Emisná hmlovina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: uk:Емісійна туманність |
rozšírenie |
||
Riadok 1:
[[Image:Lagoon nebula SALT.jpg|thumb|210px|Časť hmloviny Lagúna ([[NGC 6523]]), emisnej hmloviny v [[súhvezdie Strelec|Strelcovi]]]]
'''Emisná hmlovina''' je mračno ionizovaného plynu emitujúce svetlo rôznych vlnových dĺžok. Najčastejšou príčinou ionizácie je vyžarovanie vysokoenergetických fotónov z blízkej horúcej hviezdy. Medzi rôzne typy emisných hmlovín patria aj oblasti H II, v ktorých začínajú vznikať hviezdy a mladé masívne hviezdy sú zdrojom ionizujúcich fotónov, a planetárne hmloviny, v ktorých staré vyhasínajúce hviezdy odhadzujú svoje vonkajšie vrstvy a odkrývajú svoje horúce jadro, ktoré ich ionizuje.▼
'''Emisná hmlovina''' je mračno ionizovaného [[plyn]]u [[emisia|emitujúce]] [[svetlo]] rôznych vlnových dĺžok. Najčastejšou príčinou ionizácie je vyžarovanie vysokoenergetických [[fotón]]ov z blízkej horúcej [[hviezdy|hviezdy]]. Tieto fotóny budia hmlovinu k žiareniu a hmlovina svoeti vlastným svetlom, najčastejšie z [[červená|červených]] oblastí spektra.
▲
== [[Oblasť H II]] ==
Emisná hmlovina patriaca k oblasti H II žiari vďaka ultrafialovému žiareniu blízkych hviezd, horúcich mladých hviezd [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] O a B. Pokiaľ je okolo takejto mladej hviezdy veľký oblak medzihviezdnej hmoty, jej [[ultrafialové žiarenie]] sformuje oblasť H II do guľatého tvaru. Takýmto guľatým hmlovinám sa hovorí podľa ich objaviteľa ''[[Strömgrenove sféry]]''. Emisné hmloviny však môžu byť rôzneho tvaru. Ich hmota je spravidla veľmi riedka a veľmi horúca a hmlovina môže slúžiť ako [[hviezdotvorná hmlovina]]. Emisné hmloviny, z ktorých vznikajú hviezdy, sa najčastejšie nachádzajú v ramenách špirálových galaxií a v nepravidelných galaxiách. Môžu obklopovať aj už vzniknuté [[hviezdokopa|hviezdokopy]], ktorých [[hviezdny vietor]] ich postupne rozkladá. Príkladom je [[hmlovina Rozeta]]. Medzi jednu z najznámejších emisných hmlovín, viditeľných aj voľným okom, patrí [[Veľká hmlovina v Orióne]].
[[Image:NGC 7027HSTFull.jpg|thumb|planetárna hmlovina [[NGC 7027]]]]
== [[Planetárna hmlovina]] ==
Planetárne hmloviny sú konečným štádiom [[vývoj hviezd|vývoja]] väčšiny hviezd. Vzniká oddelením vonkajších vrstiev hmoty z niekdajšieho [[červený obor|červeného obra]]. Typická planetárna [[hmlovina]] má dĺžku zhruba jeden [[svetelný rok]] a obsahuje extrémne zriedený plyn s hustotou zvyčajne okolo 1000 častíc v cm<sup>3</sup> – takže je asi biliarda-krát redší ako zemská atmosféra. Mladšie planetárne hmloviny majú väčšiu hustotu, niekedy aj vyššiu ako 10<sup>6</sup> častíc na cm<sup>3</sup>. Ako hmlovina starne, jej rozpínanie spôsobuje znižovanie hustoty.
Žiarenie z centrálnej hviezdy ohrieva plyny na teploty asi 10 000 [[Kelvin|K]]. Napriek intuícii sa [[teplota]] plynov so vzrastajúcou vzdialenosťou od centrálnej hviezdy zvyšuje.
== [[Pozostatok supernovy]] ==
Tretím typom emisných hmlovín sú pozostatky supernovy. Na rozdiel od planetárnych hmlovín málokedy bývajú sférického tvaru. Mechanizmus ich žiarenia závisí od ich veku. Mladé zvyšky supernov budí k žiareniu prúd častíc z centrálnej neutrónovej hviezdy. Staršie pozostatky, ako napríklad [[Riasová hmlovina]] ionizuje rázová vlna, ktorá sa tvorí pri ich rýchlom (až 100 km/s) prelete medzihviezdnym prostredím.
{{Commons|Category:Emission nebulae}}
[[Kategória:Emisné hmloviny| ]]
| |||