Polárna noc: Rozdiel medzi revíziami

Názov polárna noc môže byť zavádzajúci, pretože naznačuje úplnú [[tma|tmu]]. V skutočnosti sa ale Slnko tak približuje k horizontu, hoci nad horizont nevystúpi, že nastane [[súmrak]] a [[obloha]] nadobúda svetlejší odtieň. V blízkosti polárnej kružnice je toľko [[svetlo|svetla]], že viditeľnosť sa približuje viditeľnosti v čase skutočného dňa, kedy je Slnko nad obzorom.

Za vznik polárneho dňa aj noci môže sklon [[zemská os|zemskej osi]]. Zemská os zviera s kolmicou na [[ekliptika|ekliptiku]] uhol 23,5°. Keďže [[Zem]] je guľatá[[guľa]]tá, tak v čase, keď Slnko osvetuje kolmo najjužnejšiu rovnobežku, ktorú osvetliť dokáže - [[obratník]] RakaKozorožca, najsevernejšia rovnobežka, na ktorú ešte dokáže Slnko dosvietiť, sa nachádza o 90° severnejšie. Je to rovnobežka 66,5°. Táto rovnobežka sa nazýva severná [[polárna kružnica]]. Dátum, kedy na nej nevyjde Slnko nad obzor je väčšinou [[21. december]] - deň [[zimný slnovrat|zimného slnovratu]]. Slnko samozrejme v ten deň nevyjde ani nikde inde vo vyšších zemepisných šírkach, až po pól. V deň [[letný slnovrat|letného slnovratu]], [[21. jún]]a je to opačne a polárna noc nastane od južnej polárnej kružnice vyššie. Medzi polárnou kružnicou a pólmi nastáva obdobie niekoľkých dní, kedy je polárna noc, potom nasleduje niekoľko dní obsahujúcich východy aj [[západ Slnka|západy Slnka]] a napokon niekoľko dní, kedy Slnko nezapadne pod obzor - polárnypolárnych deňdní. Čím bližšie sa určité miesto náchádza k pólu, tým viac je na ňom v priebehu roka polárnych dní a polárnych nocí. Na [[severný pól|severnom póle]] začína polárna noc [[23. september|23. septembra]] a končí [[21. marec|21. marca]]. Na [[južný pól|južnom póle]] je to opačne.