Berlínsky kongres: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Bojars (diskusia | príspevky)
Riadok 17:
[[25. máj]]a [[1878]] vo [[Viedeň|Viedni]] bola podpísaná ďalšia tajná zmluva, tentokrát s Rakúsko-Uhorskom. Okrem rozdelenia Bulharska na už spomínané dve časti sa Rakúsko-Uhorsko zaviazalo skrátiť čas pôsobenia ruskej armády na území Bulharska. Tieto dohody sa neskôr stali základom rozhovorov medzi západnými európskymi štátmi a Ruskom na Berlínskom kongrese.
 
Kongresu predsedal nemecký kancelár [[Otto von Bismarck]]. Okrem otázky pôsobenia Ruska v Bulharsku účastníci kongresu – anglický predseda vlády [[Disraeli]] spolu s lordom Becansfordom, rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Andrásy, ruský kancelár Gorčakov a nemecký kancelár [[Otto Bismarck]] – debatovali aj na tému hraníc novooslobodeného bulharského štátu a osud [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]].
 
Predstavitelia západných veľmocí, zvlášť lord Becansford a rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Andrásy sa snažili o to, aby hranice bulharského územia boli čím menšie, aby v ňom teraz, keď už Bulharsko nebolo súčasťou Osmanskej ríše, mohli uskutočniť svoje ekonomické záujmy. A v Bosne a Hercegovine chcelo Rakúsko-Uhorsko bez vedomia ostatných štátov získať väčšie práva ako mali ostatní. Čo sa týkalo petície o opätovnom pripojení Bulharska k Osmanskej ríši, ktorú inicioval bulharský národ, na ňu účastníci kongresu nebrali vôbec ohľad.