaeus]], [[1758]]).
Spočiatku píše populárno–náučné články o vlastných [[lepidopterológia|lepidopterologických]] pozorovaniach. Od roku [[1951]] píše už práce vedecké, s použitím nových poznatkov o [[variabilita|variabilite]], [[bionómia|bionómii]] a [[zoogeografia|zoogeografii]] [[rad (taxonómia)|radu]] [[motýle|motýľov]] ([[motýle|Lepidoptera]]). Veľkú pozornosť venuje hlavne štúdiu [[motýle|motýľov]] [[Československo|Československa]]. V [[Česko|Česku]] sa zameral na oblasť Královodvorska a na území [[Slovensko|Slovenska]] hlavne oblasť mlyňanského [[arboretum|arboreta]], kde zistil výskyt 1106 [[druh (taxonómia)|druhov]] [[motýle|motýľov]], výsledky čoho publikoval v svojich dvoch známych prácach. Už tento vysoký počet [[druh (taxonómia)|druhov]] upozorňuje jednak na skutočnosť obrovskej [[druh (taxonómia)|druhovej]] rozmanitosti skúmanej oblasti, ale na strane druhej ukazuje tiež na veľmi podrobný a dôkladne vykonaný systematicky prieskum tejto oblasti zo strany autora. Na základe svojho mnohoročného a hlbšieho štúdia [[motýle|motýľov]] [[Slovensko|Slovenska]] dospel Dr. Hrubý k záveru, že ďalšia práca v slovenskej [[lepidopterológia|lepidopterológii]] nie je možná bez komplexného zhodnotenia všetkého, čo bolo až doteraz o [[fauna|faune]] [[motýle|motýľov]] z územia [[Slovensko|Slovenska]] známe. Ujíma sa preto spracovaniu svojej najvýznamnejšej práce „[[Prodromus lepidopter Slovenska|Prodromu lepidopter Slovenska]]“, s plným vedomím obtiažnosti a obrovského rozsahu tejto práce, ktorá má pre slovenskú [[entomológia|entomológiu]] obrovský význam. [[Prodromus lepidopter Slovenska]] bol v nasledujúcom období síce viackrát doplnený, ale stále ostal svojim rozsahom a významom v slovenskej [[lepidopterológia|lepidopterológii]] neprekonaný.
Profesor Karel Hrubý bol aj významný a veľmi aktívny člen Československej entomologickej spoločnosti. Bol veľmi priateľský poradca všetkým [[lepidopterológ|lepidopterológom]], ktorí ho požiadali o pomoc, či už v odborných systematických otázkach, ale aj pri determinácii [[entomológia|entomologického]] materiálu. Vďaka jeho práci a [[entomológia|entomologickým]] aktivitám sa viacerí zberatelia začínajú zaujímať aj o dovtedy zabudnutú skupinu tzv. malých [[motýle|motýľov]] ([[Microlepidoptera]]).
| |||