Hermann Hoth: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Druhá svetová vojna: Erich Hoepner |
d →Druhá svetová vojna: nástupca |
||
Riadok 19:
Počas [[operácia Barbarossa|operácie Barbarossa]] velil 3. tankovej skupine, ktorá pod jeho velením obsadila [[Minsk]] a [[Vitebsk]]. V [[októober|októbri]] [[1941]] nahradil vo velení 17. armády [[Carl-Heinrich von Stülpnagel|Carla-Heinricha von Stülpnagela]]. V [[jún]]i [[1942]] prevzal 4. tankovú armádu od [[Erich Hoepner|Ericha Hoepnera]]. Ako veliteľ tejto armády sa podstatnou mierou podpísal pod úspechy [[Wehrmacht]]u na juhu [[ZSSR]]. Spolu v súčinnosti s 6. armádou [[Friedrich Paulus|Friedricha Paulusa]] sa zúčastnil [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. Časti jeho armády boli uväznené v sovietskom obkľúčení, niektoré však boli súčasťou Mansteinových pokusov o prielom na pomoc 6. armáde.
V lete [[1943]] sa zúčastnil [[Bitka v Kurskom oblúku|bitky v Kurskom oblúku]], kde velil svojej 4. tankovej armáde pri útoku na oblúk z juhu. Po ukončení operácie Citadela, boli nemecké jednotky nútené pod silnými útokmi [[Červená armáda|Červenej armády]] ustupovať na západ. V novembri [[1943]] bol počas [[bitka na nižnom Dnepri|bojov na Dnepri]] a [[bitka o Kyjev|pri Kyjeve]] pozbavený velenia svojich jednotiek a na [[Hitler]]ov rozkaz preložený do zálohy, avšak teraz už v hodnosti [[generál-plukovník]]a. Adolf Hitler sa totiž domnieval, že Hoth fyzicky nezvláda velenie a potrebuje odpočinok<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein]]|názov=''Ztracená vítezství Svazek 2'' ISBN ISBN 80-7217-443-6|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|strana= 373|rok=2006}}</ref>. Jeho nástupcom sa stal generál [[Erhard Raus]].
V [[apríl]]i [[1945]] bol znovu povolaný do služby a až do konca vojny velil časti nemeckého frontu v [[sever]]nom Nemecku.
| |||