Slovenská národná rada (1848 – 1849): Rozdiel medzi revíziami

Vo Viedni sa konal i nábor dobrovoľníkov do slovenského vojska. S vedomím viedenskej vlády uskutočnila SNR v septembri 1848 vojenskú výpravu na Slovensko. Z Viedne sa pohlo vojsko dobrovoľníkov smerom na južnú Moravu a odtiaľ k západoslovenským hraniciam. Začiatok povstania sa sústredil najmä na myjavský a brezovský kraj. Pôvodne SNR plánovala obsadiť centrum územia - Turiec, odkiaľ by sa povstanie postupne rozšírilo na celé Slovensko. Nový strategický plán vychádzal najmä z dôvodu, že na západnom Slovensku žili poväčšine národne prebudení obyvatelia (nezanedbateľný bol vplyv J. M. Hurbana, ktorý tu ako kňaz pôsobil), ale aj kvôli možnosti ústupu k hraniciam v prípade nezdaru vojenských operácií. Výzbroj a výstroj povstalcov bola totiž na veľmi nízkej úrovni. Nezanedbateľným dôvodom zmeny plánu bol aj sociálny faktor - na kopaničiarov, ktorí tu bývali, sa nevzťahovalo nariadenie o zrušení poddanstva, čo mohlo byť ďalším z motivačných faktorov pre účasť v dobrovoľníckom vojsku. Na území Slovenska prvá Slovenská národná rada po prvý raz zasadala v [[Pamätný dom Slovenskej národnej rady |dome pani Anny Koléniovej vdovy po evanjelickom farárovi, v]] [[Myjava (mesto)|Myjave dňa]] [[19. september|19.septembra]] [[1848]] sa v rámci tzv. prvej dobrovoľníckej výpravy (z [[Viedeň|Viedne]] cez Moravu na Slovensko) konalo prvé národné zhromaždenie Slovákov, na ktorom bola ústami [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] vyhlásená nezávislosť národa slovenského od Uhorska. Povstanie bolo oficiálne vyhlásené 19. septembra 1848. Na myjavskom verejnom zhromaždení proklamoval Ľudovít Štúr v mene SNR samostatnosť Slovenska a vypovedal poslušnosť uhorskej vláde a jej úradom. Zároveň vyzýval do boja za národné a sociálne práva. Dobrovoľníci pomerne rýchlo získavali posilu. V druhej polovici septembra sa ich počet zvýšil na 6 000. Najväčším víťazstvom, ktoré si Štúr osobitne ocenil, bolo obsadenie Brezovej pod Bradlom, kde dobrovoľníci úspešne odrazili útok nepriateľského vojska. riso je zid Štúr aj po skončení revolúcie nazýval tento deň "dňom veľkého víťazstva Slovákov". Svedčí o tom i jeho list J. M. Hurbanovi z 22. septembra 1849. SNR na oslobodenom území miesta úradníkov obsadila národne orientovanými Slovákmi. Ďalšie vojenské akcie dobrovoľníkov počas septembrovej výpravy nepriniesli väčšie úspechy. Maďarské vzbúrenecké vojenské oddiely boli posilnené a postoj Viedne sa v tom čase zmenil bolo zatrúbené dočasne na ústup. Na Morave, kam sa Slovenské dobrovoľnícke povstalecké vojská po defenzíve utiahli, ich 28. septembra cisárska armáda odzbrojila.