Zoja Anatolievna Kosmodemianská: Rozdiel medzi revíziami

'''Zoja Anatolievna KosmodemianskáKosmodemianska''' ({{V jazyku|rus|Зоя Анатольевна Космодемьянская – '''Zoja Anatolievna Kosmodemianskaja'''}}; * [[13. september]] [[1923]], [[Osino-Gaj]], [[Tambovská oblasť]], [[ZSSR]] – † [[29. november]] [[1941]], [[Petriščevo]], [[Moskovská oblasť]]) bola príslušníčka Červenej armády počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ruskej národnosti. Ako člen prieskumno-diverznej skupiny štábu Západného frontu na jeseň [[1941]] prenikla do tyla nemeckých vojsk. (Sovietske oficiálne zdroje ju však neskôr považovali za [[partizán]]ku.) Padla do nemeckého zajatia, bola kruto mučená a zavraždená. Ako prvej žene v krajine jej bol v priebehu druhej svetovej vojny udelený titul [[Hrdina Sovietskeho zväzu]]<ref>[http://sun.tsu.ru/mminfo/2020/000462771/1942/1942_007.pdf Указ Президиума Верховного Совета СССР «О присвоении звания Героя Советского Союза т. т. Гурьянову М. А., Космодемьянской З. А., Кузину И. Н., особо отличившимся в партизанской борьбы в тылу против немецких захватчиков» от 16 февраля 1942 года] // Ведомости Верховного Совета Союза Советских Социалистических Республик : газета. — 1942. — 10 марта (№ 7 (166)). — С. 1.</ref>.

Po vypuknutí vojny sa [[31. október|31. októbra]] [[1941]] prihlásila so skupinou ďalších 200 komsomolcov ako dobrovoľníčka do sovietskych [[červená armáda|ozbrojených síl]]. Absolvovala krátky prieskumnícko-diverzný kurz a bola pridelená k špeciálnym jednotkám [[západný front (veľká vlastenecká vojna)|Západného frontu]], ktorý bránil prístupy k [[Moskva|Moskve]] v [[Mažajsk]]om smere. Prakticky bez výcviku bola jej 9903. diverzná skupina 4. novembra nasadená v oblasti [[Volokolamsk]]a, kde jednotka uskutočnila diverznú akciu s cieľom zamínovania cesty. Veliteľmi oddielu o sile 20 ľudí boli P. S. Provorov (pod ktorého priame velenie spadala aj Zoja KosmodemianskáKosmodemianska) a B. S. Krajnov.

}}</ref>, avšak je rovnako možné, že jeho výpoveď bola vykonštruovaná neskorším vyšetrovateľom [[NKVD]]. Aj vzhľadom na to, že ju zajali bez výzbroje, odmietala sa k podpaľačstvu priznať a tvrdila mimo iného, že sa volá Táňa. Pri vypočúvaní bola 18 ročná Zoja KosmodemianskáKosmodemianska nemeckými dôstojníkmi vyzlečená donaha a niekoľko hodín brutálne bitá opaskom a pálená ohorkami cigariet a zápalkami. Bez odevu bola prinútená chodiť bosá niekoľko hodín v tuhom [[mráz|mraze]] až do odpadnutia. Podľa neskoršej obhliadky jej mŕtveho tela jej pri mučení vytrhli nechty na viacerých prstoch. Nasledujúceho rána okolo 10:40 ju nacisti vyvliekli na ulicu, kde ju miestni obyvatelia, ktorým zapálila domy alebo úžitkové stavby zbili palicami. Pred smrťou KosmodemianskáKosmodemianska odhodlane prehovorila k obyvateľom obce aj Nemcom. Následne bola obesená na vopred pripravenej šibenici. Na krku mala tabuľku v ruštine a nemčine s textom „podpaľač“ a „bandita“. Jej telo nechali Nemci na šibenici visieť v mraze celý mesiac. V tomto období prechádzalo obcou množstvo nemeckých jednotiek. Nemeckí vojaci jej telo zohavili nožmi a bodákmi a odrezali jej ľavý prsník<ref name="Overy"/>. Po vojne sa zachovalo viacero [[snímka (fotografia)|fotografii]] jej popravy a jej mŕtveho tela, ktoré boli nájdené u zajatých a zabitých príslušníkov nemeckej [[197. divízia (Wehrmacht)|197. divízie Wehrmachtu]].