Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Iluvatar (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 46.151.57.58 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Iluvatar
Značka: rollback
Riadok 86:
Grécke náboženstvo sa nazýva dodekatheón, teda dvanásťbožstvo, pretože je založené na uctievaní dvanástich hlavných bohov. Je pravdepodobné, že pôvod tohto náboženstva pochádza ešte z predgréckej doby a teda by malo byť prevzaté od [[Pelasgovia|Pelasgov]], pôvodných obyvateľov Grécka, ako tomu dokladá etymologický pôvod niektorých mien Bohov. Napríklad tak meno [[Aténa (mytológia)|Aténa]] nie je gréckeho pôvodu. Je však nejasné dokázať kontinuitu dodekatheónu do mykénskej doby a nie ešte do tej predgréckej. Bohovia dodekatheónu boli [[Zeus]] (vládca), [[Héra (bohyňa)|Héra]], Aténa, [[ Poseidón (boh)|Poseidón]], [[Afrodita]], [[Démétér]], [[Hádes (boh)|Hádes]], [[Hefaistos]], [[Apolón]], [[Áres]], [[Helios]] a [[Hermes (boh)|Hermes]]. Medzi Grékmi boli obľúbení rôzni hrdinovia stotožňovaní s rozličnými štátmi, ako dórsky hrdina [[Herakles (mytológia)|Herakles]], uctievaný Spartou, či aténsky hrdina [[Tézeus|Téseus]]. Na počesť bohov sa konali rôzne oslavy, sviatky a veselice, napríklad [[Panaténajské slávnosti]], [[Dionýzie]], či [[Olympijské hry (starovek)|Olympiáda]]. Slávností bolo veľmi veľa, mali kultovú podstatu a ľudia sa počas nich zabávali a tancovali. Do gréckeho náboženstva sa postupne (hlavne počas helenistického obdobia) dostávajú orientálne božstvá, ako maloázijská matka bohov [[Kybéla]], či egyptská [[ Eset|Isis]]. Od 1. stor. sa do Grécka dostáva aj kresťanstvo, hlásané apoštolom [[Pavol (apoštol)|Pavlom]]. Kresťanstvo si našlo mnoho nasledovníkov, no dodekatheón pretrval až do včasne [[Byzantská ríša|byzantského]] obdobia. Južný Peloponéz ostal pohanský až do 9. stor.
 
=== Umenie a architektúra pero ===
[[Súbor:Agrigento-Temple-of-Concord-flickr-1.jpg|náhľad|Dórsky chrám v [[Agrigento]] na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]].]]
[[Súbor:Niobid Painter - Red-Figure Amphora with Musical Scene - Walters 482712 - Side A.jpg|náhľad|Scéna hudobníčok. Červenofigúrová keramika, [[amfora]], [[Niobin Maliar]].]]